Navigácia

Obsah

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA STUPAVA NA ROKY 2016-2022 / verzia 2.0

  • Názov: Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2016-2022 
  • Územné vymedzenie: Bratislavský kraj, mesto Stupava 
  • Územný plán mesta /VÚC schválený:  áno / áno 
  • Dátum schválenia PHSR: 22. 06. 2018 
  • Dátum platnosti: od 22. 06. 2018 do 31.12. 2022 
  • Verzia: 2.0 
  • Publikovaný verejne: 16. 08. 2018 

Mesto Stupava disponuje vysokým potenciálom a predpokladmi pre ďalší rozvoj. Okrem prírodných podmienok a atraktívneho prírodného prostredia, k potenciálnym predpokladom rozvoja nepochybne patrí polohový potenciál – blízkosť, dobrá komunikačná a časová dostupnosť hlavného mesta Bratislavy, hlavných miest okolitých krajín (Viedeň, Budapešť), regionálneho centra Juhomoravského kraja Brna, okresných miest Malacky, Senica a Pezinok, ďalej ľudské zdroje, podnikateľské prostredie a investičné aktivity, lokalizované priamo v meste Stupava a jeho blízkom okolí (priemyselno-technologický park Záhorie - Eurovalley, Volkswagen Slovakia, a. s. a i.). V posledných rokoch sa Stupava, ktorá je súčasťou suburbanizačnej zóny Bratislavy, stáva príťažlivým miestom pre bývanie. 

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2016-2022, v súlade s platnou metodikou1, obsahuje úvod, harmonogram spracovania, ex-post hodnotenie realizovaných projektov v rokoch 2007-2014, stručný popis kontextu vzniku a chronológie prípravy programového dokumentu a zhrnutie východiskových koncepčných dokumentov, ktoré boli zohľadnené pri spracovaní dokumentu. Ďalšími časťami sú 2 Analýza mesta Stupava (2.1 Analýza vnútorného prostredia, 2.2 Analýza vonkajšieho prostredia, 2.3 Zhodnotenie súčasného stavu územia), 3 Stratégia rozvoja, 4 Program stratégie, 5 Realizácia a monitoring, 6 Finančný plán a Prílohy (povinné a ostatné formuláre). Súčasťou príloh je aj vyhodnotenie dotazníkového prieskumu, ktorý sa na vzorke obyvateľov mesta uskutočnil elektronickou formou2 v čase 01/2016-03/2016. Výsledky dotazníkového prieskumu boli zohľadnené pri spracovaní programového dokumentu. 

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2016-2022 (ďalej „PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022“) je spracovaný externými odborníkmi v spolupráci s p. primátorom, prednostkou a pracovníkmi Mestského úradu Stupava (ďalej „MsÚ Stupava“) a metodickou podporou VÚC Bratislavský samosprávny kraj, v období 09/2015-04/2016. 
Zámer spracovania PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 je uvedený v Prílohe 1. 


Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2016-2022, verzia 2.0, stiahnete tu:

 

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA STUPAVA NA ROKY 2016-2022 / verzia 1.0

  • Názov: Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2016-2022
  • Územné vymedzenie: Bratislavský kraj, mesto Stupava
  • Územný plán mesta /VÚC schválený: áno / áno
  • Dátum schválenia PHSR: DD. MM. 2015
  • Dátum platnosti: od DD. MM. 2015 do DD. MM. 2022
  • Verzia: 1.0
  • Publikovaný verejne: DD. MM. 2015

 

OBSAH:

1 ÚVOD

1.1 STRUČNÝ POPIS KONTEXTU VZNIKU A CHRONOLÓGIE PRÍPRAVY PROGRAMU HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA STUPAVA NA ROKY 2016-2022

1.2 STRUČNÉ ZHRNUTIE VÝCHODISKOVÝCH KONCEPČNÝCH DOKUMENTOV

2 ANALYTICKÁ ČASŤ

2.1 ANALÝZA VNÚTORNÉHO PROSTREDIA

2.1.1 Polohový potenciál a prírodné podmienky

2.1.2 Sociálno-ekonomická charakteristika

2.1.2.1 Demografický vývoj a štruktúra obyvateľstva

2.1.2.2 Ekonomické subjekty

2.1.2.3 Občianska vybavenosť, kultúrny a spoločenský život

2.1.3 Domový a bytový fond

2.1.4 Infraštruktúra

2.1.4.1 Dopravná infraštruktúra a doprava

2.1.4.2 Technická infraštruktúra

2.1.5 Životné prostredie

2.1.6 Hospodárenie a finančný rozpočet mesta

2.2 ANALÝZA VONKAJŠIEHO PROSTREDIA

2.2.1 Faktory širšieho externého prostredia – STEEP analýza

2.3 ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU ÚZEMIA

2.3.1 SWOT analýza - silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia

2.3.2 Riziká plnenia cieľov PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022

3 STRATEGICKÁ ČASŤ

3.1 PROGRAM ROZVOJA

3.1.1 Hospodárska oblasť

3.1.2 Sociálna oblasť

3.1.3 Environmentálna oblasť

3.2 REALIZAČNÁ ČASŤ

3.2.1 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie

3.2.2 Akčné plány

3.3 ČASOVÝ HARMONOGRAM REALIZÁCIE

3.4 MONITOROVANIE A HODNOTENIE

3.5 FINANČNÝ PLÁN

PRÍLOHY

 

ZOZNAM SKRATIEK

  • a. s. akciová spoločnosť
  • BID Bratislavská integrovaná doprava
  • BSK Bratislavský samosprávny kraj
  • CR cestovný ruch
  • ČOV čistiareň odpadových vôd
  • EŠIF Európske štrukturálne a investičné fondy
  • EÚ Európska únia
  • CHKO chránená krajinná oblasť
  • IDS Integrovaný dopravný systém
  • k. ú. katastrálne územie
  • KURS Koncepcia územného rozvoja Slovenska
  • MAS
  • MKIC
  • MsÚ Stupava miestna akčná skupina
  • Mestské kultúrne a informačné centrum
  • Mestský úrad Stupava
  • MRK marginalizované rómske komunity
  • MŠ materská škola
  • PD SR na roky 2014-2020 Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2014-2020
  • PHSR BSK 2014-2020 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja na roky 2014-2020
  • PHSR mesta Stupava
  • na obdobie 2007-2013 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Stupava na obdobie 2007-2013
  • PHSR mesta Stupava
  • na roky 2015-2022 Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2015-2022
  • PO prioritná oblasť
  • POH Bratislavského kraja 2011-2015 Program odpadového hospodárstva Bratislavského kraja 2011-2015
  • s. g. š. severná geografická šírka
  • SO strategická oblasť
  • SODB Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov
  • spol. s. r. o. spoločnosť s ručením obmedzeným
  • SRV BSK 2014-2020 Stratégia rozvoja vidieka Bratislavského samosprávneho kraja na roky 2014-2020
  • SSC
  • ŠÚ SR Slovenská správa ciest
  • Štatistický úrad Slovenskej republiky
  • TUR trvalo udržateľný rozvoj
  • UoZ uchádzači o zamestnanie
  • ÚPD územno-plánovacia dokumentácia
  • UPSVR Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
  • v. g. d. východná geografická dĺžka

 

ZMOS Združenie miest a obcí Slovenska

  • ŽP životné prostredie
  • ZŠ základná škola
  • ZUŠ Základná umelecká škola

 

ZOZNAM TABULIEK:

  • Tabuľka 1 Harmonogram spracovania PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022
  • Tabuľka 2 Komunikačná a časová dostupnosť mesta Stupava
  • Tabuľka 3 Vývoj pohybu obyvateľstva v rokoch 2007-2015
  • Tabuľka 4 Vývoj štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia v rokoch 2007-2015
  • Tabuľka 5 Veková štruktúra obyvateľstva podľa produktívnych skupín v rokoch 2007-2015
  • Tabuľka 6 Národnostná štruktúra obyvateľstva v rokoch 2001 a 2011
  • Tabuľka 7 Štruktúra obyvateľstva podľa vierovyznania v rokoch 2001 a 2011
  • Tabuľka 8 Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity v roku 2011
  • Tabuľka 9 Uchádzači o zamestnanie podľa veku a dĺžky evidencie nezamestnanosti v rokoch
  • 2007-2014
  • Tabuľka 10 Uchádzači o zamestnanie podľa stupňa ukončeného vzdelania v rokoch
  • 2007-2014
  • Tabuľka 11 Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia v rokoch 2007-2014
  • Tabuľka 12 Vybrané kultúrno-spoločenské podujatia
  • Tabuľka 13 Obývané byty v bytových budovách podľa obdobia výstavby
  • Tabuľka 14 Neobývané byty podľa obdobia výstavby
  • Tabuľka 15 Byty podľa formy vlastníctva, obytných miestností a obytnej plochy
  • Tabuľka 16 Domový fond
  • Tabuľka 17 Ročné priemerné denné intenzity cestnej dopravy v roku 2010
  • Tabuľka 18 Množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu v roku 2014
  • Tabuľka 19 Hospodárenie mesta Stupava v rokoch 2007 -2015 (Eur)
  • Tabuľka 20 STEEP analýza
  • Tabuľka 21 SWOT analýza
  • Tabuľka 22 Matica vzájomných väzieb SWOT analýzy
  • Tabuľka 23 Kontrolný zoznam pre hodnotenie možných rizík

 

ZOZNAM GRAFOV:

  • Graf 1 Štruktúra foriem využívania krajiny (ha)
  • Graf 2 Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 2007-2015
  • Graf 3 Vývoj prirodzeného, migračného a celkového pohybu obyvateľstva v rokoch
  • 2007-2015 (‰)
  • Graf 4 Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia v rokoch 2007-2015
  • Graf 5 Štruktúra obyvateľstva podľa 5-ročných vekových kategórii v rokoch 2007 a 2015
  • Graf 6 Index starnutia a index ekonomického zaťaženia obyvateľstva v rokoch 2007 -2015
  • Graf 7 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva v roku 2011
  • Graf 8 Štruktúra obyvateľstva podľa kategórie ekonomickej aktivity v roku 2011
  • Graf 9 Uchádzači o zamestnanie v rokoch 2007-2014
  • Graf 10 Uchádzači o zamestnanie podľa veku v rokoch 2007-2014
  • Graf 11 Uchádzači o zamestnanie podľa dĺžky evidencie v rokoch 2007-2014
  • Graf 12 Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia v rokoch 2007-2014
  • Graf 13 Obdobie výstavby obývaných a neobývaných bytov
  • Graf 14 Byty podľa formy vlastníctva
  • Graf 15 Byty podľa počtu obytných miestností
  • Graf 16 Byty podľa veľkosti obytnej plochy (m2)
  • Graf 17 Obývané domy podľa typu
  • Graf 18 Neobývané domy podľa dôvodu neobývanosti

 

ZOZNAM OBRÁZKOV:

  • Obrázok 1 Poloha mesta Stupava v rámci okresu Malacky
  • Obrázok 2 Cestná sieť Stupavy a jej zázemia
  • Obrázok 3 Intenzita cestnej dopravy v roku 2010
  • Obrázok 4 Vývoj intenzity dopravy v Stupave
  • Obrázok 5 Smerovanie dopravy v križovatke Malacká ul. - ul. F. Kostku
  • Obrázok 6 Smerovanie dopravy v križovatke Hlavná ul. - Nová ul.
  • Obrázok 7 Smerovanie dopravy v križovatke Hlavná ul. -Školská ul. - Zdravotnícka ul.
  • Obrázok 8 Smerovanie dopravy v križovatke Hlavná ul. - Záhumenská ul. - Železničná ul.
  • Obrázok 9 Smerovanie dopravy v križovatke D4 - I/2
  • Obrázok 10 Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom
  • Obrázok 11 Prírodná rezervácia Strmina

 

ZOZNAM PRÍLOH:

  • Príloha 1 Zámer spracovania PHSR mesta Stupava na roky 2015-2022
  • Príloha 2 Realizované projekty v rokoch 2007-2014
  • Príloha 3 Zoznam analyzovaných koncepčných dokumentov
  • Príloha 5 Evidencia podnikateľských subjektov mesta Stupava
  • Príloha 6 Vyhodnotenie a závery dotazníkového prieskumu

 

1 ÚVOD

Mesto Stupava disponuje vysokým potenciálom a predpokladmi pre ďalší rozvoj. Okrem prírodných podmienok a atraktívneho prírodného prostredia, k potenciálnym predpokladom rozvoja nepochybne patrí polohový potenciál - blízkosť, dobrá komunikačná a časová dostupnosť hlavného mesta Bratislavy, hlavných miest okolitých krajín (Viedeň, Budapešť), regionálneho centra Juhomoravského kraja Brna, okresných miest Malacky, Senica a Pezinok, ďalej ľudské zdroje, podnikateľské prostredie a investičné aktivity, lokalizované priamo v meste Stupava a jeho blízkom okolí (priemyselno-technologický park Záhorie - Eurovalley, Volkswagen Slovakia, a. s. a i.). V posledných rokoch sa Stupava, ktorá je súčasťou suburbanizačnej zóny Bratislavy, stáva príťažlivým miestom pre bývanie.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2016-2022, v súlade s platnou metodikou , obsahuje úvod, harmonogram spracovania, ex-post hodnotenie realizovaných projektov v rokoch 2007-2014, stručný popis kontextu vzniku a chronológie prípravy programového dokumentu a zhrnutie východiskových koncepčných dokumentov, ktoré boli zohľadnené pri spracovaní dokumentu. Ďalšími časťami sú 2 Analýza mesta Stupava (2.1 Analýza vnútorného prostredia, 2.2 Analýza vonkajšieho prostredia, 2.3 Zhodnotenie súčasného stavu územia), 3 Stratégia rozvoja, 4 Program stratégie, 5 Realizácia a monitoring, 6 Finančný plán a Prílohy (povinné a ostatné formuláre). Súčasťou príloh je aj vyhodnotenie dotazníkového prieskumu, ktorý sa na vzorke obyvateľov mesta uskutočnil elektronickou formou v čase 01/2016-03/2016. Výsledky dotazníkového prieskumu boli zohľadnené pri spracovaní programového dokumentu.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2016-2022 (ďalej „PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022") je spracovaný externými odborníkmi v spolupráci s p. primátorom, prednostkou a pracovníkmi Mestského úradu Stupava (ďalej „MsÚ Stupava") a metodickou podporou VÚC Bratislavský samosprávny kraj, v období 09/2015-04/2016.

Zámer spracovania PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 je uvedený v Prílohe 1.

Tabuľka 1 Harmonogram spracovania PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022

Termín 09/2015 10/2015 11/2015 12/2015 01/2016 02/2016 03/2016 04/2016

Úvod

Analytická časť

Strategická časť

Programová časť

Realizačná časť

Finančná časť

Záver

Zdroj: vlastné spracovanie

Ex-post hodnotenie realizovaných projektov v rokoch 2007-2014

V rokoch 2007-2014 sa spolu realizovalo 76 projektov v objeme finančných prostriedkov 21890,45213 tis. Eur, z toho zo štátneho rozpočtu 832,41 tis. Eur (3,80%), zo zdrojov samosprávneho kraja 11,00 tis. Eur (0,05%), z rozpočtu obce 965,29 tis. Eur (31,82%), zo zdrojov EÚ 13884,38 tis. Eur (63,43%), zo súkromných zdrojov 143,62 tis. Eur (0,66%) a z iných zdrojov 53,76 tis. Eur (0,25%).

Projekty sa realizovali v 4 oblastiach:

  • Rozvoj a obnova obce - 59 projektov v celkovom objeme 9457,06 tis. Eur, z toho zo štátneho rozpočtu 691,52 tis. Eur (7,31%), z rozpočtu obce 3059,18 tis. Eur (32,35%), zo zdrojov EÚ 5564,38 tis. Eur (58,84%), zo súkromných zdrojov 138,22 tis. Eur (1,46%) a iných zdrojov 3,76 tis. Eur (0,04%);
  • Ochrana životného prostredia - 8 projektov v celkovom objeme 12379,06 tis. Eur, z toho zo štátneho rozpočtu 112,83 tis. Eur (0,91%), z rozpočtu obce 3896,23 tis. Eur (31,47%), zo zdrojov EÚ 8320,00 tis. Eur (67,21%) a z iných zdrojov 50 tis. Eur (0,4%);
  • Prevencia pred kriminalitou - 6 projektov v celkovom objeme 38,94 tis. Eur, z toho zo štátneho rozpočtu 28,06 tis. Eur (72,05%), z rozpočtu obce 9,88 tis. Eur (25,37%) a zo súkromných zdrojov 1 tis. Eur (2,57%);
  • Rozvíjanie kultúrnych tradícií - 3 projekty v celkovom objeme 15,40 tis. Eur, z toho z rozpočtu samosprávneho kraja 11 tis. Eur (71,43%) a zo súkromných zdrojov 4,4 tis. Eur (28,57%).

Zoznam realizovaných projektov v rokoch 2007-2014 je uvedený v Prílohe 2.

Obsah dokumentu

PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 je strednodobý rozvojový dokument, ktorý obsahuje súhrnnú sociálno-ekonomickú charakteristiku mesta, identifikáciu potenciálov a limitov, cieľov, priorít, opatrení a aktivít rozvoja, ďalej časový harmonogram, inštitucionálne, organizačné a finančné zabezpečenie realizácie ako aj systém monitorovania a hodnotenia plnenia. Súčasťou je analýza rizík plnenia programového dokumentu.

Ciele PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 budú naplnené efektívnym využívaním endogénneho potenciálu mesta a Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej „EŠIF"), ktoré prispievajú k naplňovaniu cieľov politiky súdržnosti 2014-2020 (2022) a ostatných rozvojových programov, s cieľom zatraktívnenia podmienok pre život, bývanie, podnikanie a celkový rozvoj so zachovaním trvalo udržateľného rozvoja mesta Stupava.

