Navigácia

Obsah

UCTIME SI PAMIATKU NESPRAVODLIVO PRENASLEDOVANÝCH A ZAVRAŽDENÝCH STUPAVČANOV

Typ: ostatné
Dňa 27. januára 1945 oslobodila Červená armáda nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brzezinka).

Tento deň vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN v roku 2005 za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Zajtra si symbolicky pripomenieme aj stupavské obete holokaustu - susedov, známych a priateľov o niekoľko generácií starších členov našich rodín.

Židovská komunita bola v Stupave trvale usadená minimálne od 17. storočia, patrila medzi najpočetnejšie v Bratislavskej župe. Pravdepodobne už v roku 1640 v Stupave existoval židovský pohrebný spolok Chevra Kadisha, na židovskom cintoríne sa zachoval jeden z najstarších náhrobných kameňov na Slovensku z roku 1643. Členovia stupavskej židovskej komunity sa venovali najmä obchodu, viacerí z nich preslávili tunajšiu židovskú obec ako aj naše mesto v celej Európe. Patria sem významní učenci - rabíni, lekári, divadelníci aj filantropi.
V 18. storočí zaznamenala židovská komunita v Stupave najväčší rozmach, počet členov komunity sa v priebehu tohto storočia strojnásobil. Na tunajšom pálffyovskom veľkostatku sa v uplynulých storočiach choval vo veľkom hovädzí dobytok, najmä ovce a voly. Židia v Stupave sa v 18. storočí venovali obchodu s ovčími kožušinami, volskou kožou a vlnou. Druhým najčastejším zamestnaním tunajších židov bol obchod s látkami a strižným tovarom, v menšej miere aj podomový obchod. V Stupave ste si mohli v židovských obchodoch už pred 250 rokmi kúpiť všetko potrebné, napríklad mäso, ryby, haringy, tresky, súkno a iné látky, galantériu (stužky, strapce, opasky, prámiky). Náročnejší zákazníci si v obchode Izáka Kaufmana mohli zaobstarať aj exkluzívny koloniálny tovar, napríklad kávu, cukor a rôzne koreniny. Aj v nasledujúcich storočiach sa stupavskí židia venovali obchodovaniu, remeslu a rôznym službám. Boli súčasťou miestneho kultúrneho a spoločenského života, tvoria neoddeliteľnú súčasť dejín nášho mesta.
Do vzájomného spolužitia zasiahol s fatálnymi následkami masívny nástup vlny nacionalizmu a antisemitizmu v Európe - propagandistickej súčasti mocenských záujmov, ktoré rozpútali druhú svetovú vojnu. Diskriminačné nariadenia v Slovenskej republike vyvrcholili vydaním zákona č. 198 z 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov, zvanom aj židovský kódex. Na jeho základe stratili občania židovského vierovyznania svoje občianske práva. Zákon obmedzoval nielen ich pôsobenie v štátnych úradoch a v niektorých povolaniach, umožňoval robiť domové prehliadky bez písomného príkazu úradu alebo súdu, prikazoval nosiť Židom označenie, odňal im volebné právo, zakazoval zmiešané manželstvá a vzdelávanie, okrem ľudových škôl. Zákon obsahoval celkom 270 paragrafov a spolu s ďalšími zákonmi obmedzoval každodenný život Židov aj v takých detailoch, ako boli napríklad zákaz loviť ryby, vlastniť rádioprijímač, viesť motorové vozidlo, cestovať hromadnou dopravou či vykonávať rituálne porážky zvierat.
V roku 1940 sa v Stupave k židovskému vyznaniu prihlásilo 203 obyvateľov. Prenasledovanie židovských občanov sa v Slovenskom štáte ďalej stupňovalo a vyvrcholilo odvlečením židov do koncentračných táborov, kde väčšina z nich zahynula. Deportácie v Stupave začali v roku 1942, židovské rodiny boli vyvezené do sústreďovacích táborov v blízkej Marianke, v bratislavskej Patrónke a v Seredi, odkiaľ ich ďalej deportovali do koncentračných táborov v Poľsku a Nemecku.
Po skončení druhej svetovej vojny sa do Stupavy vrátil z celej komunity len zlomok jej pôvodných členov. Väčšina z nich neprežila útrapy a cielenú likvidáciu počas druhej svetovej vojny. V roku 1948 bývalo v Stupave len 16 židov, po komunistickom prevrate v roku 1948 sa väčšina z nich vysťahovala do Izraela. Trvalú jazvu na spolužití kresťanov a židov v Stupave spôsobil náš podiel na ich utrpení, ponižovaní a okrádaní počas druhej svetovej vojny, ale aj po jej skončení.


Vytvorené: 30. 1. 2018
Posledná aktualizácia: 30. 1. 2018 18:52
Autor: Správce Webu