Úvodná stránka | Prechod na Hlavné menu | Prechod na spodné menu | Prechod na obsah
Prechod na začiatok stránky
O meste: História mesta

História mesta Stupava

Základy rímskej staniceÚzemie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súčasťou len zadunajská časť Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekoľko vojenských táborov a civilných stavieb. Pozornosť venovali predovšetkým zabezpečeniu hraničného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Noha rímskeho legionára sem vstúpila už v dobe Octaviana Augusta. Aktivita Rimanov výrazne vzrástla počas tzv. markomanských vojen (160-180). Vtedy zrejme vznikla veľká pevnosť v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vďaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty. Z pevnosti kontrolovali veľkú časť Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazať vizuálny kontakt (napr. ohňovými signálmi) s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70x70 metrov. V strede stála veliteľská budova s 20 miestnosťami a ústredným dvorom - átriom. Pobyt legionárov dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera. "Civilný" život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. Na lokalite prebieha v súčasnosti dlhodobý archeologický výskum s cieľom vybudovať múzeum v prírode. Zatiaľ nie je v teréne prezentovaná žiadna časť zachovanej architektúry.

 

 

Archeologické vykopávky - hrebeňNasledovalo trvalé osídlenie Slovanmi, o čom svedčia i nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . - 9. storočia. Pohrebisko sa nachádza v miestnej časti Mást. Výskum pohrebiska dokladá nielen úroveň včasnostredovekej materiálnej kultúry a remeselnej úrovne, ale i sociálnu a spoločenskú diferenciáciu spoločnosti. Podľa keramiky a pohrebných obradov je evidentné, že išlo o slovanské populácie bez zásahu staromaďarských prvkov do ich materiálnej kultúry, kontinuálne prežívajúcej aj po príchode Maďarov na stredné Podunajsko.

 

Hrad Pajštún - foto Ľ. BugalaNa prelome 10. a 11. storočia vzniká Uhorský štát.Belo IV., uhorský kráľ, v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Majitelia hradu sa neskôr presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa v Stupave, ktorý vlastnil rod Pálfiovcov. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Vďaka svojej mimoriadne výhodnej polohe bolo mestečko od svojho založenia významným strediskom a križovatkou obchodných ciest. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, chovom domácich zvierat, rybárstvom, prácou v lesoch, pálením vápna a ďalšími remeslami a obchodom. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku. Poľnohospodárska výroba už v 16. storočí umožnila vznik pivovaru, neskôr vznikla aj papiereň a valcha, v 19. storočí bola vybudovaná škrobáreň. Začiatkom 20. storočia vznikajú cementáreň, konzerváreň a pálenica.


Kultúrne a historické pamiatky

Kaštieľ - foto www.foartro.skKaštieľ - Pôvodne na jeho mieste stál vodný hrad a patril ku kráľovským hradom. V roku 1280 bol dôležitým strediskom pajštúnskeho panstva a počas svojej existencie menil majiteľov. Od roku 1867 patril Károlyiovcom, ktorí mu dali novú podobu v romantickom štýle s rokokovými znakmi. Ničivý požiar v roku 1947 spustošil pôvodnú nádheru kaštieľa a následná rekonštrukcia nepriaznivo zmenila jeho vzhľad. V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov dôchodcov.

 

 

 

Kostol sv. Štefana - foto www.foartro.skKostol sv. Štefana uhorského kráľa - Rímsko-katolícky chrám bol postavený pôvodne ako kostolný hrad v polovici 14. storočia. Najstarší údaj z kroník dokladá, že stál už v roku 1390. Kostol často menil svoju podobu prístavbami. Začiatkom 18. storočia bola pristavená kaplnka a v roku 1764 Pálffiovci začali rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej z pôvodnej stavby zostal iba jeden múr. Kostol nadobudol väčší rozmer, boli k nemu pristavané bočné krídla, severná kaplnka bola spojená s chrámom a pripojená bola aj južná kaplnka. Rekonštrukcia skončila v roku 1767 a chrám bol posvätený. Neďaleko fary sa nachádza ďalšia významná sakrálna stavba - baroková kaplnka s Kalváriou z rokov 1709 - 1713. Pred kostolom je umiestnený trojičný stĺp z polovice 18. storočia.