 

1.1 STRUČNÝ POPIS KONTEXTU VZNIKU A CHRONOLÓGIE PRÍPRAVY PROGRAMU HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA STUPAVA NA ROKY 2016-2022

a. Iniciovanie spracovania PHSR mesta Stupava roky 2016-2022 vedením samosprávy, schválenie zámeru spracovania PHSR, výber spracovateľa PHSR (09/2015). Samotnému spracovaniu PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 predchádzali rokovania s primátorom mesta a pracovníkmi MsÚ Stupava, štúdium programových dokumentov globálnej (Stratégia Európa 2020), národnej (Partnerská dohoda SR na roky 2014-2020, Koncepcia územného rozvoja Slovenska, operačné programy), regionálnej (PHSR Bratislavského samosprávneho kraja na roky 2014-2022, Stratégia rozvoja vidieka Bratislavského samosprávneho kraja na roky 2014-2020, Program odpadového hospodárstva Bratislavského kraja 2011-2015) a lokálnej (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Stupava na obdobie 2007-2013, Územný plán mesta Stupava a i.) úrovne a Metodiky na vypracovanie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce/obcí/VUC (podľa Zákona č. 539/2008 z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 309/2014 z. z.).

b. Ex-post hodnotenie realizovaných projektov v rokoch 2007-2014 (12/2015-01/2016).

c. Zber štatistických a ostatných potrebných dát bol zameraný na získavanie oficiálnych štatistických dát zo zdrojov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej „ŠÚ SR"), Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej „UPSVR"), údajov o miestnych podnikateľských subjektoch zo zdrojov Okresného úradu Malacky, Odboru živnostenského podnikania, Slovenskej správy ciest, MsÚ Stupava a iných zdrojov (Príloha 3). Aktivitu realizoval riešiteľský tím (09/2015-01/2016).

d. Dotazníkový prieskum; Vyhodnotenie štatistických a ostatných dát a dotazníkového prieskumu; Spracovanie analytickej časti (09/2015-03/2016). Riešiteľský tím na pravidelných stretnutiach s p. primátorom, prednostkou a pracovníkmi MsÚ Stupava konzultoval postup a dosiahnuté výsledky.

e. Spracovanie strategickej, programovej, realizačnej a finančnej časti PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 (12/2015-03/2016). Spracovaniu uvedených častí dokumentu predchádzalo prerokovanie východísk na priebežných pracovných stretnutiach s p. primátorom, prednostkou a pracovníkmi MsÚ Stupava.

f. Prerokovanie PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 v mestskom zastupiteľstve, vyhodnotenie a zapracovanie pripomienok a dopracovanie finálnej verzie v zmysle pripomienok (komisie, zastupiteľstvo; 04/2016).

Počas procesu spracovania PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 boli občania informovaní o zámere, etapách a celkovom spracovaní dokumentu prostredníctvom úradnej tabule MsÚ Stupava. Programový dokument bol prerokovaný s pracovníkmi VÚC Bratislavský samosprávny kraj.

 

1.2 STRUČNÉ ZHRNUTIE VÝCHODISKOVÝCH KONCEPČNÝCH DOKUMENTOV

Východiskovými koncepčnými dokumentmi PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 sú programové dokumenty národnej, regionálnej a lokálnej úrovne (Príloha 4).

Stratégia Európa 2020 predstavuje dokument, ktorý má zabezpečiť hospodársky rast členských štátov EÚ. PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 je v súlade s požiadavkou zabezpečenia inkluzívneho rastu, ktorého cieľom je vytvárať pre obyvateľov podmienky na získanie nových pracovných zručností v kontexte meniaceho sa trhu práce, zvýšiť zamestnanosť a znížiť nezamestnanosť s cieľom dosiahnuť sociálnu a územnú súdržnosť.

Partnerská dohoda SR na roky 2014-2020 (ďalej „PD SR na roky 2014-2020") je integrujúci a východiskový dokument pre operačné programy, v ktorých sú v zmysle tematickej koncentrácie špecifikované prioritné osi, opatrenia a aktivity a v zmysle územnej koncentrácie oprávnené regióny a podmienky na čerpanie EŠIF. PD SR na roky 2014-2020 diferencovane koncentruje tematické ciele a prioritné oblasti podpory do geografických územných jednotiek, vymedzených celoštátnou územnoplánovacou dokumentáciou v zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska (2011, aktualizácia 2014), čím sa vytvára vhodný predpoklad pre rast konkurencieschopnosti a inovačnej schopnosti regiónov v širšom územnom a hospodárskom kontexte a vyrovnávanie regionálnych disparít.

Dokument definuje stratégiu a účinné investície v objeme 15,3 mld. Eur zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, s prioritami zameranými na kľúčové odvetvia rastu ako sú dopravná infraštruktúra, inovácie, výskum a vývoj, podpora malých a stredných podnikateľov, zamestnanosť, vzdelávanie, sociálne začlenenie, ochrana ŽP, energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje, digitálna agenda a efektívna verejná správa.

Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky 2014-2020 predstavuje strategický dokument na podporu regionálneho rozvoja na národnej úrovni, ktorej cieľom je zabezpečiť komplexný strategický prístup štátu k podpore regionálneho rozvoja.

Koncepcia územného rozvoja Slovenska (ďalej „KURS") akceptuje a na podmienky SR prispôsobuje princípy územných priorít rozvoja EÚ v súlade s Územnou agendou EÚ 2020. V územnom rozvoji Slovenska definuje systém rozvojových osí, ťažísk osídlenia a terciárnych rozvojových centier, ktorý je založený na princípoch polycentrického modelu osídlenia a vytvára kompaktnú sídelnú štruktúru, previazanú na sídelné systémy susediacich štátov. Systém sídelnej štruktúry je tvorený geografickými územnými jednotkami, ktoré majú najvhodnejšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií, s cieľom tematickej integrácie a územnej koncentrácie a najlepšími predpokladmi pre dosiahnutie rozvojových efektov v ekonomickej a sociálnej sfére pre čo najväčší počet obyvateľov.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja 2014-2020 (ďalej „PHSR BSK 2014-2020"). Pre celkový rozvoj Bratislavského samosprávneho kraja je v súlade s celoeurópskou stratégiou potrebné do roku 2020 zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast s dôrazom na tvorbu pracovných miest. Dokument vytýčil 5 prioritných oblastí (ďalej „PO") - PO 1 Veda výskum a inovácie, PO 2 Ľudské zdroje, PO 3 Zamestnanosť, PO 4 Konkurencieschopnosť, rast a podnikateľské prostredie, PO 5 Životné prostredie, zmeny klímy a obnoviteľné zdroje energie.

Stratégia rozvoja vidieka Bratislavského samosprávneho kraja na roky 2014-2020 (ďalej „SRV BSK 2014-2010") deklaruje rast efektivity využívaných finančných prostriedkov na podporu lokálnej zamestnanosti, podnikania a infraštruktúry vo vidieckom priestore BSK v programovom období 2014-2020. Dokument charakterizuje črty vidieckeho prostredia, s ohľadom na miestne špecifiká, sumarizuje potenciál a miestne rozvojové kapacity kraja vo viacerých tematických oblastiach ako sú poľno-, lesné a vodné hospodárstvo a agroturistika.

Strategickým cieľom SRV BSK 2014-2020 je „Zlepšenie kvality života obyvateľov vidieka BSK a zvýšenie jeho príťažlivosti pre návštevníkov". Dokument je zameraný na podporu prioritných oblastí:

  • PO 1 Ľudský kapitál a miestna ekonomika. Cieľom je vytvorenie podporného prostredia pre zlepšenie spolupráce a sieťovanie na všetkých relevantných úrovniach v prospech rozvoja udržateľnej miestnej ekonomiky;
  • PO 2 Krajinný a kultúrny potenciál. Cieľom je lepšie využívanie a obnova krajinného a kultúrneho potenciálu vidieka;
  • PO 3 Dostupnosť a vybavenosť sídiel. Cieľom je skvalitnenie dopravnej infraštruktúry a dostupnosti služieb vo vidieckych sídlach kraja.

Dokument vymedzuje úlohu miestnej samosprávy, ktorá spočíva predovšetkým v implementácii aktivít stratégie na miestnej úrovní, vo vytváraní podmienok pre efektívne sieťovanie v rámci verejno-súkromných partnerstiev, v poskytovaní potrebných informácií miestnej úrovne a v mobilizácii vnútorných rozvojových zdrojov.

Program odpadového hospodárstva Bratislavského kraja 2011-2015 (ďalej „POH Bratislavského kraja 2011-2015") je strategickým dokumentom odpadového hospodárstva kraja, ktorý vychádza zo zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Vyhlášky MŢP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov. POH Bratislavského kraja 2011-2015 je vypracovaný pre územie, patriace do krajskej pôsobnosti Obvodného úradu životného prostredia Bratislava.

Koncepcia územného rozvoja cyklotrás Bratislavského samosprávneho kraja vo vzťahu k Integrovanému dopravnému systému a významným bodom cestovného ruchu (BSK, 2015) je zameraná na analýzu súčasného stavu cyklistickej infraštruktúry, dostupnosti prestupových uzlov Integrovaného dopravného systému (ďalej „IDS") a významných bodov cestovného ruchu BSK. Hlavnou časťou koncepcie rozvoja cyklotrás je návrh vedenia cyklistov na samostatných komunikáciách a trasách smerom k prestupovým uzlom IDS s cieľom podpory rozvoja cestovného ruchu (ďalej „CR"). Cieľom rozvoja cyklotrás je odľahčenie preťaženej dopravnej infraštruktúry v BSK znížením podielu individuálnej automobilovej dopravy v prospech ekologickejšej cyklistickej dopravy, ktorá má menšie nároky na parkovanie a podporuje zdravší životný štýl. Dokument je v súlade s víziou Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR do roku 2020. V dokumente je riešené aj územie mesta Stupava spolu s blízkym okolím.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Stupava na obdobie 2007-2013 obsahuje analýzu rozvojového potenciálu, zhrnutie prieskumu verejnej mienky, SWOT analýzu, stratégiu rozvoja a implementáciu PHSR mesta Stupava na obdobie 2007-2013. Súčasťou stratégie je vízia sociálneho a hospodárskeho rozvoja mesta do roku 2013, v zmysle ktorej „Stupava je bezpečné, moderné mesto so zachovalým charakterom vidieckeho sídla, fungujúce a prosperujúce mesto spokojných občanov. Trvalo udržateľný rozvoj založený na miestnych zdrojoch, vrátane ľudských zdrojov, predstavuje rozhodujúcu silu a potenciál pre kvalitatívny rast v oblasti životného štandardu a hospodárskeho rozvoja."

Programový dokument stanovil ciele v 5 strategických oblastiach (ďalej „SO"):

  • SO 1 - Doprava a bezpečnosť (Priority: 1. Riešenie dopravnej situácie, 2. Ochrana životného prostredia, 3. Bezpečnosť);
  • SO 2 - Kvalita bývania, kvalita života (Priority: 1. Zdravé a bezpečné obytné prostredie, 2. Rozvoj podmienok pre využitie voľného času, 3. Sociálne a zdravotnícke služby pre občanov, 4 Rozvoj školstva a vzdelávania);
  • SO 3 - Hospodársky rozvoj (Priority: 1. Predpoklady pre investície, 2. Podnikanie šetriace životné prostredie, 3. Udržateľné poľnohospodárstvo, 4. Turistický ruch)
  • SO 4 - Mesto patrí občanom (Priority: Budovanie partnerstva mesta - tretí sektor, 2. Samospráva pre občanov, 3. Mladá generácia - budúcnosť mesta);
  • SO5 - Informatizácia spoločnosti v meste Stupava (Priority: 1. Zvýšenie spokojnosti občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti s verejnou správou - mestom Stupava, 2. Využívanie prostriedkov z Európskej únie, 3. Elektronická forma verejného obstarávania, 4. Skvalitnenie a elektronizácia participácie: občan - mesto).

Územný plán mesta Stupava určuje zásady organizácie a usmerňuje územný rozvoj mesta. Bol schválený mestským zastupiteľstvom v roku 2006.

Stupava – hlavný ťah, Dopravná štúdia analyzuje dopravnú situáciu a hodnotí zaťaženie nosných a najfrekventovanejších dopravných ťahov a križovatiek v meste počas ranných a popoludňajších dopravných špičiek. Obsahuje rámcový návrh riešenia dopravnej situácie v meste v kontexte ďalšieho rozvoja a etáp realizácie hlavných úloh a cieľov ÚP mesta Stupava.

PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022 je spracovaný v súlade s vyššie uvedenými programovými dokumentmi národnej, regionálnej a lokálnej úrovne (Príloha 4), čo je predpokladom pre zabezpečenie konzistencie podpory hospodárskeho a sociálneho rozvoja, zvýšenie účinnosti strategického plánovania, prípravy projektov, projektových žiadostí a čerpanie EŠIF v programovom období 2014-2020 (2022).

 

2 ANALYTICKÁ ČASŤ

2.1 ANALÝZA VNÚTORNÉHO PROSTREDIA

2.1.1 Polohový potenciál a prírodné podmienky

Polohový potenciál

Mesto Stupava, ktoré získalo štatút mesta k 1.1.1989, leží v západnej časti Slovenska a v južnej časti regiónu Záhorie. Administratívne je súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja a okresu Malacky. Mesto Stupava susedí s vidieckymi obcami - na severozápade s obcou Zohor, na severe s obcou Lozorno, na juhovýchode s obcami Borinka a Marianka, na západe a juhozápade s mestskými časťami hl. mesta Bratislavy, s Devínskou Novou Vsou a Záhorskou Bystricou. Geografické súradnice mesta (bod pri MsÚ Stupava) sú 48°16´ s. g. š. a 17°02´ v. g. d.. Mesto s rozlohou 69,8235 km2 leží v nadmorskej výške 174 m n. m..

Mesto Stupava má 10597 obyvateľov (k 31.12.2015, ŠÚ SR) a je druhým najväčším mestom okresu Malacky. Administratívnou súčasťou mesta sú Stupava (77,88% rozlohy), Mást I. (14,08%), Mást II. (1,71%), Mást III. (2,49%), Bystrická hora (0,76%) a Hrubé lúky (3,07%). Hustota zaľudnenia je 151,77 obyvateľov na km2 (k 31.12.2015, ŠÚ SR).

Tabuľka 2 Komunikačná a časová dostupnosť mesta Stupava

Mesto Vzdialenosť (km) Časová dostupnosť Dopravná komunikácia

Bratislava 24,1 / 33,6 30 min. / 20 min. II. 503 - 502 / 503 - D2

Viedeň 94 1 h. 10 min. II 503 - D4 - D2/E65 - A6/E58

Budapešť 230 2 h. 14 min II 503 - D4 - D2/E65 - M15 - M1

Brno 128 1 h. 28 min. II 503 - E65

Trnava 37,2 29 min. II 503 - D1 - II 51

Pezinok 37/48 39 min. II 503 - II 501

Zdroj: Google Maps

Mesto Stupava je súčasťou bratislavsko-trnavského ťažiska osídlenia najvyššieho hierarchického významu. Ako terciárne centrum osídlenia 4. skupiny je súčasťou záhorskej rozvojovej osi I. stupňa (Bratislava - Stupava - Malacky - Kúty - hraničný priechod s Českou republikou; KURS 2011, aktualizácia 2014) a jednou z 3 sídelných štruktúr Záhoria, ktorá sa tiahne pozdĺž cesty I/2 a diaľnice D2 v smere Stupava - Malacky - Veľké Leváre - hraničný priechod s Českou republikou (Brodské - Břeclav). Regionálny rozvojový pól Stupava by mal s Bratislavou vytvárať synergický celok v priestore Lamač - Záhorská Bystrica - Stupava s väzbami na Devínsku Novú Ves; PHSR BSK 2014-2020).

Mesto má priaznivú polohu a komunikačnú dostupnosť k Bratislave prostredníctvom ciest II/503 - 502, resp. diaľnicou D2, ktorá je súčasťou medzinárodného ťahu E65 a novovybudovaným úsekom diaľnice D4, ktorý je súčasťou nultého cestného okruhu Bratislavy. Úseky diaľnic D2 a D4 prechádzajú nezastavanou časťou katastrálneho územia (ďalej „k. ú.").

Priaznivé je komunikačné spojenie a dostupnosť hlavných miest okolitých krajín (Viedeň, Budapešť), krajského mesta Juhomoravského kraja Brna, okresného mesta Malacky, okresných miest susediacich okresov Pezinok a Senica, krajského mesta Trnava (Tabuľka 2) a hraničných priechodov s Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom.

Obrázok 1 Poloha mesta Stupava v rámci okresu Malacky

Zdroj: SVM 1:50000

Charakteristika prírodných podmienok a funkčné využitie zeme

Prírodné predpoklady predstavujú významný potenciál, ktorý primárne determinuje atraktivitu a ďalší rozvoj územia.

Z hľadiska geomorfologického čelenia je k. ú. súčasťou Záhorskej nížiny, podoblasti Borská nížina, časti Bor; východná časť k. ú. sa tiahne smerom k podcelku Podmalokarpatská zníženina, ktorá je súčasťou geomorfologického celku Malé Karpaty.

Prevažná časť k. ú. má akumulačno-erózny až proluviálno-eolický typ reliéfu. Geologický podklad tvoria neogénne (vrchnopliocénne), prevažne jazerné, riečne a eolické sedimenty. Vo východnej časti k. ú. je výskyt plytkých podstráňových neogénnych sedimentov.

K. ú. Stupavy má teplú nížinnú klímu, s priemernou januárovou teplotou -10 až -40 C a júlovou teplotou 160 až 180 C a ročným úhrnom zrážok 530 - 650 mm.

Vzhľadom na polohu mesta, na rozhraní Malých Karpát a údolnej nivy rieky Morava, k. ú. pretekajú viaceré potoky - v južnej časti Mástsky potok, Podhájsky potok a potok Mláka, v severnej časti Stupavský a Vápeničný potok, Sedlisko, Dúbrava a Rakytov. Povrchové toky majú snehovo-dažďový režim odtoku. Pri extrémnych zrážkach na toku Stupavského potoka môže prísť k povodňovému ohrozeniu.

V k. ú. sa nachádzajú viaceré vodné zdroje (Pod hradom - 2 pramene s výdatnosťou 5,6-12 ls-1; Medené Hámre - 1 prameň s výdatnosťou 5-12 ls-1; Pajštúnska vyvieračka s výdatnosťou 38-1000 ls-1 a i.) s ochranným pásmom I. a II. stupňa.

V k. ú. prevládajú hnedé pôdy, jaseňovo-brestové a dubové lesy, smerom k Malým Karpatom dubovo-hrabové lesy. Popri tokoch je výskyt jelšových lužných lesov, v centrálnej časti k. ú. (tzv. bore) borovicových lesov a vo východnej časti zmiešaných borovicovo-dubových lesov.

