Prvý symbol jeleňa sa objavuje už v erbe rodu Pálffyovcov (obr. 1), ktorí boli vlastníkmi stupavského kaštieľa dlhých 275 rokov. Povesť hovorí, že jednému zo šľachticov náhle skočil do cesty jeleň, keď prechádzal na svojom koči v noci lesom. Zrážka poškodila koč natoľko, že šľachtic nemohol pokračovať v ceste. Keď sa ráno zobudil, zistil, že hneď vedľa koča je obrovská priepasť. Tým, že mu jeleň zabránil v ceste, mu vlastne zachránil život.
Druhým, nemenej dôležitým faktom je tvorba nášho rodáka – národného umelca, Ferdiša Kostku. V jeho tvorbe sa spájali stupavský folklór a habánska keramika, medzi figurálnymi motívmi na tanieroch a džbánoch, ale aj v predmetoch ozdobnej keramiky sa nie raz objavuje motív jelenčeka (obr. 2).
A po tretie – stupavská zvernica, ktorá bola vyhlásená za najlepšie obhospodarovanú nielen v Uhorsku, ale aj v celej strednej Európe. Pamiatkou na jeden kapitálny úlovok je aj grafický list z roku 1774 s vyobrazeným jeleňom (obr. 3), ktorého ulovil na poľovačke v stupavskom revíri gróf Kettler. Starú pálffyovskú zvernicu neskôr rozšírili a vzorne udržiavali noví majitelia, Alojz a Ľudovít Károlyi. Už v roku 1890 v nej okrem inej zveri chovali až tisíc jeleňov.