 

Strážny domček - foto www.awd.skZ ostatných architektonických pamiatok v meste si pozornosť zasluhujú zachovalé a funkčné meštianske domy v barokovom a klasicistickom štýle na Hlavnej ulici, budova chudobinca z roku 1850. Sedliacke domy nájdeme v Máste a na Novej ulici (smerom na Borinku). Postupne sú reštaurované historické budovy ako budova fary (na Námestí sv. Trojice), stará pošta (na Námestí M. R. Štefánika), strážny domček (na Marcheggskej ulici), grófsky mlyn v Parku a ďalšie. Zaujímavým dokladom výsad a práv mestečka Stupava je tzv. Stĺp hanby - pranier, postavený v roku 1766, ku ktorému boli pripútaní zlodeji, cudzoložnice a výtržníci. Usvedčeného zlodeja, rušiteľa poriadku alebo cudzoložnicu na základe právneho rozhodnutia richtára pripútali na určitý čas k tomuto stĺpu tak, aby sa celá obec dozvedela o ich priestupku. Používal sa ako nástroj výkonu trestu až do konca 18. storočia. V roku 1988 bol pranier zrekonštruovaný a prenesený na terajšie miesto.

 

 

Židovská synagógaŽidovská synagóga - v súvislosti s prítomnosťou rímskych légií na vojensko - obchodnej stanici v Stupave je zrejmá i prítomnosť mnohých židov, čo padli do rímskeho otroctva. Potom nastal čas dlhého mlčania a až do 14. storočia niet jediného dokladu o prítomnosti židov na území mestečka. Počet židov v Stupave vzrástol v 16. storočí, kedy sa ich ujal gróf Pálffy. V 17. storočí už existovala náboženská obec a Chevra kadiša. Roku 1800 zorganizovala židovská obec zbierku na výstavbu synagógy, pričom veľká väčšina príslušníkov obce prispela aj fyzickou prácou. Synagóga bola postavená r. 1803 a dodnes si zachovala svoj pôvodný výzor. Má romery 17 x 23,5 m, múry sú hrubé a masívne. Aj dnes ako chátrajúca budova pôsobí mohutne svojou architektonickou krásou. Uprostred hlavnej siene sú štyri valcovité stĺpy, ktoré nesú klenby a delia priestor na dvanásť častí. Na klenbách a stenách sú ešte viditeľné krásne maľby - kobaltová a tmavočervená. Stupavská synagóga bola postavená podľa vzorov poľských synagóg zo 17. storočia. Jedným z najstarších chrámov tohto druhu je ľvovská takzvaná "predmestská synagóga". Židovská synagóga v Stupave je kultúrnou pamiatkou, zapísanou do zoznamu pamiatok v roku 1988.


Osobnosti

Keramikár Ferdiš Kostka

Práce F. KostkuKoncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbankársky majster Štefan Putz, ktorý priniesol do obce znalosť výroby habánskej keramiky, spočívajúcej na výrobe technicky dokonalejšej keramiky polievanej olovnato-ciničitými polevami, označovanej aj termínom "majolika" alebo "fajansa". O dobré meno tejto dieľne sa postarali aj Putzovi nasledovníci - Ján Kostka a Ferdinand. V slávnej tradícii pokračoval Ferdiš Kostka (1878-1951). Venoval sa okrem tradičnej výroby aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila dom a i vzahraničí. Stal sa prvým národným umelcom v histórii ČSR. Jeho diela možno obdivovať nielen v rodnom dome v Stupave (od roku 1968 je tu zriadené múzeum), ale i v zbierkach múzeí v Bratislave a zahraničí. Rozsiahla zbierka z tvorby Ferdiša Kostku, originálne zariadenie, nástroje a vybavenie dielne i domu keramikára so zachovanou pecou na vypaľovanie keramiky, ktorá je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe.

 

Múzeum je v prevádzke.
Telefónne číslo: 02/6593 4882
Adresa: Múzeum F. Kostku, ul. F. Kostku 25

Upozornite nás na chybu v čl. 72