Podľa geoekologickej klasifikácie centrálnu časť k. ú. tvorí intramontánna nížinná, erózno-akumulačná krajina, v západnej časti sa nachádzajú fluviálne roviny až nízke terasy s lužnými a hnedými pôdami s bormi, vo východnej časti k. ú. je výskyt teplých predhorských pahorkatín s hnedými pôdami, s dubinami a dubo-hrabinami .

V mestskom parku je výskyt introdukovaných cudzokrajných drevín (tis, platan, buk červený, gingo biloba a i.)

Súčasná krajina je tvorená viacerými typmi - poľnohospodárskou krajinou so sústredenými vidieckymi sídlami, nížinnou, oráčinovo-lesnou krajinou a predhorskou krajinou zmiešaných lesov vo východnej časti k. ú..

V k. ú. sa nenachádzajú významnejšie výhradné ložiská nerastných surovín. Výnimkou je dobývací priestor Borinka - Prepadlé (CHKO Malé Karpaty) s výskytom vápenca pre výrobu cementu, ktorý sa však v súčasnosti aktívne nevyužíva. Z nerastných surovín je tu výskyt tehliarskych a ílových hlín.

Graf 1 Štruktúra foriem využívania krajiny (ha)

 

Zdroj: MsÚ Stupava, 2015

Využitie zeme

Z celkovej rozlohy k. ú. hospodárske lesy, chovné rybníky a ostatné hospodársky využívané vodné plochy zaberajú 54,11% (3778,33 ha), poľnohospodárska pôda (orná pôda, chmeľnice, trvalé trávne porasty a ovocné sady) 40,06% (2797,20 ha), zastavané plochy, nádvoria ostatné plochy 3,3% (230,6 ha) a stavebné pozemky 0,2% (14,25 ha; Graf 1).

 

2.1.2 Sociálno-ekonomická charakteristika

2.1.2.1 Demografický vývoj a štruktúra obyvateľstva

Dôležitým predpokladom rozvoja sú ľudské zdroje (vývoj a početnosť populácie, štruktúra obyvateľstva podľa veku, pohlavia, stupňa ukončeného vzdelania, vierovyznania, národnosti a ekonomickej aktivity).

Vývoj a pohyb obyvateľstva

Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 2007-2015 má stúpajúci trend. V rokoch 2007-2015 sa počet obyvateľov zvýšil o 1852 (index rastu 121,18%). Podľa zdrojov ŠÚ SR k 31.12.2015 bolo na trvalý pobyt v meste Stupava prihlásených 10597 obyvateľov, čo je o 142 menej ako počet obyvateľov (10739) evidovaných MsÚ Stupava (Graf 2).

Graf 2 Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 2007-2015

 

Zdroj : (1) MsÚ Stupava, (2) ŠÚ SR

Vývoj prirodzeného prírastku (-úbytku) obyvateľstva má vo všeobecnosti rastúci priebeh. V rokoch 2007-2008 bol v dôsledku relatívne nízkej natality a vyššej mortality zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva (rok 2007 -2,06‰; rok 2008 -1,79‰). Podobná situácia, po miernom zvýšení v rokoch 2009 a 2010, nastala aj v roku 2011 (-1,07‰). V posledných rokoch, s výnimkou roku 2014, sa prejavuje rastúci prirodzený prírastok obyvateľstva, ktorý k 31.12.2015 bol 4,15‰ (44 obyv.; Tabuľka 3, Graf 3).

Migračný prírastok obyvateľstva dosiahol vrchol v roku 2009 (390 obyv.; 41,79‰). Po prechodnom znížení v ďalších rokoch, k 31.12.2015 dosiahol 30,01‰ (318 obyv.), čo je najvyššia hodnota v rámci miest Slovenska (Tabuľka 3, Graf 3).

Vývoj celkového prírastku (-úbytku) obyvateľstva je pozitívne ovplyvnený nielen prirodzeným vývojom, ale najmä migračnými trendmi v rámci suburbanizačnej zóny Bratislavy. K 31.12.2015 celkový prírastok obyvateľstva bol 34,16‰ (362 obyv.; Tabuľka 3, Graf 3).

Tabuľka 3 Vývoj pohybu obyvateľstva v rokoch 2007-2015

Rok 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015

Živonarodení abs. 101 94 120 128 119 129 133 144 145

‰ 11,55 10,51 12,86 13,41 12,73 13,35 13,37 14,07 13,68

Zomretí abs. 119 110 117 116 129 99 91 119 101

‰ 13,61 12,30 12,54 12,15 13,8 10,24 9,15 11,63 9,53

Prirodzený prírastok (-úbytok) abs. -18 -16 3 12 -10 30 42 25 44

‰ -2,06 -1,79 0,32 1,26 -1,07 3,10 4,22 2,44 4,15

Prisťahovaní na trvalý pobyt abs. 288 346 499 347 317 425 366 470 489

‰ 32,93 38,70 53,47 36,36 33,92 43,97 36,81 45,92 46,15

Vysťahovaní z trvalého pobytu abs. 118 135 109 148 168 135 129 204 171

‰ 13,49 15,10 11,68 15,51 17,98 13,97 12,97 19,93 16,14

Migračné saldo abs. 170 211 390 199 149 290 237 266 318

‰ 19,44 23,60 41,79 20,85 15,94 30,01 23,83 25,99 30,01

Celkový prírastok (-úbytok) abs. 152 195 393 211 139 320 279 291 362

‰ 17,38 21,81 42,11 22,11 14,87 33,11 28,06 28,43 34,16

Zdroj: ŠÚ SR

Graf 3 Vývoj prirodzeného, migračného a celkového pohybu obyvateľstva

v rokoch 2007-2015 (‰)

 

Zdroj: ŠÚ SR

Pohlavná a veková štruktúra obyvateľstva

V štruktúre obyvateľstva podľa pohlavia majú miernu prevahu ženy, ktoré tvoria 52,07% (5518) obyvateľov. Index maskulinity je 920,44‰ (k 31.12.2015, ŠÚ SR; Tabuľka 4, Graf 4).

 

Tabuľka 4 Vývoj štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia v rokoch 2007-2015

Rok 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015

Muži abs. 4191 4290 4472 4566 4452 4616 4763 4911 5079

% 47,92 47,99 47,92 47,84 47,64 47,76 47,90 47,98 47,93

Ženy abs. 4554 4650 4861 4978 4893 5049 5181 5324 5518

% 52,08 52,01 52,08 52,16 52,36 52,24 52,10 52,02 52,07

Index maskulinity (‰) 920,29 922,58 919,98 917,24 909,87 914,24 919,32 922,43 920,44

Zdroj: ŠÚ SR

Graf 4 Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia v rokoch 2007-2015

 

Zdroj: ŠÚ SR

Pozitívny demografický vývoj s imigráciou obyvateľstva prevažne mladších vekových kategórií obyvateľstva sa prejavuje nárastom podielu obyvateľstva predproduktívneho veku (rok 2007 14,39%; rok 2015 18,72%), poklesom podielu obyvateľstva produktívneho veku (rok 2007 73,06%; rok 2015 67,70%) a miernym nárastom podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku (rok 2007 12,56%; rok 2015 13,58%) veku (Tabuľka 5).

Tabuľka 5 Veková štruktúra obyvateľstva podľa produktívnych skupín v rokoch 2007-2015

Obyvateľstvo vo veku 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015

predproduktívnom

(do 14 rokov) abs. 1258 1316 1419 1476 1479 1602 1705 1839 1984

% 14,39 14,72 15,2 15,47 15,83 16,58 17,15 17,97 18,72

produktívnom

(15-64 rokov) abs. 6389 6498 6745 6874 6638 6788 6883 7012 7174

% 73,06 72,68 72,27 72,02 71,03 70,23 69,22 68,51 67,70

poproduktívnom

(65 a viac rokov) abs. 1098 1126 1169 1194 1228 1275 1356 1384 1439

% 12,56 12,6 12,53 12,51 13,14 13,19 13,64 13,52 13,58

Zdroj: ŠÚ SR

Podľa produktívnych skupín obyvateľstva a pohlavia je vyšší počet mužov ako žien v predproduktívnom (1007 mužov/977 žien) veku a žien v produktívnom (3485 mužov/3689 žien) a poproduktívnom (587 mužov/ 852 žien) veku.

Trendy demografického vývoja sa pozitívne prejavujú aj v štruktúre obyvateľstva podľa pohlavia a 5-ročných vekových kategórií. Z obyvateľstva predproduktívneho veku sú najpočetnejšie vekové kategórie 0-4 ročných mužov (427) a žien (388). V produktívnom veku sú najpočetnejšie vekové kategórie 35-39 ročných mužov (571) a žien (579) a 40-44 ročných mužov (469) a žien (449, k 31.12.2015, ŠÚ SR; Graf 5).

Graf 5 Štruktúra obyvateľstva podľa 5-ročných vekových kategórii v rokoch 2007 a 2015

 

Zdroj: ŠÚ SR

Graf 6 Index starnutia a index ekonomického zaťaženia obyvateľstva v rokoch 2007-2015

 

Zdroj: ŠÚ SR

Veková štruktúra obyvateľstva sa premieta aj do hodnoty indexov starnutia a ekonomického zaťaženia obyvateľstva. Obyvateľstvo mesta Stupava v protiklade so všeobecným demografickým trendom „mladne", o čom svedčí aj znižujúca sa hodnota indexu starnutia, ktorý v roku 2015 bol 72,53%, teda o 14,75 percentuálnych bodov nižší ako v roku 2007 (87,28%). Index ekonomického zaťaženia je 47,71% (Graf 6).

Štruktúra obyvateľstva podľa stupňa ukončeného vzdelania

Stupeň ukončeného vzdelania je jedným z dôležitých predpokladov uplatnenia sa pracovnej sily na regionálnom trhu práce. V porovnaní s rokom 2001 sa štruktúra obyvateľstva podľa stupňa ukončeného vzdelania kvalitatívne zlepšila. Vzrástol podiel obyvateľstva s vysokoškolským (bakalárske magisterské a doktorandské) a vyšším odborným vzdelaním, s úplným stredným učňovským, odborným a všeobecným vzdelaním s maturitou, na druhej strane poklesol podiel obyvateľov so základným a učňovským vzdelaním.

Obyvateľstvo s úplným stredným učňovským, odborným a všeobecným vzdelaním s maturitou tvorí najpočetnejšiu skupinu obyvateľov (2470; 26,91%). Práve táto skupina obyvateľov má dobré predpoklady pre pracovné uplatnenie nielen priamo v Stupave, ale aj v priemyselno-technologickom parku Záhorie - Eurovalley a ekonomických subjektoch v Bratislave.

Vysokoškolské vzdelanie všetkých stupňov dosiahlo 23,06% (2140) obyvateľov. Podiel obyvateľov so základným vzdelaním je 11,38% (1056) a ide prevažne o starších obyvateľov. Približne 3% obyvateľov neudalo stupeň ukončeného vzdelania (Graf 7).

 

Graf 7 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva v roku 2011

 

Zdroj: SÚSR, SODB 2011

Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti a vierovyznania

Národnostná štruktúra obyvateľstva je pomerne homogénna, 86,78% (8349) obyvateľov je slovenskej národnosti, z národnostných minorít je zastúpené obyvateľstvo českej a moravskej (83; 0,86%), maďarskej (64; 0,66%), ruskej, rusínskej a ukrajinskej (15; 0,13%), nemeckej a chorvátskej (zhodne 6; 0,06%), poľskej (2; 0,02%), rómskej (1; 0,01%) a inej (10; 0,1%) národnosti. Takmer 12% (1133) obyvateľov neudalo svoju národnosť, čo je v porovnaní s rokom 2001 približne o 10% viac (Tabuľka 6).

V období 2001-2011 nastali zmeny v štruktúre obyvateľstva podľa vierovyznania. Poklesol podiel obyvateľov rímskokatolíckeho vyznania a zvýšil sa podiel obyvateľov, ktorí sú bez vyznania (23%; 2135) alebo ich vierovyznanie nebolo zistené (13,36%). Najvyšší podiel obyvateľstva má rímskokatolícke (58,65%; 5444) a evanjelické augsburské vyznanie (2,04%; 89), podiel ostatných vierovyznaní je nižší ako 1% (Tabuľka 7).

Tabuľka 6 Národnostná štruktúra obyvateľstva v rokoch 2001 a 2011

Národnosť Rok 2001 Rok 2011

Počet obyvateľov % Počet obyvateľov %

slovenská 7795 96,68 8384 86,42

česká, moravská 87 1,08 83 0,86

maďarská 42 0,52 64 0,66

rómska 12 0,15 1 0,01

poľská 1 0,01 2 0,02

nemecká 3 0,04 6 0,06

ruská, rusínska 7 0,09 9 0,09

ukrajinská 3 0,04 4 0,04

chorvátska 1 0,01 6 0,06

iná 6 0,07 10 0,10

nezistená 106 1,31 1133 11,68

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2001, 2011

Tabuľka 7 Štruktúra obyvateľstva podľa vierovyznania v rokoch 2001 a 2011

Vierovyznanie Rok 2001 Rok 2011

Rímskokatolícka cirkev 5672 70,35 5444 58,65

Gréckokatolícka cirkev 15 0,19 57 0,61

Pravoslávna cirkev 10 0,12 26 0,28

Evanjelická cirkev augsburského vyznania 155 1,92 189 2,04

Reformovaná kresťanská cirkev 11 0,14 22 0,24

Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 22 0,27 26 0,28

Evanjelická cirkev metodistická 5 0,06 2 0,02

Kresťanské zbory 18 0,22 16 0,17

Apoštolská cirkev 1 0,01 3 0,03

Bratská jednota baptistov 3 0,04 2 0,02

Cirkev bratská 2 0,02 8 0,09

Ústredný zväz židovských náboženských obcí 1 0,01 8 0,09

Cirkev československá husitská 7 0,09 11 0,12

Iné 23 0,29 93 1,00

Bez vyznania 1571 19,48 2135 23,00

Nezistené 547 6,78 1240 13,36

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2001, 2011

Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity a (ne-)zamestnanosť obyvateľstva

V meste Stupava je 4712 ekonomicky aktívnych, čo je 50,76% obyvateľov. Do kategórie ekonomicky aktívneho obyvateľstva patria pracujúci (3999), pracujúci dôchodcovia (262), osoby na materskej a rodičovskej dovolenke (450), dôchodcovia (1787), študenti vysokých (238) a stredných (320) škôl a ďalšie menej početné skupiny (Tabuľka 8, Graf 8).

Zamestnanosť obyvateľstva a pracovný trh sú silno ovplyvnené vysokou dennou dochádzkou za prácou do Bratislavy, ktorá ponúka pracovné príležitostí v diverzifikovaných hospodárskych odvetviach, ďalej do okresného mesta Malacky a priemyselno-technologického parku Záhorie - Eurovalley.

 

Tabuľka 8 Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity v roku 2011

Ekonomická aktivita spolu podiel z celkového počtu

obyvateľov (%)

Pracujúci (okrem dôchodcov) 3999 43,08

Pracujúci dôchodcovia 262 2,82

Osoby na materskej a rodičovskej dovolenke 450 4,85

Nezamestnaní 196 2,11

Študenti stredných škôl 320 3,45

Študenti vysokých škôl 238 2,56

Osoby v domácnosti 36 0,39

Dôchodcovia 1787 19,25

Príjemcovia kapitálových príjmov 12 0,13

Deti do 16 rokov 1521 16,39

Iná 58 0,62

Nezistená 344 3,71

Spolu 4712 50,76

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

Graf 8 Štruktúra obyvateľstva podľa kategórie ekonomickej aktivity v roku 2011

 

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie (ďalej „UoZ") „kopíruje" vývoj na okresnej a krajskej úrovni a odráža dôsledky ekonomickej a finančnej krízy a s ňou spojený útlm alebo ukončenie činnosti viacerých zamestnávateľských subjektov a uvoľňovanie pracovných síl z pracovného procesu. V období rokov 2008-2012 nezamestnanosť pomerne prudko stúpala. Stabilizácia a oživenie trhu práce od roku 2013 sa prejavili aj vo vývoji UoZ. K 31.12.2014 bolo evidovaných 301 UoZ s trvalým pobytom v meste Stupava, z toho 53,82% (162) žien. Miera nezamestnanosti bola 6,39%.

Najohrozenejšími skupinami na trhu práce sú osoby vo vekových kategóriách 31-40 (93; 30,9% UoZ), 21-30 (75; 24,92% UoZ) a 51 a viac (72; 23,92%; k 31.12.2014; Graf 10) rokov.

Podľa stupňa ukončeného vzdelania 28,57% (86) UoZ má ukončené stredné vzdelanie bez maturity a 35,55% (108) UoZ úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou. Najmä v posledných rokoch je pomerne vysoký podiel UoZ s vysokoškolským vzdelaním všetkých stupňov, a to aj napriek tomu, že táto skupina UoZ má v podmienkach Bratislavského kraja relatívne dobré predpoklady na uplatnenie sa na trhu práce. Približne 10% tvoria UoZ so základným vzdelaním (Tabuľka 10).

Graf 9 Uchádzači o zamestnanie v rokoch 2007-2014

 

Zdroj: UPSVR

Tabuľka 9 Uchádzači o zamestnanie podľa veku a dĺžky evidencie nezamestnanosti

v rokoch 2007-2014

Rok Uchádzači o zamestnanie podľa

veku dĺžky evidencie

do 20

rokov 21-30

rokov 31-40

rokov 41-50

rokov 51 a viac

rokov 0-3

mesiace 4-12

mesiacov 13 a viac

mesiacov

2007 4 40 26 22 35 36 56 35

2008 7 40 31 37 33 66 60 22

2009 8 59 52 58 55 74 124 34

2010 15 63 63 47 53 59 127 55

2011 10 86 67 59 57 88 120 71

2012 8 89 75 79 70 60 156 105

2013 8 89 75 79 70 60 156 105

2014 5 75 93 56 72 56 135 110

Zdroj: UPSVR

Graf 10 Uchádzači o zamestnanie podľa veku v rokoch 2007-2014 Graf 11 Uchádzači o zamestnanie podľa dĺžky evidencie v rokoch 2007-2014

 

Zdroj: UPSVR

Približne 45% (135) tvoria UoZ v trvaní evidencie od 4 do 12 mesiacov a 18,6% (56) krátkodobo nezamestnaní do 3 mesiacov. Neustále narastá počet dlhodobo evidovaných UoZ v trvaní 13 a viac mesiacov. K 31.12.2014 tvorili viac ako 1/3 celkového počtu evidovaných UoZ (Tabuľka 9, Graf 11).

Tabuľka 10 Uchádzači o zamestnanie podľa stupňa ukončeného vzdelania v rokoch 2007-2014

Rok Stupeň ukončeného vzdelania

základné vzdelanie, bez vzdelania vyučení, stredné bez maturity úplné stredné odborné s maturitou úplné stredné všeobecné s maturitou vyššie odborné, vysokoškolské, vedecká výchova

2007 18 45 47 11 6

2008 33 93 41 6 20

2009 39 122 79 11 29

2010 32 157 83 7 36

2011 36 164 104 13 45

2012 38 177 119 11 57

2013 38 192 119 11 57

2014 30 182 108 17 60

Zdroj: UPSVR

2.1.2.2 Ekonomické subjekty

Sociálno-ekonomická úroveň mesta Stupava je pozitívne ovplyvnená ekonomickou úrovňou Bratislavského kraja, ktorý je dlhodobo najsilnejším ekonomickým krajom Slovenska. V roku 2013 hodnota HDP na obyvateľa bola 33 259,62 Eur konverzné, čo je 245,54% priemeru SR (13595,63 Eur konverzné; ŠÚ SR).

Predpokladom rastu a konkurencieschopnosti miestnej ekonomiky, príjmov a životnej úrovne obyvateľov sú prosperujúce ekonomické subjekty. Dôležitou funkciou ekonomického rozvoja je zabezpečiť vhodné podmienky pre fungovanie ekonomických činností. Najdôležitejšími aktérmi ekonomického rozvoja mesta sú samotné ekonomické subjekty (podnikatelia), ktorí produkujú tovary a služby a poskytujú pracovné príležitosti.

Tabuľka 11 Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia v rokoch 2007-2014

Rok 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

Právnické osoby spolu 282 353 406 454 510 526 581 644

z t o h o:

ziskové spolu 198 258 305 349 395 399 444 506

% 70,21 73,09 75,12 76,87 77,45 75,86 76,42 78,57

v strate spolu 84 95 101 105 115 127 137 138

% 29,79 26,91 24,88 23,13 22,55 24,14 23,58 21,43

Fyzické osoby - podnikatelia spolu 871 879 906 914 921 891 870 829

z t o h o:

živnostníci spolu 839 849 873 880 886 854 825 774

% 96,33 96,59 96,36 96,28 96,20 95,85 94,83 93,37

slobodné povolania spolu 18 18 22 22 25 28 35 45

% 2,07 2,05 2,43 2,41 2,71 3,14 4,02 5,43

samostatne hospodáriaci roľníci spolu 14 12 11 12 10 9 10 10

% 1,61 1,37 1,21 1,31 1,09 1,01 1,15 1,21

Zdroj: ŠÚ SR

K 31.12.2014 bolo v Stupave registrovaných 644 právnických a 829 fyzických osôb - podnikateľov. Od roku 2007 sa počet právnických osôb kontinuálne zvyšuje a takmer 2/3 z nich sú tzv. ziskové subjekty (Tabuľka 11).

Vo vývoji počtu fyzických osôb - podnikateľov v rokoch 2007-2014 je zrejmý negatívny dopad ekonomickej krízy. Od roku 2012 sa počet fyzických osôb - podnikateľov medziročne znižuje. K 31.12. 2014 bolo v Stupave registrovaných 829 fyzických osôb - podnikateľov (Graf 12). Najpočetnejšími skupinami fyzických osôb - podnikateľov sú živnostníci (774; 93,7%) a fyzické osoby - podnikatelia v slobodnom povolaní (45; 5,43%). Samostatne hospodáriaci roľníci tvoria menej ako 2% fyzických osôb - podnikateľov (Tabuľka 11).

Graf 12 Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia v rokoch 2007-2014

 

Zdroj: ŠÚ SR

Obchody a služby, výrobné subjekty

V Stupave je lokalizovaná odvetvovo diverzifikovaná sieť prevádzok obchodu a služieb ako sú prevádzky viacerých obchodných reťazcov (Billa s. r. o., CBA Slovakia s. r. o., COOP Jednota Senica s. d.), špecializované predajne potravín (pekárenské a cukrárenské výrobky spojené priamo s miestnou výrobou, výroba a predaj zmrzliny, sudového a fľaškového vína, predaj zdravých potravín), konzervárenských výrobkov (Hamé Slovakia spol. s. r. o.), mäsa, údenín a rýb.

Pestré je zameranie predajní nepotravinárskeho tovaru (textil, odevy, módne doplnky, drogéria, papiernictvo, kvetinárstvo, predaj stavebného materiálu, zdravotníckych potrieb a i.; Príloha 5).

V Stupave je bohatá ponuka rôznych typov a kategórií stravovacích zariadení ako sú reštaurácie (Park Hotel Intenzíva, Habánsky dvor, Reštaurácia Milica, Reštaurácia Stupava, Penzión Sagres, Zelený dvor, D'Artagnan a i.), pizzerie (Haki Kebap & Pizza a i.), bistrá a denné bary.

V Stupave je obchodné miesto Slovenskej sporiteľne a. s. a Tatra banky a.s. a retailová pobočka VÚB a. s..

V Stupave nie sú lokalizované významnejšie výrobné podniky. V rastlinnej a živočíšnej výrobe pôsobí FirstFarms Mást Stupava, a. s..

Perspektívne sa uvažuje s potenciálnymi plochami výroby o výmere približne 36 ha, ktoré by mali byť lokalizované pozdĺž diaľnice D2, resp. západného obchvatu mesta (Koncepcia územného rozvoja cyklotrás Bratislavského samosprávneho kraja vo vzťahu k Integrovanému dopravnému systému a významným bodom cestovného ruchu, 2015 ).

Cestovný ruch

Mesto Stupava je v zmysle Regionalizácie cestovného ruchu SR súčasťou Bratislavského regiónu cestovného ruchu s medzinárodným významom. Pre rozvoj cestovného ruchu majú význam prírodné, kultúrno-historické a materiálno-technické predpoklady mesta a blízkeho okolia a poloha v zmysle prímestského regiónu cestovného ruchu Bratislavy.

Z prírodných predpokladov ide najmä o predpoklady, ktoré poskytujú Borská nížina a Malé Karpaty pre rôzne formy prímestského cestovného ruchu ako sú pešia-, cyklo- a hypoturistika, rybolov, zber húb a v širšom zázemí aj golf.

Kultúrno-historické predpoklady sú tvorené kultúrnymi a historickými pamiatkami a každoročne organizovanými spoločensko-kultúrnymi podujatiami, ktoré sú usporiadané s cieľom zachovania a prezentácie lokálnych osobitností a tradícií mesta a jeho blízkeho zázemia.

Vo vzdialenosti 5,5 km od Stupavy sa na vápencovom brale nachádza zrúcanina hradu Pajštún zo 14. storočia. Lokalita poskytuje atraktívne výhľady na Borskú nížinu, Pezinské a Devínske Karpaty a za jasného počasia až na Alpy. Okolie poskytuje možnosti pre pešiu turistiku a cykloturistiku.

Pálffyovský kaštieľ s renesančným parkom bol postavený na mieste pôvodne menšieho šľachtického sídla. V 16. a 17. storočí patril Pajštúnskemu hradu. V polovici 18. storočia bol kaštieľ prestavaný v barokovom slohu a v druhej polovici 19. storočia upravený v romantickom štýle. Po roku 1867 bol založený prírodný park v štýle anglických záhrad. V roku 1986 sa začalo so sanáciou parku kultúrnej pamiatky, ktorý je v súčasnosti v udržiavanom stave. Súčasťou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do obory a k lesom Malých Karpát, na východnej strane areálu sa nachádza rybník. Z parku vedie 3,8 km dlhý náučný chodník s 9-timi zastávkami (Munkáč, rímske pamiatky, výhľad na Pajštún a Malé Karpaty, majer Kolhuf, chov koní, biofarma Príroda a i.) s odhadovaným časom prechádzky cca 1 hodina. Kaštieľ je po rekonštrukcii využívaný ako sociálne zariadenie.

Rímsko-katolícky kostol sv. Štefana uhorského kráľa pochádza zo 14. storočia. Svoj vzhľad zmenil barokovou prestavbou v rokoch 1764-1767, kedy bol kostol rozšírený o bočné lode a kaplnky. Neďaleko sú lokalizované významné sakrálne pamiatky - baroková kaplnka s Kalváriou a trojičný stĺp z 18. storočia.

Od roku 1988 do zoznamu kultúrnych pamiatok patrí stupavská synagóga, ktorá bola postavená v roku 1803 zo zbierok stupavskej židovskej obce. V roku 2008 bola ukončená prvá etapa rekonštrukcie objektu a priľahlého areálu, ktorý sa v súčasnosti využíva na kultúrno-spoločenské účely (koncerty, výstavy a rôzne kultúrno-spoločenské podujatia).

Múzeum Ferdiša Kostku, pomenované podľa významného slovenského keramikára, je dôkazom tradícií džbánkarskej a keramickej výroby. Nachádza sa v trojpriestorovom dome, v mieste života Ferdiša Kostku a v tzv. „brenhause" s dielňou hrnčiarskeho majstra a obchodom. Expozíciu múzea tvoria fajansové a hrnčiarske výrobky a rôzne predmety zo zbierok Slovenského národného múzea.

Architektonickými pamiatkami sú zachovalé a funkčné meštianske a sedliacke domy v mestskej časti Mást, historické budovy (národná kultúrna pamiatka strážny domček na Marcheggskej ul., fara na Nám. sv. Trojice, budova starej pošty na Nám. M. R. Štefánika, mlyn v Parku, Žiškov dom na Kalvárskej ul., Troyerovská kúria a i.) a objekty (tzv. stĺp hanby - pranier z roku 1766, pamätník obetiam 1. svetovej vojny), technické pamiatky (Binderov mlyn, pôvodné roľnícke domy a i.), sakrálne stavby a drobná architektúra (sochy svätcov, kríže a i.).

Materiálno-technická základňa cestovného ruchu je reprezentovaná ubytovacími zariadeniami, ktoré ponúkajú aj stravovacie kapacity a možnosti pre vybrané formy cestovného ruchu (kongresový a i.), spoločenské podujatia, voľno časové a športové aktivity (wellnes, bowling, fitnes a i.).

Park Hotel Intenzíva je 3*, lokalizovaný v lesoparku stupavského grófa Károlyiho na úpätí Malých Karpát s výhľadom na hrad Pajštún. Ponúka ubytovanie vo 2 jedno- a 20 dvojposteľových izbách s možnosťou prístelky, vo 2 apartmánoch a ďalších 2 rodinných apartmánoch. Izby sú vybavené sociálnym zariadením a terasou. Súčasťou je reštaurácia s kapacitou 60 miest, kaviarenská časť s 20 miestami a sezónne je na vonkajších terasách k dispozícii 60 miest.

Hotel Eminent je 3*, s kapacitou 35 lôžok v 2-lôžkových izbách a vo 2 apartmánoch s vlastným sociálnym zariadením a ostatným vybavením (minibar, chladnička, trezor, TV prijímač, internetové pripojenie). Zariadenie je vhodné na organizovanie konferencií, pracovných stretnutí a spoločenských podujatí. Okrem reštauračnej a kaviarenskej časti sú hosťom k dispozícii možnosti pre športové vyžitie (bowling).

Ubytovacie kapacity ponúkajú aj viaceré penzióny - 3* Penzión Sagres, 2* Penzión Green Hof, 2* Penzión Ulička a i..

Mesto Stupava s blízkym okolím ponúka v rámci regiónu prímestskej rekreácie pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy, záhorského a cezhraničného rakúsko-slovenského regiónu vhodné predpoklady pre športové vyžitie (športovo-relaxačné centrum SportPark), hypoturistiku, rybolov (Vachálkov rybník, rybník v areáli parku za štadiónom na Novej ul. spojený s návštevou bufetu U pštrosa, mini zoo s detským ihriskom), návštevu stupavskej biofarmy, pešiu- a cykloturistiku a geocatching.

K. ú. prechádzajú úseky viacerých cyklotrás ako sú Stupavský okruh (Stupava - Borinka -Železná studnička, Kačín - Marianka - Stupava; 45 km), Stupava - Vysoká pri Morave - Záhorská Ves (20 km), Stupava - Borinka - Košarisko - Svätý Jur (22 km), Košarisko - Lozorno - Borinka - Zohor (27 km). Technické parametre a kvalita cyklotrás sú na rôznej úrovni. Perspektívne sa uvažuje s dobudovaním a skvalitnením povrchu cyklotrasy v smere Stupava - Zohor - Devínske jazero - Devín - Bratislava (25 km).

K rozvoju cykloturistiky rozhodne prispeje aj perspektívne vybudovanie navrhovanej cyklotrasy v smere Malý Dunaj - Ivanka pri Dunaji - Svätý Jur - Košarisko - Borinka - Stupava - Vysoká pri Morave a cyklodopravnej trasy, ktorá sleduje záhorskú rozvojovú os a prechádza obcami Stupava - Lozorno - Malacky - Kostolište - Gajary - Malé Leváre - Veľké Leváre a vytvára podmienky pre rozvoj ďalších cyklomostov (cyklolávok) cez rieku Morava (Koncepcia územného rozvoja cyklotrás Bratislavského samosprávneho kraja vo vzťahu k Integrovanému dopravnému systému a významným bodom cestovného ruchu ). Realizácia investičného zámeru okrem samotnej podpory cykloturistiky bude viesť aj k posilneniu kooperačných väzieb medzi sídlami slovenskej a rakúskej strany cezhraničného regiónu a v kontexte riešeného územia zlepší cyklo dostupnosť samotnej Stupavy.

Stupava je východiskom viacerých značených turistických trás, z ktorých najznámejšie vedú v smere Marianka - Kačín - Železná studnička, Bratislava (9,3 km; červená turistická značka), Marianka - Borinka - Hrad Pajštún (4,5 km), s možnosťou pokračovať smerom na Košarisko - Medené Hámre - Bratislavu (18 km; zelená turistická značka) alebo Dračí hrádok - Borinka (11 km; žltá značka) a späť do Stupavy (8 km), ďalej Stupava - Červený domček - Lozorno (11 km; zelená turistická značka).

V lokalitách Vachálkovho rybníka a bývalej železničnej stanice sa potenciálne predpokladá dobudovanie športovo-rekreačného areálu pre verejné účely, čím sa rozšíria možnosti na trávenie voľno časových, športových a rekreačných aktivít pre obyvateľov a návštevníkov mesta.

K. ú. mesta Stupava a jeho okolie je obľúbeným a vyhľadávaným miestom sezónneho zberu húb nielen obyvateľmi mesta, ale aj Bratislavčanmi.

Predpokladmi rozvoja cestovného ruchu sú aj mnohé kultúrno-spoločenské aktivity regionálnej a lokálnej úrovne, organizované v priebehu celého roka.

2.1.2.3 Občianska vybavenosť, kultúrny a spoločenský život

Mesto Stupava patrí k perspektívne sa rozvíjajúcim sídlam v zázemí Bratislavy s lokalizáciou občianskej vybavenosti - zariadení školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, kultúry a športu. Viaceré zariadenia kapacitne a kvalitatívne nezodpovedajú potrebám.

Školstvo

Vzhľadom na špecifiká demografického vývoja sú na kapacitu a vybavenosť vzdelávacích zariadení kladené zvýšené nároky a súčasný stav nevyhovuje potrebám.

V Stupave je v prevádzke základná škola Kpt. J. Nálepku, Školská ul. 1. ZŠ je 38 triedna (z toho 26 tried na prvom a 12 tried na druhom stupni ZŠ). V školskom roku 2014-2015 zariadenie navštevovalo 851 žiakov (z toho na prvom stupni 610 a druhom stupni 241 žiakov). ZŠ zabezpečuje vzdelávací proces pre žiakov nielen zo Stupavy, ale aj z okolitých obcí.

Výchovno-vzdelávací proces zabezpečuje 67 pedagogických a 21 nepedagogických pracovníkov, na škole pôsobí špeciálny pedagóg a výchovný poradca. Vo vybraných triedach 1. a 2. ročníka ZŠ je bilingválny program anglického jazyka a na ZŠ sú športové triedy. Pri ZŠ pôsobia viaceré záujmové krúžky - jazykové, dejepisný, chemický, programátorský, výtvarný, športové (floorbal, historický šerm, hádzaná a i.) a krúžok tvorivého písania.

Priestory ZŠ sú lokalizované v tzv. starej a novej budove. Technické vybavenie starej budovy je v nevyhovujúcom technickom stave a vyžaduje si komplexnú rekonštrukciu. V novej budove sa nachádza aj jedáleň. Zabezpečenie kvalitného výchovno-vzdelávacieho procesu a jednosmennej prevádzky ZŠ si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie priestorových kapacít. Perspektívne sa predpokladá vybudovanie športovo-rekreačného areálu, ktorý by slúžil na skvalitnenie vzdelávacieho procesu a rozšírenie možností pre voľno časové aktivity. Prvá etapa realizácie by sa mala uskutočniť v roku 2016.

V Stupave na Záhumenskej ul. pôsobí Špeciálna základná škola, ktorá je alokovaným pracoviskom Spojenej školy, Dolinského ul., Bratislava. Je určená pre žiakov s mentálnym postihnutím s cieľom poskytnúť žiakom základné vzdelanie primerané stupňu postihnutia, rozvoj rozumových a komunikačných schopností, manuálnych zručností a prípravu žiakov na integráciu do spoločnosti. Výchovno-vzdelávací proces zabezpečuje tím špeciálnych pedagógov v spolupráci s logopédom, školským psychológom a výchovnou poradkyňou.

Vzhľadom na špecifiká demografického vývoja a rastúci počet obyvateľov predškolského veku, nezastupiteľné miesto v štruktúre vzdelávacích inštitúcií majú materské školy.

MŠ Ružová ul., ktorú navštevuje 114 detí predškolského veku, je zameraná na rozvoj športu, zdravý životný štýl a využívanie informačno-komunikačných technológií.

MŠ Hviezdoslavova ul. v mestskej časti Mást, pôvodne bola obecnou školou. Od roku 2003 má právnu subjektivitu. Poskytuje celodennú a poldennú formu výchovy a vzdelávanie deťom predškolského veku a deťom s odloženou povinnou školskou dochádzkou. 2-triednu MŠ navštevuje približne 40 detí vo veku 3-6 rokov. Zariadenie podporuje zdravý životný štýl, zabezpečuje environmentálnu výchovu, organizuje viaceré projekty (Evička nám ochorela, dopravná výchova, ľudové zvyky a tradície regiónu Záhorie a i.), poznávacie vychádzky do blízkeho okolia, výchovné koncerty, divadelné predstavenia, Deň otvorených dverí, besiedky, stretnutia so seniormi a záujmové krúžky (výtvarný, hudobno-pohybová výchova Notička, anglický jazyk a i.).

MŠ Marcheggská ul. je 4-triedna a poskytujeme poldennú a celodennú starostlivosť pre deti predškolského veku. Stravovanie je zabezpečené dovážaním stravy do príručných kuchyniek pri jednotlivých triedach. Vonkajší areál MŠ tvoria 2 záhrady lokalizované medzi pavilónmi, ktoré sú vybavené pieskoviskami, záhradným náradím a hojdačkami, v zadnej časti areálu je dopravné ihrisko.

MŠ Janka Kráľa je 4-triedna s právnou subjektivitou od roku 2003. V roku 2012 boli priestory MŠ rozšírené o prístavbu dvoch tried.

Štruktúru vzdelávacích inštitúcií v meste Stupava dotvárajú Základná umelecká škola, Cintorínska ul. a Jazyková škola Blue Owl.

Základná umelecká škola na Cintorínskej ul. bola založená v roku 1959 v priestoroch budovy - bytu panského záhradníka Jozefa Krupičku. Zriaďovateľom ZUŠ je mesto Stupava. ZUŠ poskytuje vzdelávanie v 4 odboroch (hudobný, tanečný, výtvarný, literárno-dramatický). Navštevuje ju 450 žiakov zo Stupavy a okolitých obcí (Záhorská Bystrica, Borinka, Lozorno, Zohor, Kuchyňa, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Studienka, Rohožník). Žiaci ZUŠ sa, okrem podujatí organizovaných ZUŠ, zúčastňujú aj na kultúrnych podujatiach, organizovaných mestom Stupava.

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

Zdravotnú starostlivosť obyvateľom zabezpečujú 4 praktickí lekári pre dospelých, 4 zubári, 3 lekári pre deti a dorast a odborní lekári ako sú neurológ (s ordinačnými hodinami 2 dni v týždni), internista (4 dni v týždni), psychiater (2 dni v týždni), očný lekár (4 dni v týždni), gynekológ a rehabilitačný lekár (zhodne 5 dní v týždni). Zariadenie FIDELITAS poskytuje zdravotnícke služby v oblasti reumatológie, osteológie a fyziatrie.

Zdravotnícke služby špecializovaných odborných lekárov pre dospelých majú obyvatelia možnosť využívať v Malackách, pohotovosť pre dospelých v ambulancii Lekárskej služby prvej pomoci v Malackách, pohotovosť pre deti a dorast v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave a zubnú pohotovosť v Bratislave.

V Stupave sú v prevádzke 3 lekárne (Lekáreň Centrum, Hlavná ul., Lekáreň sv. kríža, Nám. SNP, Lekáreň Fortuna, Zdravotnícka ul.).

Od roku 2009 kvalifikovaní odborníci, tréneri a jazdeckí inštruktori v spolupráci s psychológom, psychoterapeutom a liečebným pedagógom, poskytujú rôzne formy hypoterapie (hyporehabilitácia, jazdenie handicapovaných a pedagogicko-psychologické jazdenie) v rámci činnosti Občianskeho združenia Kentaurus v objekte Majer Kolhuf.

Komplexnú veterinárnu starostlivosť, prevenciu a terapiu poskytuje zariadenie VALVET, Hviezdoslavova ul.. V Stupave majú ambulancie 2 veterinárni lekári (MVDr. R. Kazarka, Hlavná ul.; MVDr. R. Rigler, Gbleská ul.).

Sociálne služby

Špecializované zariadenie s celoročnou pobytovou službou Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Kaštieľ, ktorého zriaďovateľom je VÚC Bratislavský samosprávny kraj, poskytuje sociálne služby podľa individuálnych požiadaviek klientov s možnosťou bývania, ktoré sa približuje európskym štandardom a domácemu prostrediu. Kapacita zariadenia je 29 klientov a je zamerané na poskytovanie sociálnych služieb pre klientov s diagnostikovanou demenciou rôzneho typu etiológie. Okrem základných služieb (ubytovanie, stravovanie, upratovanie, údržba bielizne a šatstva), súčasťou je aj sociálna rehabilitácia a poradenstvo, pracovná terapia, záujmová činnosť a kultúrno-spoločenské aktivity.

V roku 2012 zariadenie prešlo rozsiahlou rekonštrukciou technického stavu a vybavenia.

Pre potreby seniorov aktívnu činnosť zabezpečuje Klub seniorov.

Mesto Stupava disponuje 4 nájomnými bytmi pre mladé a sociálne odkázané rodiny, ktoré sa nachádzajú na Dlhej ul.. V meste Stupava nie sú prevádzke žiadne komunitné centrá, krízové centrá a azylové domy.

 

Kultúrne organizácie a kultúrne podujatia

V Stupave sa počas roka konajú viaceré kultúrne a spoločenské podujatia (Tabuľka 12), ktorých organizátorom je mesto alebo príspevková organizácia mesta Stupava - Mestské kultúrne a informačné centrum (ďalej „MKIC"). MKIC organizuje vzdelávacie, kultúrne a spoločenské podujatia lokálneho a regionálneho významu, podporuje rozvoj umeleckej tvorivosti obyvateľov, zabezpečuje cezhraničnú spoluprácu na úseku kultúry a spolupracuje s organizáciami, spolkami, záujmovými skupinami a združeniami v rámci mesta.

Organizačnou súčasťou MKIC Stupava sú Kultúrny dom, Mestská knižnica Ruda Morica, letné kino Borník a Kino X.

V amfiteátri, ktorý je lokalizovaný v príjemnom prostredí v Borníku, sa každoročne organizovali letné filmové večery a rôzne kultúrne podujatia (country festival Stupavský širák, Majáles a i.). V súčasnosti je však amfiteáter mimo prevádzky.

Mesto Stupava prostredníctvom MKIC vydáva mesačník Stupavské noviny, ktoré sú v elektronickej podobe zverejnené aj na stránke Mesta Stupava .

Tabuľka 12 Vybrané kultúrno-spoločenské podujatia

Kultúrno-spoločenské podujatie Miesto konania Mesiac

Mestský reprezentačný ples Kultúrny dom január

Fašiangová zábava "Papučák" Kultúrny dom február

Veľkonočný jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome marec

Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek Výstavná sieň Kultúrneho domu

Stupavská krídlovka Kultúrny dom jún

Svätojakubský jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome júl

Stupavské hody - august

Slávnosti kapusty - Deň zelá Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome október

Jesenný jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome

Svätomartinský jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome november

Požehnanie mladého vína Kultúrny dom

Mikulášsky jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome december

Vianočný koncert Farský kostol

Zdroj: MsÚ Stupava

Športové kluby, zariadenia a športové podujatia

V Stupave pôsobia viaceré športové kluby: Futbalový klub Stupava, Automotoklub -Motoristický klub mládeže Stupava (založený v roku 2003), hádzanársky klub HC Tatran Stupava, Bowling club SIX PACK Stupava (2009), Cyklistický klub Stupava (2010), Florbalový klub BOGDAU Stupava (2005) a GOLF Club Ister (2002). V meste pôsobí skupina historického šermu Ursus.

Podmienky pre šport a trávenie voľno časových aktivít poskytuje Relax centrum Stupava, ktorý sa nachádza v blízkosti lesoparku a je súčasťou areálu Hotela Park. Moderné wellness centrum má relax bazén s hydromasážnymi tryskami, vírivku, parnú a suchú saunu, fitnescentrum, bowling, bar a poskytuje služby profesionálneho maséra. Súčasťou areálu sú tenisové kurty, beachvolleybalové ihrisko a ihrisko pre petanque.

Občianske iniciatívy - neziskové organizácie

V Stupave pôsobia viaceré občianske združenia:

o Dobrovoľný hasičský zbor

o Slovenský Červený kríž MS skupina I

o Slovenský Červený kríž MS skupina II

o Slovenský zväz telesne postihnutých

o Jednota dôchodcov Slovenska

o Klub slovenských turistov Tatran Stupava

o HC TATRAN STUPAVA

o Futbalový klub Stupava

o Bowling Club SIX PACK STUPAVA

o Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Záhorie

o Priatelia stolného tenisu Stupava

o Skupina historického šermu URSUS

o Slovenský zväz včelárov

o Slovenský zväz záhradkárov

o Slovenský zväz drobnochovateľov

o Občianske združenie Stupavská Nevädza

o Slovenský zväz protifašistických bojovníkov

o Asociácia klasických gitaristov

o Občianske združenie Pohodka

o Občianske združenie Pour Art

o Občianske združenie pri MŠ Marcheggská

o Mástsky potravinový spolok v Stupave

o Materské centrum Fifidlo

o Občianske združenie Zelená ženám

 

Mestský úrad, inštitúcie a partnerstvá

Sídlo MsÚ Stupava je v budove na Hlavnej ul.. Štatutárnym zástupcom mesta a jeho najvyšším výkonným a správnym orgánom je primátor mesta Ing. Mgr. art. Roman Maroš.

Voleným orgánom je Mestské zastupiteľstvo, ktoré má 16 poslancov a hlavná kontrolórka.

Mestské zastupiteľstvo zriaďuje a volí svoje orgány - 5-člennú Mestskú radu, približne 7-členné Komisie mestského zastupiteľstva (Finančná; Majetkovo-legislatívno-právna; Územnoplánovacia, stavebná a životného prostredia; Dopravy, infraštruktúry a informačných technológií; Zdravotníctva a sociálnych vecí; Školstva, športu a kultúry; Podnikateľská, miestneho rozvoja, regionálnej a cezhraničnej spolupráce; Na ochranu verejného záujmu) a hlavného kontrolóra.

Súčasťou organizačnej štruktúry MsÚ Stupava sú Kancelária primátora, Ekonomické oddelenie, Oddelenie územného rozvoja a životného prostredia, Oddelenie územného konania a stavebného poriadku, Referát sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva, Referát správy a údržby, Referát evidencie obyvateľstva a matriky.

Príspevkovou organizáciou je MKIC Stupava a rozpočtovými organizáciami sú MŠ (Hviezdoslavova ul., Janka Kráľa, Ružová ul., Marcheggská ul.), ZŠ Kpt. Jána Nálepku a ZUŠ v Stupave. Mesto je zriaďovateľom Technických služieb Stupava s. r. o., príspevkovej organizácie Verejnoprospešné služby Stupava (od 1.12.2015) a Vodární a kanalizácií s. r. o. Stupava (od 1.1.2016).

Mesto prevádzkuje elektronickú úradnú tabuľu , prostredníctvom ktorej sú občania pravidelne informovaní o dokumentoch a oznamoch stavebného úradu, výberových konaniach, verejnom obstarávaní, životnom prostredí, kultúre, športe, oznamoch miestnej polície a aktivitách organizovaných MsÚ Stupava.

V meste Stupava je pôsobisko Obvodného oddelenia polície (Hlavná ul.) a Mestskej polície (Hlavná ul.). Obyvatelia mesta využívajú služby Okresného úradu Malacky, Daňového úradu Bratislava - pobočka Malacky, vysunutého pracoviska Sociálnej poisťovne a pracovísk zdravotných poisťovní (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera, Union) v Malackách.

Od januára 2015 je mesto Stupava členom MAS Dolné Záhorie.

Partnerskými mestami Stupavy sú Ivančice (Česká republika; od roku 2010), Svoge (Bulharsko; od roku 2009), Lowicz (Poľsko; od roku 2011), Nagykovácsi (Maďarsko; od roku 2011) a Kuřim (Česká republika; od roku 2015).

2.1.3 Domový a bytový fond

Úroveň bývania je jedným z ukazovateľov životnej úrovne a kvality života obyvateľov. Mesto disponuje pomerne kvalitným domovým a bytovým fondom. V meste Stupave je 1965 domov, z toho 1876 (90,54%) obývaných a 79 neobývaných, ďalej 3680 bytov v bytových budovách, z ktorých je 3601 (97,85%) obývaných a 79 (2,15%) neobývaných.

Tabuľka 13 Obývané byty v bytových budovách podľa obdobia výstavby

Obdobie výstavby obývaných bytov

pred

rokom 1919 1919

-

1945 1946

-

1960 1961

-

1970 1971

-

1980 1981

-

1990 1991

-

2000 2001

-

2005 2006

a neskôr nezis-tené

Spolu 3601 86 170 459 359 791 282 321 154 649 330

% 100 2,39 4,72 12,75 9,97 21,97 7,83 8,91 4,28 18,02 9,16

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

Približne 22% (791) obývaných bytov bolo postavených v rokoch 1971-1980, 18% (649) po roku 2006, 3% (459) v období rokov 1946-1960 a 7% (256) do roku 1945. Intenzívna výstavba bytov bola najmä po roku 1990, kedy bolo postavených 23% (1124) obývaných bytov. Obdobie výstavby približne 330 obývaných bytov nie je zistené (Tabuľky 13). Približne 92% (73) neobývaných bytov je bez udania obdobia výstavby a 5% bolo postavených do roku 1970 (Tabuľka 14).

Tabuľka 14 Neobývané byty podľa obdobia výstavby

Obdobie výstavby neobývaných bytov

pred

rokom

1919 1919

-

1945 1946

-

960 1961

-

1970 1971

-

1980 1981

-

1990 1991

-

2000 2001

-

2005 2006

a

neskôr nezis-

tené

Spolu 79 1 1 1 1 0 0 0 1 1 73

% 100 1,27 1,27 1,27 1,27 0,00 0,00 0,00 1,27 1,27 92,41

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

Graf 13 Obdobie výstavby obývaných a neobývaných bytov

Obývané byty Neobývané byty

 

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

Tabuľka 15 Byty podľa formy vlastníctva, obytných miestností a obytnej plochy

Byty podľa

Formy vlastníctva Obytných miestností Obytnej plochy (m2)

z toho z toho z toho

vlastné byty v bytových domoch byty vo vlastníctve rodinných domov obecné byty družstevné byty iné 1 2 3 4 5˂ < 40 41-80 81-100 100˂

1747 1505 11 42 196 184 470 1832 558 610 420 2497 313 424

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

Podľa formy vlastníctva takmer 50% (1747) sú byty v bytových domoch, 43% (1505) vo vlastníctve rodinných domov, 42 (1,20%) je družstevných a 11 (0,31%) obecných bytov, 196 (5,6%) bytov má inú formu vlastníctva (Graf 14).

Až 50% (1832) bytov má 3 obytné miestnosti, 16,69% (610) bytov 5 a viac a 15,27% (558) 4 obytné miestnosti; 1 a 2 obytné miestnosti má spolu 17,9% (654) bytov (Graf 15). Takmer 70% (2497) bytov má rozlohu 41-80 m2 a po 11,5% bytov má rozlohu obytnej plochy do 40 m2, resp. viac ako 100 m2 (Graf 16).

Graf 14

Byty podľa formy vlastníctva Graf 15

Byty podľa počtu obytných miestností Graf 16

Byty podľa veľkosti obytnej plochy (m2)

 

 

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

Potenciál domového fondu je tvorený obývanými (1876) a neobývanými (89) domami. 91,95% (1725) obývaných domov sú rodinné, 6,72% (126) bytové a 1,23% (23) iné (Graf 17). Dôvodom neobývania domov je nespôsobilosť na bývanie (22; 25%), uvoľnenie pre prestavbu (20; 22%), využitie na rekreáciu (20; 23%), iné dôvody (26; 29%), prípadne zmena vlastníkov (1; 1%) Graf 18).

Tabuľka 16 Domový fond

Domy

spolu Obývané domy Neobývané domy

spolu podľa typu spolu podľa dôvodov neobývanosti

rodinné bytové iné zmena vlastníkov určené na rekreáciu uvoľnené na prestavbu nespôsobilé na bývanie z iných dôvodov

1965 1876 1725 126 23 89 1 20 20 22 26

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

Graf 17

Obývané domy podľa typu Graf 18

Neobývané domy podľa dôvodu neobývanosti

 

Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2011

 

 

2.1.4 Infraštruktúra

2.1.4.1 Dopravná infraštruktúra a doprava

Dopravná infraštruktúra a dostupnosť patria k najdôležitejším predpokladom ďalšieho rozvoja mesta. Doprava zabezpečuje dostupnosť pracovných trhov, služieb vyššej hierarchickej úrovne, formuje ekonomický rozvoj a sociálnu interakciu jej obyvateľov.

Nezastavanou časťou k. ú. prechádza úsek diaľnice D2, ktorý je súčasťou medzinárodného cestného ťahu E65, spája Baltické a Stredozemné more a na Slovensku prechádza úsekom hraničný priechod Rusovce - Bratislava - Malacky - hraničný priechod s Českou republikou, Kúty - Lanžhot.

Napojenie mesta na diaľnicu D2 je v križovatke Stupava - juh. Pripojenie bolo uvedené do prevádzky v roku 2011 a je súčasťou III. úseku diaľnice D4 Záhorská Bystrica - Devínska Nová Ves.

Nosnú dopravnú os v Stupave tvorí cesta I/2, ktorá spája Bratislavu, Stupavu a Malacky cez hraničný priechod Brodské - Lanžhot s Českou republikou.

Aj napriek tomu, že väčšina tranzitnej dopravy je realizovaná po diaľnici D2, ide o frekventovanú cestu prvej triedy s najvyššou priemernou dennou intenzitou dopravy. V posledných rokoch, v dôsledku rozvoja bývania v meste, neustále rastú nároky na dopravné spojenie s Bratislavou, kam mnohí obyvatelia odchádzajú za prácou a do škôl. Zvýšené dopravné zaťaženie na hlavnom cestnom ťahu (cesta I/2 - Hlavná ul.) sa prejavuje záťažou a nepriaznivou dopravnou situáciou v centre a južnej časti mesta predovšetkým v ranných a popoludňajších dopravných špičkách.

Obrázok 2 Cestná sieť Stupavy a jej zázemia

 

Zdroj: SSC, Cestná databanka

 

Tabuľka 17 Ročné priemerné denné intenzity cestnej dopravy v roku 2010

Cesta Číslo sčítacieho úseku Nákladné automobily

a prívesy Osobné a dodávkové

automobily Motocykle Súčet automobilov

a prívesov Poznámka

I/2 80113 1050 12380 39 13469 Intravilán (od Bratislavy)

I/2 80111 868 10275 41 11184 Intravilán (Hlavná ul.)

II/505 82095 392 4567 18 4977 Intravilán (Devínska ul.)

III/00241 83801 227 3496 21 3744 Intravilán

III/00239 82751 570 2550 16 3136 Intravilán

I/2 80110 792 6435 26 7435 Extravilán Stupava - Lozorno

III/00241 83800 146 1549 11 1706 Extravilán Stupava-Borinka

III/00239 82750 554 1347 15 1916 Extravilán Stupava -Vysoká pri Morave

D2 87017 87017 9313 22791 32104 Extravilán Bratislava /Lamač - Malacky

Zdroj: SSC, Celoštátne sčítanie dopravy 2010, http://www.ssc.sk/files/documents/dopravne-inzinierstvo/csd_2010/ba/scitanie_tabulka_ba_2010.pdf

 

Cestnými ťahmi s vysokou dennou intenzitou dopravy sú cesta II/505, ktorá smeruje dopravné zaťaženie do južnej časti a prepája obe strany diaľnice D2 (Stupava - Devínska Nová Ves - Bratislava), III/00239 smer Zohor - Vysoká pri Morave a cesta III/00241, ktorá zabezpečuje spojenie smerom do Borinky (Tabuľka 17).

 

Obrázok 3 Intenzita cestnej dopravy v roku 2010

 

Zdroj: Stupava - hlavný ťah, Dopravná štúdia

Obrázok 4 Vývoj intenzity dopravy v Stupave

 

Zdroj: Stupava - hlavný ťah, Dopravná štúdia

Intenzita dopravy v rámci úseku od Záhorskej Bystrice po križovatku D4-I/2 je v súčasnosti odľahčená vplyvom diaľničnej križovatky Stupava - juh, sprevádzkovanej v roku 2011. Približne 50% dopravy smerujúcej do Stupavy po ceste I/2 „prevzala" diaľnica D2.

Podľa intenzity dopravy najviac je zaťažená cesta I/2 a širšie centrum mesta, Hviezdoslavova ul., Hlavná ul. a Malacká ul.. Najväčšia intenzita dopravy na tejto trase je na Hviezdoslavovej ul. a Hlavnej ul. v úseku: začiatok intravilánu - križovatka Železničná. V roku 2010 tu bola zaznamenaná intenzita dopravy 13469 vozidiel za 24 h. v oboch smeroch. Na južnom vstupe do mesta sa kumuluje všetka doprava vstupujúca do mesta, idúca po ceste I/2 a diaľnici D4/D2 (zo smeru Bratislava) a naopak. O niečo nižšie zaťaženie je na úsekoch cesty I/2 v rámci centra mesta. Intenzita dopravy v roku 2010 predstavovala 11184 vozidiel za 24 h. v profile. Kapacita celého úseku cesty I/2 je ovplyvnená zdržaniami na priechodoch pre chodcov a pohybmi vozidiel, parkujúcich v pozdĺžnom parkovaní po oboch stranách Hlavnej ul.. Hlavný dopravný prúd je rušený vozidlami odbočujúcimi vľavo z hlavnej komunikácie, ktoré pri dávaní prednosti v jazde zastavia priamo idúci smer za nimi. Ide o križovatky a vjazdy do objektov, ktoré sú priamo pripojené na hlavnú komunikáciu. Všetky križovatky na ceste I/2 sú neriadené, čo obmedzuje možnosť vjazdu z vedľajších komunikácií predovšetkým v dopravnej špičke.

Analýza dopravnej situácie na hlavnom dopravnom ťahu a vybraných križovatkách, ktorá bola uskutočnená v čase dopoludňajších (ďalej „DŠ"; 7,15 h. - 8,15 h.) a popoludňajších (ďalej „PŠ"; 16,15 h. - 17,15 h.) dopravných záťaží, poukazuje na nadmerné zaťaženie vybraných križovatiek automobilovou dopravou . Ide o križovatky:

o Malacká ul. - ul. F. Kostku (pri Autobusovej stanici; zaťaženie: DŠ 831 / PŠ 879 vozidiel za h.)

Obrázok 5 Smerovanie dopravy v križovatke Malacká ul. - ul. F. Kostku

Dopoludňajšia špička Popoludňajšia špička

 

Vysvetlivky: 1, 2 Malacká ul., 3 ul. Ferdiša Kostku

Zdroj: Stupava - hlavný ťah, Dopravná štúdia

o Hlavná ul. - Nová ul. (zaťaženie: DŠ 1212 / PŠ 1132 vozidiel za h.)

Obrázok 6 Smerovanie dopravy v križovatke Hlavná ul. - Nová ul.

Dopoludňajšia špička Popoludňajšia špička

 

Vysvetlivky: 1 Hlavná ul., 2 Hlavná ul. z centra, 3 Nová ul.

Zdroj: Stupava - hlavný ťah, Dopravná štúdia

o Hlavná ul. - Zdravotnícka ul. - Školská ul. (zaťaženie: DŠ 1683 / PŠ 1645 vozidiel za h.)

Obrázok 7 Smerovanie dopravy v križovatke Hlavná ul. -Školská ul. - Zdravotnícka ul.

Dopoludňajšia špička Popoludňajšia špička

 

Vysvetlivky: 1, 2 Hlavná ul., 3 Zdravotnícka ul., 4 Školská ul.

Zdroj: Stupava - hlavný ťah, Dopravná štúdia

o Hlavná ul. - Školská ul. - Železničná ul. (zaťaženie: DŠ 1636 / PŠ 1673 vozidiel za h.)

o Hlavná ul. - Záhumenská ul. - Železničná ul. (zaťaženie: DŠ 1636 / PŠ 1673 vozidiel za h.)

Obrázok 8 Smerovanie dopravy v križovatke Hlavná ul. - Záhumenská ul. - Železničná ul.

Dopoludňajšia špička Popoludňajšia špička

 

Vysvetlivky: 1 Záhumenská ul., 2 Hlavná ul., 3 Železničiarska ul.

Zdroj: Stupava - hlavný ťah, Dopravná štúdia

o Križovatka D4 - I/2 (zaťaženie: DŠ 1671 / PŠ 1461 vozidiel za h.)

Obrázok 9 Smerovanie dopravy v križovatke D4 - I/2

Dopoludňajšia špička Popoludňajšia špička

 

Vysvetlivky: 1 cesta I/2, smer Bratislava, 2 cesta I/2, smer Stupava, 3 diaľnica D4

Zdroj: Stupava - hlavný ťah, Dopravná štúdia

o Záhumenská ul. - Devínska ul. (zaťaženie: DŠ 269 / PŠ 192 vozidiel za h.)

o Železničná ul. - Vajanského ul. - Štúrova ul. (zaťaženie: DŠ 313 / PŠ 268 vozidiel za h.)

Problematický je kvalitatívny stav miestnych chodníkov. V meste je nedostatok parkovacích miest a ich kvalitatívny stav je nízky. Na parkovanie sú vyhradené priestory pri Kultúrnom dome, zdravotnom stredisku, vybudované sú parkoviská Barónové a mestské parkovisko pri trhovisku. Pozdĺž cestných ťahov sú vyhradené parkovacie miesta. Kapacita a kvalita parkovacích priestorov je vzhľadom na rastúci počet automobilov a intenzitu automobilovej dopravy nepostačujúca a vyžaduje si rekonštrukciu jestvujúcich a dobudovanie nových parkovacích priestorov.

Príčinou nepriaznivej dopravnej situácie je nadmerná zaťaženosť dopravných ťahov, prechádzajúcich centrom mesta a križovatiek. Tento fakt sa stáva čoraz naliehavejší z dôvodu nárastu počtu nových obyvateľov, ktorí sa sem sťahujú z dôvodu nadštandardných možností kvalitného bývania.

Kvalite a plynulosti cestnej premávky by prospelo zvýšenie priepustnosti križovatiek zriadením odbočovacích pruhov, ktoré by v kombinácii s deliacimi ostrovčekmi pre chodcov zvýšili plynulosť dopravy na hlavnom ťahu, ďalej rekonštrukcia dopravných ťahov a križovatiek, dobudovanie parkovacích možností, výstavba novej križovatky pri OC Tesco a prepojenie Železničnej ul. a Devínskej ul. cez Štúrovu ul.. Odľahčenie hlavného cestného ťahu vytvorí dopravnú rezervu pre rozvoj severnej časti mesta. Možnosťou je aj zvýšenie priepustnosti križovatky Hlavná ul. - Nová ul. rekonštrukciou na okružnú križovatku.

Autobusové spojenie s Bratislavou je v rámci Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja zabezpečené linkou 102401 Bratislava - Marianka - Stupava - Borinka s priemerným denným počtom spojov 65 v smere „do" a „z" Bratislavy, ďalej linkou 102402 v smere Bratislava - Stupava - Rohožník.

Západnou časťou k. ú. prechádza železničná trať 110, ktorá je súčasťou Pan-európskeho dopravného koridoru IV a spája Nemecko (Drážďany) s Tureckom (Istanbul). Zastavanou časťou k. ú. prechádza železničná trať, ktorá je čiastočne demontovaná a nefunkčná. Prevádzka lokálnej železničnej trate Stupava - Devínske jazero bola v marci 2008 zrušená a v roku 2012 demontovaná. Sú však snahy o znovuobnovenie prevádzky trate pre turistické a rekreačné účely. Opätovné využívanie spojenia by bolo vhodné aj v rámci regionálnej integrovanej dopravy osôb vo vzťahu k Bratislave (Koncepcia územného rozvoja cyklotrás Bratislavského samosprávneho kraja vo vzťahu k Integrovanému dopravnému systému a významným bodom cestovného ruchu, 2015 ).

K dopravnej dostupnosti územia by v budúcnosti mohol prispieť aj projekt dopravných cyklistických trás, ktorý by mal prepájať Stupavu s areálom spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s. a mestskými časťami Bratislavy, Záhorskou Vsou, Devínskou Novou Vsou, Dúbravkou a Lamačom s plánovaným terminálom integrovanej osobnej prepravy Lamačská brána. Projektovaná dĺžka trasy zo Stupavy vo väzbe na areál Volkswagen Slovakia, a. s. je 3,72 km (Koncepcia územného rozvoja cyklotrás Bratislavského samosprávneho kraja vo vzťahu k Integrovanému dopravnému systému a významným bodom cestovného ruchu, 2015 )

2.1.4.2 Technická infraštruktúra

Vybavenosť technickou infraštruktúrou je bezprostredným predpokladom kvality života obyvateľov a rozvojových možností mesta.

Vodovod, kanalizácia a čistenie odpadových vôd

Mesto Stupava je zabezpečené pitnou a prevádzkovou vodou jednotným gravitačným systémom rozvodu vody. Zásobovanie je zo studne HGS - 8, z prameňov Medené hámre o výdatnosti 5-12 ls-1, Pod hradom 1 a 2 a z Pajštúnskej vyvieračky o výdatnosti 38-1000 ls-1. Voda je upravovaná v úpravni vody.

Voda je z dvoch vodojemov s objemom 250 m3 a 400 m3 odvádzaná gravitačným systémom prívodným potrubím do mesta a systémom prečerpávacích staníc. Zásobovanie obyvateľstva vodou je vodovodnou sieťou, na ktorú je napojených približne 95% obyvateľov. Rozvod vody spravuje Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., časť starej vodovodnej siete v lokalite Bezručova ul. spravujú Technické služby Stupava s. r. o..

Odvádzanie odpadových vôd je riešené stokovou sústavou, ktorá je navrhnutá ako jednotná kanalizačná sústava.

Povrchové vody sa s výnimkou centra mesta kde sú odvádzané do kanalizácie, odvádzajú prirodzeným spôsobom rigolmi do najnižšieho miesta so vsakovaním alebo odvádzaním povrchovými tokmi. Splašková voda je riešená vetvovým systémom, kmeňovou stokou, do ktorej sú vetvovito zaústené uličné stoky. Pred vyústením stoky do recipientu je umiestnená ČOV, Devínska cesta 30, s kapacitou 18 tisíc ekvivalentných obyvateľov. Odpadové vody sú po prečistení odvádzané do povrchového toku.

Prevádzku a údržbu ČOV a verejnej kanalizácie vo vlastníctve mesta Stupava prevádzkujú Technické služby Stupava, s. r. o., v ďalšom období Vodárne a kanalizácie Stupava, s. r. o..

Zásobovanie plynom, teplom a elektrickou energiou

Zásobovanie mesta zemným plynom je z troch regulačných staníc plynu - RS Stupava I. - Malacká ul., RS Stupava II. - Obora, RS Stupava III. - OŠM.

Celkový výkon regulačných staníc mesta Stupava je 4400 m3h-1. Zásobovanie mesta je prevažne realizované sieťou nízkotlakových uličných plynovodov o prevádzkovom tlaku 2,1 kPa. Strednotlakovú plynovodnú uličnú sieť o prevádzkovom tlaku 300 kPa zásobuje prevažne tepelné hospodárstvo COFELI, a. s.

Zásobovanie bytových domov teplom v centrálnej časti mesta zabezpečuje moderný systém dodávky, ktorý je prevádzkovaný SPP, a. s.. V roku 2015 bola, pokládkou strednotlakového plynovodu a nových strednotlakových prípojok do domácností, realizovaná obnova uličnej plynovodnej siete v lokalitách Hviezdoslavova ul., Dolná ul., Bottova ul. a Sládkovičova ul..

Zásobovanie elektrickou energiou

Mesto Stupava je napájané 22 kV vzdušnými vedeniami. Zo severu linkou 213 a linkou 604 z rozvodne umiestnenej severne od Stupavy. Z juhu je mesto napájané vzdušnými vedeniami liniek 211 a 212. V intraviláne Stupavy sú tieto linky čiastočne zakabelizované s uložením do zeme, alebo vedené vzdušnými káblami 22 kV. Linky 22 kV sú vzájomne prepojené a môžu zabezpečovať záskok pri poruche niektorej z nich. Na linky sú napojené krátkymi vetvami trafostanice. Na území Stupavy sa nachádza 38 trafostaníc, ktoré sú väčšinou stožiarové, iba ojedinele murované alebo kioskové. Výkon trafostaníc je plne využitý.

Odpadové hospodárstvo

V meste Stupava sa v roku 2014 vyprodukovalo spolu 4219,91 ton komunálneho dopadu, z toho 3802,78 ton (90,12%; 327,83 kg na obyv.) ostatného a 417,13 ton (9,88%; 35,96 kg na obyv.) triedeného komunálneho odpadu (Tabuľka 18). Zoznam spoločností, ktoré nakladajú s rôznymi druhmi triedeného a ostatného komunálneho odpadu je uvedený v Tabuľke 18. Celkovo bolo zhodnotených 9,85% a skládkovaním zneškodnených 90,15% odpadov.

Tabuľka 18 Množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu v roku 2014

Komunálny odpad Spolu (kg) Podiel z celkového množstva komunálneho odpadu (%) Spoločnosť nakladajúca

s odpadom

Triedený komunálny odpad 417125 100

Z t o h o:

Papier a lepenka 175620 42,10 .A.S.A. Slovensko, spol. s. r. o. Bratislavská 18, 900 51 Zohor

Plasty 91840 22,02 General Plastic a.s., Priemyselný areál 3677, 946 03 Kolárovo, Ecorec Slovensko, s.r.o., Glejovka 15, 902 Pezinok

Sklo 65780 15,77 .A.S.A. Slovensko, spol. s. r. o., Bratislavská 18, 900 51 Zohor

Textílie 35110 8,42 REVENGE a.s., organizačná zložka, Panenská 24, 811 Bratislava

Opotrebované pneumatiky 23540 5,64 AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o., Osvetová 24, 821 05 Bratislava

Vyradené elektrické zariadenia s obsahom nebezpečných častí 7446 1,79 ARGUSS s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava

Vyradené zaradenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky 6594 1,58 ARGUSS s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava

Tetrapakové obaly 4390 1,05 Kuruc Company spol. s r.o., Nitrianska 59, 941 01 Šurany

Vyradené elektrické zariadenia bez obsahu nebezpečných častí 2264 0,54 V.O.D.S. a.s., Podnikateľská 2, 040 01 Košice, ASEKOL SK s.r.o., Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava, - SEWA a.s. Stará Vajnorská 17/A, 831 04 Bratislava

Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok 1785 0,43 ARGUSS s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava

Farby, lepidlá a živice obsahujúce nebezpečné látky 1186 0,28 ARGUSS s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava

Obaly z kovu 690 0,17 Milan Barcaj, Záhumenská 770/9, 900 31 Stupava

Oleje a tuky 410 0,10 ARGUSS s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava

Olovnaté batérie 320 0,08 MACH Trade s.r.o., Niklová ul., 926 01 Sereď

Pesticídy 150 0,04 ARGUSS s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava

Ostatný komunálny odpad 3802780 100

Z t o h o:

Zmesový odpad 2844950 74,81 .A.S.A. Slovensko, spol. s. r. o., Bratislavská 18, 900 51 Zohor

Objemový odpad 949000 24,96 .A.S.A. Slovensko, spol. s. r. o., Bratislavská 18, 900 51 Zohor

Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky 8830 0,23 .A.S.A. Slovensko, spol. s. r. o., Bratislavská 18, 900 51 Zohor

Zdroj: MsÚ Stupava

Zberný dvor na Mierovej ul. je v prevádzke počas pracovných dní a soboty. Obyvatelia tu môžu odovzdávať rôzne druhy komunálneho odpadu ako sú sklo, papier, tetrapaky, plasty, batérie a akumulátory, pneumatiky, elektroodpad, odpad zo zelene, drobný stavebný odpad z prerábania a opravy bytu alebo domu (stavebná suť, tehly, obkladačky, omietka, murivo, kvádre, a i.), ďalej nadrozmerný a veľkoobjemový komunálny odpad.

Napriek fungujúcemu odpadovému hospodárstvu sú v k. ú. lokalizované viaceré neregulované skládky komunálneho odpadu.

 

Telekomunikácie, verejné osvetlenie a monitorovací kamerový systém

Stupava patrí do UTO Bratislava. Telekomunikačná infraštruktúra je v meste Stupava zabezpečená aj optickou káblovou trasou spoločnosti Slovak Telekom. Metropolitnú optickú sieť, privedenú k bytovému objektu a do bytovej jednotky od roku 2007 zabezpečuje spoločnosť SWAN a. s. a 3D sieť spoločnosť Orange Slovensko a. s..

Zastaraný a nevyhovujúci technický stav verejného osvetlenia si vyžaduje rekonštrukciu.

Súčasťou zabezpečenia ochrany verejného poriadku, zdravia a majetku obyvateľov je monitorovací kamerový systém, ktorý je zavedený v najfrekventovanejších a významných častiach mesta. V budúcnosti sa predpokladá rozšírenie monitorovacieho kamerového systému.

2.1.5 Životné prostredie

K. ú. mesta Stupava patrí k ekologicky stabilnej vyváženej krajine (Územný plán Bratislavský samosprávny kraj, Krajinnoekologický plán, 2010 ).

Do k. ú mesta Stupava zasahujú CHKO Záhorie a CHKO Malé Karpaty s II. stupňom ochrany, prírodné rezervácie Vrchná hora, Pod Pajštúnom a Strmina, chránený park Stupavský park a chránené vtáčie územie.

Prírodná rezervácia Vrchná hora sa nachádza východne od mestskej časti Mást, za Stupavským potokom. Ide o územie s pestrou mozaikou biotopov a pestrým druhovým zložením flóry, s viacerými ohrozenými a vzácnymi druhmi travinno-bylinnej vegetácie, teplomilných druhov živočíchov (hmyz a iné článkonožcov) a s výskytom skamenelín. Nachádza sa na južných svahoch Malých Karpát, na mieste tzv. malokarpatských pustákov (opustených viníc) na ploche 4,802 ha. Vrchná hora spĺňa ekologické a legislatívne predpoklady na to, aby sa v európskej sústave Chránených území Natura 2000 stala „územím európskeho významu". Lokalita bola identifikovaná ako „významné botanické územie" (IPA).

Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom s celkovou výmerou 1 414 197 m2 bola vyhlásená v roku 1984. Je pod správou Štátnej ochrany prírody CHKO Malé Karpaty. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je ochrana lesných spoločenstiev, bukových kvetnatých, dubovo-hrabových karpatských a lipovo-javorových sutinových lesov v ich prirodzenom druhovom zložení a štruktúre, ďalej ochrana subpanónskych travinno-bylinných porastov na karbonátovom substráte.

Prírodná rezervácia Strmina (k. ú. Stupava, Borinka) s rozlohou 1962800 m2

bola vyhlásená v roku 1988. Piaty stupeň ochrany je zameraný na krasové javy a zachovalé rastlinné spoločenstvá Malých Karpát.

Obrázok 10 Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom

 

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/134, [10.12.2015]

Obrázok 11 Prírodná rezervácia Strmina

 

Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/160, [10.12.2015]

Chránené vtáčie územia sú v časti Mást II. a ohraničené líniou, ktorá prechádza od Lozorna juhozápadným smerom k Suchému potoku a južným smerom ku k. ú. Stupava, ďalej juhovýchodným smerom ku katastrálnej hranici Borinka I., s pokračovaním ku katastrálnej hranici Mást II, Hrubé lúky až po katastrálnu hranicu Marianky .

Súčasťou chráneného a udržiavaného Stupavského parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát, ďalej niekoľko rybníkov a vzácne druhy drevín (jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica čierna, katalpa bignoniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská a i.) .

Podľa návrhu VÚC BSK súčasťou riešeného územia by mali byť nadregionálne biokoridory (rieka Morava nBK; Široké, Strmina, Pod Pajštúnom nBK) a nadregionálne biocentrá (Dolnomoravská niva nBC; Strmina, Pod Pajštúnom nBC; Územný plán Bratislavský samosprávny kraj, Krajinnoekologický plán, 2010 ).

V Stupave sa nenachádzajú žiadne zdroje znečistenia s výrazne negatívnym vplyvom na kvalitu životného prostredia a zdravotný stav obyvateľstva.

2.1.6 Hospodárenie a finančný rozpočet mesta

Samospráva mesta pre svoj ekonomický rozvoj využíva dostupné finančné zdroje, z ktorých sa hradia výdavky na prevádzku mestskej samosprávy, investičné projekty, dotácie, transfery a príspevky rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, dotácie pre fyzické a právnické osoby, ktoré realizujú činnosti v prospech mesta.

Štruktúru zdrojov príjmu mesta tvoria:

a) výnosy miestnych daní a poplatkov a podiely na daniach v správe štátu - daň z príjmov fyzických osôb, tzv. daňové príjmy,

b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií,

c) úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov mesta,

d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené mestom,

e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech mesta,

g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie zo štátnych fondov,

h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu,

i) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu inej obce,

j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel,

k) iné príjmy.

Tabuľka 19 Hospodárenie mesta Stupava v rokoch 2007-2015 (Eur)

Rok Príjmy celkom z toho

kapitálové Výdavky celkom z toho

kapitálové Hospodárenie

mesta

2007 7 212 109 3 458 773 6 676 425 3 742 216 535 683

2008 7 712 839 2 828 587 6 891 786 3 256 455 821 053

2009 6 453 893 544 228 5 639 794 835 180 821 053

2010 5 532 927 208 807 5 008 474 1 003 372 524 453

2011 17 802 670 11 734 797 16 403 933 12 078 301 1 398 737

2012 7 170 127 832 343 5 671 230 590 414 1 490 897

2013 7 678 646 756 085 6 801 981 1 867 917 876 665

2014 5 590 590 201 392 5 370 235 186 361 220 355

2015 6 764 920 410 500 6 328 175 562 869 436 745

Zdroj: MsÚ Stupava

2.2 ANALÝZA VONKAJŠIEHO PROSTREDIA

Analýza vonkajšieho prostredia vychádza z hodnotenia skupín strategických faktorov širšieho prostredia, príležitostí a ohrození SWOT analýzy a ich vplyvu na ďalší rozvoj mesta.

2.2.1 Faktory širšieho vonkajšieho prostredia - STEEP analýza

Vonkajšie prostredie formujú skupiny sociálnych, technických, technologických, ekonomických, ekologických, politických, právnych a iných faktorov, ktoré je možné vyjadriť prostredníctvom analytickej metódy komplexného posudzovania strategicky významných faktorov širšieho externého prostredia a prognózy ich potenciálneho vplyvu na rozvoj mesta, tzv. STEEP analýzy.

Cieľom STEEP analýzy je identifikácia a analýza aktuálnych vývojových trendov v jednotlivých oblastiach (sociálnej, ekonomickej, technologickej, ekologickej, politickej, právnej a i.), ktoré môžu potenciálne ovplyvňovať rozvoj mesta v blízkej budúcnosti.

Úlohou STEEP analýzy je zodpovedať na otázky typu:

o Ktoré externé faktory majú vplyv na rozvoj mesta?

o Aké sú potenciálne účinky externých faktorov na rozvoj mesta?

o Ktoré externé faktory sú najdôležitejšie pre rozvoj mesta v blízkej budúcnosti?

 

 

 

Tabuľka 20 STEEP analýza

SOCIÁLNE

PROSTREDIE TECHNICKÉ A TECHNOLOGICKÉ

PROSTREDIE EKONOMICKÉ

PROSTREDIE POLITICKÉ

PROSTREDIE EKOLOGICKÉ

PROSTREDIE INÉ

Zvyšovanie

podielu MRK na počte obyvateľov Investície do inovatívnych technológií,

výskumu a vývoja Globalizačné procesy, vývoj svetovej ekonomiky a členstvo v EÚ Administratívna

pripravenosť na čerpanie prostriedkov z EŠIF Politika v oblasti životného prostredia a odpadového hospodárstva Podpora kultúrneho dedičstva a zachovanie tradícií

Vzdelanostná a profesijná štruktúra pracovnej sily Zvyšovanie technologickej gramotnosti Výkonnosť národnej a regionálnej ekonomiky Legislatívna a organizačná pripravenosť vlády SR na riešenie problematiky MRK Dostupnosť finančných prostriedkov na dobudovanie technickej infraštruktúry a ochranu životného prostredia v súlade s TUR Členstvo a spoločné aktivity v rámci MAS Dolné Záhorie, ZMOS, iných partnerstiev a združení

Migračná mobilita obyvateľstva v dochádzke za prácou do Bratislavy a Malaciek Rozvoj informačnej spoločnosti Úroveň

a stabilita podnikateľského prostredia Vymožiteľnosť práva Zosúladenie záujmov ochrany a prírody krajiny a rozvojových zámerov mesta Verejný poriadok a bezpečnosť obyvateľstva

Postoj a záujem obyvateľov a „novousadlíkov" o veci verejné a rozvoj mesta Využívanie zelených technológií obyvateľmi a podnikateľmi Podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania Daňová politika vo vzťahu k samosprávam Dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov energie

Rastúci počet a koncentrácia ťažko prispôsobivého obyvateľstva Potenciál kvalifikovanej pracovnej sily

pre kľúčových zamestnávateľov Lokálna a regionálna politická agenda Podmienky pre budovanie biokoridorov a biocentier

Rastúci vandalizmus a kriminalita Daňové

a odvodové zaťaženie obyvateľov Stabilita, resp. zmeny vládnej politiky

Využívanie EŠIF a zdrojov iných rozvojových programov Angažovanosť a efektívny výkon samosprávy

Zdroj: vlastné spracovanie

Z externých sociálnych faktorov možno za kľúčové považovať suburbanizačné a demografické procesy. Predikcie demografického vývoj na Slovensku poukazujú na postupné, pomerne výrazne a regionálne diferencované starnutie obyvateľstva, ktoré pri viac-menej stabilizovanej prirodzenej mobilite obyvateľstva môže viesť ku stagnácii vo vývoji počtu obyvateľov a negatívne sa prejaviť v štruktúre obyvateľstva a sociálno-ekonomickej oblasti. V Bratislavskom kraji aj v najbližších rokoch bude demografický vývoj pravdepodobne v dôsledku pokračujúcej suburbanizácie, determinovaný migračnými procesmi, ktoré budú ovplyvňovať vývoj počtu a štruktúru obyvateľstva v obciach zázemia Bratislavy, teda aj v Stupave. Mesto má záujem o zvyšovanie počtu obyvateľov s trvalým pobytom, čo však musí byť nevyhnutne riešené v kontexte rozvoja dopravnej infraštruktúry a dopravnej situácie, rozvoja kapacít a skvalitnenia podmienok vzdelávania, obchodu a služieb, ostatnej infraštruktúry a možností pre voľno časové aktivity obyvateľov.

Zo sociálneho aspektu sa najmä u skupiny prisťahovaných obyvateľov môže prejavovať nižší záujem o život a dianie v meste a angažovanie sa vo veciach verejných. Ďalším významným sociálnym faktorom externého prostredia je vysoká intenzita dennej dochádzky obyvateľstva do zamestnania a škôl do hlavného mesta Bratislavy, priemyselno-technologického parku Záhorie - Eurovalley a okresného mesta Malacky, čo si v prvom rade vyžaduje riešenie nepriaznivej dopravnej situácie a dopravnej priepustnosti mesta. Dochádzka za prácou môže byť spojená s aktívnym využívaním služieb, nákupom tovarov a trávením voľno časových aktivít v mieste zamestnania a na druhej strane nižším záujmom o využívanie služieb v mieste trvalého bydliska. Na druhej strane miestne obchody a služby môžu byť využívané aj účastníkmi prímestského cestovného ruchu alebo sezónne návštevníkmi pravidelných kultúrno-spoločenských a iných podujatí. Ďalším problémom môže byť aj zvyšovanie počtu a koncentrácia ťažko prispôsobivého obyvateľstva, rast vandalizmu a kriminality.

Z technických a technologických externých faktorov sa pozornosť upriamuje hlavne na aplikáciu poznatkov výskumu a vývoja, moderných technických a technologických procesov v praxi. Jednou z hlavných otázok je schopnosť štátu dostatočnou mierou systematicky finančne podporovať výskum a vývoj, rozvoj moderných technológií, „prenos" výsledkov výskumu a vývoja do praxe, vznik a rozvoj inovatívnych subjektov malého a stredného podnikania. Kvalifikovaná pracovná sila, rozvoj a šírenie inovácií sú kľúčovými predpokladmi rozvoja moderných a sofistikovaných odvetví vedomostnej spoločnosti. Dôležitý a rastúci význam v rozvoji majú procesy technologicko-informačnej transformácie.

Z ekonomických faktorov, ktoré bezprostredne ovplyvňujú rozvoj na regionálnej a lokálnej úrovni sú, okrem procesov globalizácie, vývoja svetovej ekonomiky a členstva v EÚ, výkonnosť a konkurencieschopnosť národnej a regionálnej ekonomiky, podmienky pre vstup zahraničného kapitálu a investorov, podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania, daňové a odvodové zaťaženie ekonomických subjektov. V neposlednom rade dôležitý bude aj potenciál kvalifikovanej pracovnej sily pre potreby zamestnávateľov. Pri napĺňaní rozvojových zámerov bude významná aj efektivita a absorpčná kapacita mesta na využívanie EŠIF v programovom období 2014-2020 (2022) a zdrojov iných programov. Mesto Stupava vzhľadom na podmienky, tematickú koncentráciu a oprávnenosť čerpania EŠIF má, v rámci regiónu NUTS 2 Bratislavský kraj v porovnaní s mestami ostatných regiónov NUTS 2 Slovenska, limitované možnosti.

Environmentálne problémy sú veľmi aktuálne. Význam politiky a legislatívy ochrany a tvorby životného prostredia a odpadového hospodárstva neustále rastie najmä v kontexte kvality zložiek životného prostredia, ktoré ovplyvňujú kvalitu života a zdravotný stav obyvateľstva. Potrebné je sústrediť pozornosť na ochranu a udržateľné využívanie prírodných zdrojov, zachovanie biodiverzity, vytváranie podmienok na vznik regionálnych a nadregionálnych biocentier a biokoridorov, efektívne nakladanie s komunálnym odpadom, využívanie obnoviteľných zdrojov a na zabezpečenie prístupu k objektívnym informáciám o životnom prostredí pre obyvateľov.

Politické faktory sú ďalšou skupinou externých faktorov. Na celkové politické prostredie má primárny vplyv výkonná moc na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Stabilita alebo zmeny vládnej politiky a politické rozhodnutia môžu významne ovplyvňovať aj kľúčové ekonomické a právne aspekty štátu (vymožiteľnosť práva a i.) s dopadom na kvalitu a stabilitu ekonomického, sociálneho a podnikateľského prostredia. Na lokálnej úrovni vplyv na uskutočnenie rozvojových zámerov mesta bude mať predovšetkým angažovanosť a efektívny výkon samosprávy.

Z tzv. „iných" faktorov dôležitou úlohou je zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti obyvateľstva, podpora kultúrneho dedičstva a zachovanie tradícií. Vzhľadom na polohový potenciál mesta významným faktorom externého prostredia bude aj cezhraničná a partnerská spolupráca a spoločné aktivity, realizované v rámci MAS Dolné Záhorie, ZMOS a iných združení (Tabuľka 20).

 

2.3 ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU ÚZEMIA

2.3.1 SWOT analýza - silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia

Syntetickým vyjadrením prostredia mesta sú silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia SWOT analýzy. Silné stránky a príležitosti predstavujú faktory, ktoré pozitívnym spôsobom ovplyvňujú rozvoj, kým slabé stránky a ohrozenia potenciálne môžu mať limitujúci vplyv na ďalší rozvoj mesta. SWOT analýza je v súlade s metodikou, spracovaná pre 3 oblasti - ekonomickú, sociálnu a environmentálnu (Tabuľka 21).

Tabuľka 21 SWOT analýza

1. EKONOMICKÁ OBLASŤ

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

1. Blízkosť a dobrá komunikačná dostupnosť hl. mesta Bratislavy, okresných miest Malacky, Pezinok a Senica, hlavných miest (Viedeň, Budapešť) susediacich krajín a regionálneho centra Juhomoravského kraja Brna

2. Blízkosť a dobrá dostupnosť nadradenej cestnej (úseky diaľnic D2 a D4) a železničnej infraštruktúry

3. Rovinný erózno-akumulačný až eolický reliéf, teplá klimatická oblasť s miernou zimou a nízkym ročným úhrnom zrážok

4. Vysoký podiel obyvateľstva s úplným stredným vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním

5. Tradícia poľnohospodárstva a lokalizácia firiem s väzbou na tradíciu poľnohospodárstva a moderné hospodárske odvetvia v meste a blízkom okolí

6. Diverzifikovaná sieť obchodov so sortimentom (ne-)potravinárskeho tovaru a služieb

7. Priame autobusové spojenie s Bratislavou, okresným mestom Malacky a okolitými obcami v rámci systému BID

8. Lokalizované základné školy, materské školy, ZUŚ

9. Nízka miera nezamestnanosti

10. Prírodný potenciál CHKO Záhorie a Borskej nížiny s potenciálom pre prímestskú rekreáciu a špecifické formy cestovného ruchu (cyklo- a pešia turistika, hubárčenie a i.)

11. Kultúrno-historické a materiálno-technické predpoklady (stravovacie, ubytovacie a i.), špecifické športové zariadenia (paintball a i.) a spoločensko-kultúrne podujatia využiteľné pre špecifické formy cestovného ruchu a prímestskej rekreácie

12. Pokrytie mesta GSM signálom

13. Aktívna činnosť a efektívne hospodárenie MsÚ Stupava 1. Vysoký podiel obyvateľstva so stredným vzdelaním bez maturity a základným vzdelaním s nižšou adaptabilitou na trh práce

2. Rastúci podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku

3. Vysoký podiel obyvateľstva bez trvalého pobytu

4. Absencia priameho železničného spojenia

5. Nízka kvalita cestnej siete a chodníkov

6. Vysoká intenzita cestnej dopravy na komunikáciách prechádzajúcich centrom mesta a križovatkách najmä v čase ranných a popoludňajších dopravných záťaží

7. Nedostatok parkovacích miest a nízka kvalita priestorov určených na parkovanie

8. Nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre voľno časové aktivity obyvateľov

9. Potrebám nezodpovedajúca ponuka a kvalita poskytovaných služieb v obchodných zariadeniach

10. Absencia väčšieho nákupného centra

11. Nedobudovaná kanalizačná sieť

 

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

A. Spolupráca v rámci MAS Dolné Záhorie, ZMOS a s družobnými mestami

B. Intenzifikácia cezhraničnej spolupráce s obcami v rámci slovensko-rakúskeho cezhraničného regiónu

C. Využívanie potenciálu pre rozvoj poľnohospodárskej výroby spolu s rastom podielu finalizácie produktov

D. Pracovné príležitosti pre obyvateľstvo v technologicko-priemyselnom parku Záhorie - Eurovalley a v odvetvovo diverzifikovanom hospodárstve hl. mesta Bratislavy

E. Podpora rozvoja podnikateľských subjektov malého a stredného podnikania

F. Rozvoj kvality dopravnej infraštruktúry, parkovacích miest a priestorov na parkovanie A. Odchod kvalifikovaného ekonomicky aktívneho obyvateľstva do zamestnania mimo mesta

B. Limity pre využívanie EŠIF v rámci oprávneného regiónu NUTS 2 Bratislavský kraj

C. Nízka absorpčná kapacita a nedostatočné využívanie zdrojov štátnych a iných programov a EŠIF v programovom období 2014-2020 (2022)

D. Nízka intenzita realizácie projektov spolufinancovaných z EŠIF, programu cezhraničnej spolupráce a iných programov

E. Nízka aktivita partnerskej a vzájomnej spolupráce

 

2. SOCIÁLNA OBLASŤ

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

1. Pozitívny demografický vývoj s migračným a celkovým prírastkom obyvateľstva

2. Kvalitný a dobre udržiavaný domový a bytový fond

3. Aktívna činnosť Mestského kultúrneho a informačného centra

4. Ponuka celoročne organizovaných kultúrnych a kultúrno-spoločenských podujatí

5. Ambulancie praktického lekára pre dospelých, dorast a deti, zubára, gynekológa, viacerých špecializovaných lekárov a lokalizácia lekární

6. Zabezpečenie sociálnej starostlivosti seniorov

7. Aktívna činnosť neziskových organizácií, spolkov a združení

8. Angažovanosť mesta v riešení sociálneho statusu obyvateľstva

9. Pracovisko Obvodného úradu polície a Mestskej polície

10. Zabezpečenie ochrany verejného poriadku, zdravia a majetku obyvateľov v v najfrekventovanejších a významných častiach mesta prostredníctvom monitorovacieho kamerového systému

11. Efektívna činnosť MsÚ Stupava a informovanosť obyvateľstva prostredníctvom elektronickej úradnej tabule 1. Kapacitne a kvalitatívne nevyhovujúce priestory ZŠ a MŠ

2. Absencia strednej školy

3. Absencia niektorých ambulancií špecializovaných lekárov (dermatológ a i.) a lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých, deti a dorast

4. Nedostatok športových zariadení a priestorov pre voľno časové aktivity obyvateľov

5. Potrebám nepostačujúca kapacita zariadení starostlivosti o seniorov

6. Absencia komunitného a krízového centra

7. Rastúci počet sociálne odkázaných, bezdomovcov a sociálne ťažko prispôsobivých obyvateľov

8. Rast vandalizmu a kriminality

9. Nedostatok mestských bytov pre slabšie a sociálne odkázané rodiny

 

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

A. Zabezpečenie centrálnej ochrany pre napojenie elektronických zabezpečovacích systémov verejných budov a domácností

B. Zlepšenie jazykových znalostí obyvateľstva

C. Rozšírenie infraštruktúry a služieb zdravotníctva

D. Rekonštrukcia verejných budov

E. Finančné prostriedky z EŠIF v programovom období 214-2020 (2022) a iných programov a ich efektívne využívanie A. Nedostatok finančných zdrojov na rozvojové aktivity mesta

B. Nízka miera nahlasovania vandalizmu a trestnej činnosti

C. Nízky záujem obyvateľov o angažovanie sa vo veciach verejných

F. Limity pre využívanie EŠIF v rámci oprávneného regiónu NUTS 2 Bratislavský kraj

G. Nízka absorpčná kapacita a nedostatočné využívanie zdrojov štátnych a iných programov a EŠIF v programovom období 2014-2020 (2022)

 

3. ENVIRONMENTÁLNA OBLASŤ

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

1. Ekologicky vyvážená a stabilná krajina

2. Vybudovaná vodovodná, elektrifikačná a plynofikačná sieť a ČOV

3. Vysoký podiel napojenia obyvateľstva na vodovodnú a elektrifikačnú sieť

4. Moderný systém zásobovania bytových domov teplom v centrálnej časti mesta

5. Zberný dvor s možnosťou odovzdať malo- a veľkoobjemový komunálny odpad

6. Minimálny počet zdrojov znečistenia

7. Sídelný charakter mesta bez priemyselnej výroby, ohrozujúcej životné prostredie

8. Ochranné územie CHKO Záhorie a CHKO Malé Karpaty, prírodné rezervácie, chránený park, chránené vtáčie územie 1. Nedobudovaná kanalizácia

2. Negatívne dôsledky intenzívnej automobilovej dopravy na hlavných cestných ťahoch a križovatkách na životné prostredie

3. Nedostatočná kvalita chodníkov, nedostatok kvalitných parkovacích kapacít a nízka kvalita priestorov na parkovanie

4. Zastaraný a nevyhovujúci technický stav verejného osvetlenia

5. Povodňové ohrozenie na toku Stupavského potoka pri extrémnych zrážkach

6. Neregulované (divoké) skládky komunálneho odpadu

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

A. Dôsledné uplatňovanie zásad TUR pri udržiavaní ekologickej stability územia

B. Skvalitnenie ochrany životného prostredia

C. Vybudovanie zón parkovej a okrasnej zelene

D. Zlepšenie prístupu k informáciám o životnom prostredí

E. Zvyšovanie povedomia občanov o ochrane životného prostredia

F. Dodržiavanie zásad odpadového hospodárstva a odstraňovanie neregulovaných (divokých) skládok komunálneho odpadu

G. Skvalitnenie a rozšírenie verejného osvetlenia

H. Biodiverzita, budovanie regionálnych a nadregionálnych biocentier a biokoridorov

I. Efektívne využívanie finančných zdrojov rozvojových programov A. Znečisťovanie prírody a krajiny v dôsledku intenzívnej antropogénnej činnosti

B. Nezáujem obyvateľov a iných aktérov o zlepšovanie kvality životného prostredia

C. Konflikt záujmov ochrany prírody a krajiny a rozvoja mesta

D. Nedostatok finančných zdrojov na environmentálne aktivity mesta

H. Limity pre využívanie EŠIF v rámci oprávneného regiónu NUTS 2 Bratislavský kraj

I. Nízka absorpčná kapacita a nedostatočné využívanie zdrojov štátnych a iných programov a EŠIF v programovom období 2014-2020 (2022)

Zdroj: vlastné spracovanie

Mesto Stupava disponuje výhodnou polohou voči hl. mestu Slovenskej republiky - Bratislave, okresnému mestu Malacky, okresným mestám susediacich okresov Pezinok a Senica, regionálnemu centru Juhomoravského kraja Brnu, hraničným priechodom s Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom a sídlam rakúskej časti slovensko-rakúskeho cezhraničného regiónu. Výhodná poloha mesta je umocnená dobrou komunikačnou a časovou dostupnosťou v dôsledku dopravnej infraštruktúry, tvorenej úsekmi diaľnic D2 a D4, železničnou traťou 110, ktorá je súčasťou Pan-európskeho dopravného koridoru IV, cestami I. a II. triedy. Dopravné spojenie rakúskymi obcami cezhraničného regiónu zabezpečuje kompa vo 19,4 km (cca 28 min.) vzdialenej obci Záhorská Ves, ktorá je využívaná aj obyvateľmi Stupavy.

Stupava leží v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Záhorská nížina, s prevládajúcim erózno-akumulačným a proluviálno-eolickým typom reliéfu, v teplej nížinnej klimatickej oblasti s miernou zimou, nízkym ročným úhrnom zrážok, vysokým počtom slnečných dní a miernou zimou, čo spolu s relatívne vysokou bonitou a retenčnou schopnosťou pôd predstavuje potenciál pre poľnohospodársku výrobu. Reliéf nie je limitujúcim faktorom pre priestorový rozvoj mesta.

V ekonomickej oblasti je dôležitý rast kvality vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. V populácii je vysoký podiel obyvateľstva s úplným stredným vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo je predovšetkým zamestnané v subjektoch lokálnej ekonomiky, priemyselno-technologickom parku Záhorie - Eurovalley, okresnom meste Malacky a v Bratislave. Na druhej strane slabou stránkou je pomerne vysoký podiel obyvateľstva s ukončeným základným vzdelaním, ktoré má najmä staršie obyvateľstvo. Potenciálom zamestnanosti obyvateľstva je aj možnosť uchádzať sa o pracovné príležitosti v rakúskej časti prihraničného regiónu.

Mestom prechádzajú cesty I. a II.triedy. V rámci systému Bratislavskej integrovanej dopravy je intenzita priamych spojov medzi mestom Stupava a Bratislavou, Malackami a okolitými obcami pomerne intenzívna a zodpovedajúca potrebám.

Problematický je stav kapacita a kvalitatívny stav cestnej infraštruktúry, ktorý sa v kontexte vysokej odchádzky obyvateľstva za prácou negatívne prejavuje na dopravných záťažiach hlavných cestných ťahov a križovatiek najmä počas dopoludňajších a popoludňajších dopravných špičiek. Slabou stránkou je nedostatok priestorov a miest na parkovanie.

Silnou stránkou technickej infraštruktúry je vybudovaná plynofikačná a elektrifikačná sieť, ČOV, zberný dvor, pokrytie územia mesta mobilným signálom a sprevádzkovaný monitorovací kamerový systém v najfrekventovanejších častiach mesta. Na druhej strane slabou stránkou je nedobudovaná kanalizácia. Mesto je odkanalizované na približne 90%.

Z hľadiska rozvoja cestovného ruchu, športového vyžitia a voľno časových aktivít k. ú. mesta disponuje prírodným potenciálom CHKO Záhorie, kultúrno-historickými a materiálno- technickými predpokladmi (ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenia, paintballový areál a i.). Mesto pravidelne organizuje tradičné kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré sú navštevované obyvateľmi a návštevníkmi mesta. K. ú. a blízke okolie mesta poskytuje vhodné predpoklady pre agro-, cyklo- a pešiu turistiku, golf, poľovníctvo a zber húb.

V Stupave sú v prevádzke viaceré MŠ a ZŠ, ktorá však vzhľadom na nedostatočné kapacity, vybavenosť a trendy demografického vývoja nezodpovedajú potrebám.

Silnou stránkou je lokalizácia ambulancie praktického lekára pre dospelých, deti a dorast a niektorých špecializovaných lekárov a 3 lekární a zariadenia sociálnej starostlivosti. Slabou stránkou je potrebám a požiadavkám obyvateľov nezodpovedajúca vybavenosť a prevádzka niektorých ambulancií špecializovaných lekárov, absencia lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých, deti a dorast a zubára, ktoré musia obyvatelia využívať v okresnom meste a v Bratislave.

Dôsledkom špecifického sídelného charakteru a hospodárskej štruktúry mesta bez lokalizácie znečisťujúcich priemyselných subjektov je absencia zdrojov, ktoré by znečisťovali zložky životného prostredia a ohrozovali zdravotný stav obyvateľov. Znečistenie zložiek životného prostredia a hluk spôsobuje intenzívna cestná doprava, problémom sú viaceré divoké skládky odpadu a pravdepodobnosť výskytu povodňových situácií na toku Stupavského potoka. Vzhľadom na to, že k. ú. je súčasťou CHKO Záhorie a CHKO Malé Karpaty je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť ochrane prírody nielen uplatňovaním konkrétnych opatrení, ale aj zvyšovaním povedomia obyvateľov, rekonštrukciou a rozširovaním plôch verejnej zelene a dôsledným zachovaním funkcie mestského parku, budovaním regionálnych a nadregionálnych biocentier a biokoridorov.

Tabuľka 22 Matica vzájomných väzieb SWOT analýzy

1. EKONOMICKÁ OBLASŤ

SILNÉ STRÁNKY PRÍLEŽITOSTI

A B C D E F

1 + ++ + ++

2 + + + +

3 ++ +

4 + + ++ ++

5 ++ +

6 ++

7 ++

8 +

9 + + ++ ++

10 ++ +

11 ++ ++ + +

12 + + +

13 ++ ++ + ++ ++

2. SOCIÁLNA OBLASŤ

SILNÉ STRÁNKY PRÍLEŽITOSTI

A B C D E

1 + +

2 + +

3 +

4 +

5 ++

6 +

7

8 ++

9

10

11 + + + +

 

3. ENVIRONMENTÁLNA OBLASŤ

SILNÉ STRÁNKY PRÍLEŽITOSTI

A B C D E F G H I

1 ++ ++ + + ++ +

2 ++ ++ + + + ++

3 ++ + +

4 + + +

5 + + ++

6 ++ ++ + +

7 ++ + ++ +

8 ++ ++ + + + ++ +

Vysvetlivky: x žiadny vplyv, + priemerný vplyv, ++ silný vplyv

Zdroj: vlastné spracovanie

Rozvojové stratégie bude možné v rokoch 2014-2020 (2022) realizovať aj s využitím finančných nástrojov z viacerých zdrojov (verejné, štátne, EŠIF a iné rozvojové programy, súkromné a i.). Je potrebné uviesť, že pre využívanie EŠIF má región NUTS 2 Bratislavský kraj v porovnaní s ostatnými regiónmi NUTS 2 limitované možnosti. Pri využívaní oprávnených finančných prostriedkov bude rozhodujúca absorpčná kapacita, determinovaná efektívnou činnosťou samosprávy a ostatných regionálnych a lokálnych aktérov.

Mesto Stupava má všetky predpoklady byť konkurencieschopným mestom s atraktívnym a príjemným prostredím.

2.3.2 Riziká plnenia cieľov PHSR mesta Stupava na roky 2016-2022

Hodnotenie a následné riadenie možných rizík je štruktúrovaný prístup k identifikácii, hodnoteniu, monitorovaniu a priebežnej kontrole rizík, ktoré môžu potenciálne nastať a ohroziť realizáciu stanovených zámerov a cieľov programového dokumentu a celkového rozvoja mesta. Vo všeobecnosti riziká môžu byť infraštruktúrne a technické, ekologické, sociálne, ekonomické, informačné, právne a iné.

Tabuľka 23 Kontrolný zoznam pre hodnotenie možných rizík

DRUH RIZIKA OBJEKT

RIZIKA ZDROJ

RIZIKA NEŽIADUCE DÔSLEDKY PRAVDE-PODOBNOSŤ

INFRAŠTRUKTÚRNE

A TECHNICKÉ Dopravná, technická a environmentálna infraštruktúra, infraštruktúra cestovného ruchu Neuskutočnenie rekonštrukcie miestnych komunikácií a priestranstiev Zvýšená nehodovosť a ohrozenie bezpečnosti chodcov

Zníženie kvality životného prostredia ++

+++

Nedostatočná infraštruktúra pre špecifické formy cestovného ruchu (eko-, cyklo- a agroturistika) Zníženie záujmu potenciálnych účastníkov cestovného ruchu v rámci prímestskej rekreácie a cezhraničného regiónu +

+++

++

EKOLOGICKÉ Ekologické systémy Nedostatočná ochrana prírody a krajiny Znížená kvalita zložiek prírodného prostredia +++

Intenzívna a neregulovaná výstavba Nekontrolovaný priestorový rozvoj a zaťaženie územia +++

Nedobudovanie verejnej zelene Znížená kvalita prostredia mesta ++

SOCÁLNE Obyvatelia

Rastúci vandalizmus a kriminalita Zníženie bezpečnosti a kvality života obyvateľov +

Rastúci počet obyvateľov bez evidencie trvalého pobytu Zníženie stability sociálneho prostredia, zhoršenie medziľudských vzťahov, vandalizmu a kriminalita +

EKONOMICKÉ Obyvatelia Finančná a daňová politika štátu vo vzťahu k samosprávam Nedostatok financií v rozpočte obcí na rozvojové zámery ++

Podnikatelia Nevytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia Nízka miera podnikateľskej aktivity, nedostatok pracovných príležitostí, rastúca nezamestnanosť ++

Samospráva, miestni podnikatelia Nízky záujem samosprávy a podnikateľov o spoločné aktivity v rámci ZMOS alebo iných partnerstiev a sietí Zníženie možnosti získať finančnú podporu z externých zdrojov na ďalší rozvoj mesta a podnikateľských subjektov +++

Samospráva, miestni podnikatelia Nezáujem a nízka absorpčná kapacita samosprávy a lokálnych subjektov na podporné finančné prostriedky z EŠIF Strata možnosti získať finančnú podporu z EŠIF na plnenie rozvojových zámerov a cieľov PHSR +++

INFORMAČNÉ Obyvatelia Slabá informovanosť obyvateľstva o veciach verejných, nedostatočný marketing a propagácia mesta Postupné znižovanie záujmu obyvateľstva o rozvojové zámery mesta a veci verejné ++

PRÁVNE Samospráva Zníženie kompetencií samosprávy v dôsledku legislatívnych zmien Oslabenie samosprávnych funkcií mesta +

INDIVIDUÁLNE Obyvatelia Nezáujem obyvateľov o dianie a život v obci a veci verejné, slabá angažovanosť a zapájanie sa do riešenia vecí verejných Nespokojnosť obyvateľov, sťažený výkon samosprávy +

Vysvetlivky: + nízka, ++ priemerná, +++ vysoká

Zdroj: vlastné spracovanie

 

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Stupava na roky 2016-2022, verzia 1.0, stiahnete tu: