Najčastejšie otázky a obavy občanov

Diskusia o výstavbe veterného parku v katastri mesta Stupava prináša so sebou množstvo otázok aj obáv zo strany obyvateľov. Mesto Stupava sa preto rozhodlo vytvárať priestor, kde je možné tieto témy otvorene pomenovať a zároveň získať odborné informácie. Jedným z takýchto stretnutí boli Veterné raňajky so seniormi, ktoré sa uskutočnili 11. septembra 2025 v Ekocentre Stupava.

Podujatie poskytlo účastníkom možnosť pokojne a vecne hovoriť o plánovanom zámere, vypočuť si odborníkov aj zástupcov mesta a investora a spoločne poznať odpovede na ich otázky. Podujatie sa konalo v spolupráci s Úradom podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku a s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Súčasťou podujatia bola profesionálna facilitácia a zozbieranie názorov a obáv občanov.

Prinášame Vám zhrnutie najčastejších otázok a obáv občanov z podujatia Veterné raňajky aj s odpoveďami.

Vplyv na prírodu a životné prostredie

• obavy o ekologickosť fungovania a údržby veterných turbín, recyklovateľnosť materiálov – lopatiek

Veterné elektrárne musia spĺňať prísne štandardy, či už je to ako samotná technológia, ale aj počas ich prevádzky. V EÚ je možné inštalovať iba veterné turbíny spĺňajúce štandard IEC 61400 pre dizajn a bezpečnosť počas celého ich životného cyklu. Požiadavky tohto štandardu sa týkajú oblastí ako konštrukcia, elektrické systémy, kontrolné systémy, hodnotenie zaťaženia, ako aj reakcie na extrémne poveternostné podmienky. Táto norma pokrýva aj požiadavky na bezpečnosť osôb a ochranu životného prostredia, vrátane akustických emisií a havarijných scenárov.

Čo sa týka recyklovateľnosti materiálov, už dnes je viac ako 90 % materiálov recyklovateľných, a to vrátane betónu, ktorý sa používa v rámci základov veternej turbíny. V prípade lopatiek veternej elektrárne ide vývoj recyklačných technológií rovnako vpred. V USA dokážu spoločnosti (napr. Carbon Rivers) vďaka pyrolitickému procesu z lopatiek turbín získať z lopatiek sklené vlákno vysokej kvality, v Európe zase spoločnosť Veolia nahrádza časť mletého vápenca pri výrobe cementu materiálom z lopatiek. Sklené vlákno v lopatkách obsahuje totiž oxid kremičitý, ktorý je pre tento proces nevyhnutný.

• vplyv na zvieratá (lesná zver, ryby, vtáctvo – kolízie, migračné trasy)

Veterné elektrárne nie sú hrozbou pre živočíchy, ak sú správne umiestnené. Na posúdenie správnosti lokality slúži Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA). V rámci nej musia odborníci, napríklad biológovia a environmentalisti,  v terénne monitorovať výskyt všetkých druhov živočíchov v danej lokalite a modelovať možné negatívne vplyvy veternej elektrárne. Táto správa podlieha aj odbornému hodnoteniu, teda posudku, ktoré zabezpečuje odborník vybraný Ministerstvom životného prostredia SR.

To, že veterné elektrárne nemajú zásadný vplyv na faunu a flóru, potvrdzuje aj to, že v susednom Rakúsku fungujú už viac ako 20 rokov. Celkovo je u našich susedov v prevádzke viac ako 1300, v Európe je to vyše 100 000 veterných elektrární. Je teda vysoký predpoklad, že ak by mali zásadný negatívny vplyv na živočíchy, v krajinách známych prísnou ochranou životného prostredia by ich nedovolili prevádzkovať.

• strach zo zničenia rekreačnej lokality pri Vachálkovom rybníku

Keďže na Slovensku nemáme významnejšiu skúsenosť s prevádzkou veterných elektrární, môžeme sa pozrieť iba na skúsenosti zo susedného Rakúska. Veterné turbíny už roky prevádzkujú len približne 1 kilometer od známeho Neziderského jazera, v okolí známych centier turizmu a rekreácie  - mestečiek Neusiedler am See a Weiden am See. Rovnako sa veterné elektrárne nachádzajú iba 4 kilometre vzdušnou čiarou od obľúbeného zimného turistického centra Stuhleck, pričom sú aj súčasťou oficiálnych turistických trás v tomto regióne. Je teda zrejmé, že veterné elektrárne vedia “zapadnúť” aj v turistických a rekreačných lokalitách.

 

Vplyv na zdravie ľudí

• hluk, infrazvuk a ultrazvuk (vnímaný ľuďmi i zvieratami)

Súčasťou Správy EIA je aj detailné modelovanie šírenia hluku, a infrazvuku v lokalite veternej elektrárne. Odborníci na túto oblasť si lokalitu prezrú, zmapujú prirodzené aj umelé bariéry, alebo naopak faktory zosilňujúce šírenie zvuku, a zohľadnia ich modelovaní. Súčasťou týchto modelov sú údaje reálne nameranej hlučnosti jednak v lokalite plánovaného veterného parku, ako aj hlučnosti veterných elektrání z iných lokalít v zahraničí.

Hluk z veterných turbín dosahuje maximálne 40–45 decibelov vo vzdialenosti 500 metrov. Pre porovnanie, bežný kľudný rozhovor spôsobuje „hluk“ na úrovni 60 decibelov. V prípade Stupavy by však veterné elektrárne boli až vo vzdialenosti 2,5 kilometra od obývaných obydlí. Navyše medzi samotnou lokalitou veterného parku je ešte významný zdroj hluku, diaľnica D1. Dá sa preto s určitosťou predpokladať, že veterné turbíny v Stupave počuť nebude.

• elektromagnetické žiarenie, „magnetické zóny“

Tak, ako každé iné elektrické zariadenia, aj generátor či káble vo vnútri veternej turbíny produkujú elektromagnetické polia. Ide však o nízkofrekvenčné polia (50 Hz), čo sú úrovne napr. z bežnej distribučnej siete. K téme elektromagnetického žiarenia uvádza napríklad nemecký Spolkový úrad pre ochranu pred žiarením (Bundesamt fur Strahlenschutz) uvádza, že v prípade veterných elektrární je toto žiarenie z pohľadu ľudí a zvierat zanedbateľné aj v porovnaní s inými zdrojmi, napríklad spotrebičmi v domácnosti, či vedeniami vysokého napätia.

• svetelný smog ( blikanie) v noci

Tak, ako každá vyššia stavba, aj veterné turbíny musia mať v noci výstražné svetlá. Rozumieme, že nočné blikanie môže pôsobiť rušivo, avšak moderné technológie vedia tento efekt výrazne znížiť. Používajú sa tzv. radarové systémy ADLS, ktoré svetlá zapínajú iba vtedy, keď sa v okolí objaví lietadlo alebo vrtuľník. Okrem toho sa svetlá dajú automaticky stmievať podľa viditeľnosti, či napr. všetky turbíny v parku môžu blikať naraz, čo pôsobí menej rušivo.

 

Vizuálny a krajinársky dopad

• obavy z narušenia vzhľadu krajiny a okolia Stupavy

Veterné turbíny sú vysoké stavby a západný pohľad na horizonte sa zmení, tak ako to vidíme v Rakúsku. Lokalita, v ktorej sa zvažuje výstavba veterného parku Stupava, je aj z tohto hľadiska vhodná na tento účel nakoľko už dnes pri pohľade zo Stupavy vidíme na horizonte veterné parky v Rakúsku. Bude teda na ďalšej diskusii, či túto zmenu budú obyvatelia výmenou za finančný benefit pre mesto akceptovať alebo nie.

 

 Ekonomické otázky a financie

• komu pôjde nájomné z pozemkov?

Nájomné z pozemkov pôjde tým majiteľom pozemkov, ktorí sa dohodnú s investorom na prenájme. Podmienky prenájmu sú takisto vecou dohody každého vlastníka týchto pozemkov.

• aká bude výška nájomného do budúcna, je zahrnutá v cene inflácia?

Podmienky prenájmu budú vecou dohody vlastníkov pozemkov a investora. To v akej výške si dohodnú nájomné, a aký spôsob jeho úpravu, je čisto na ich dohode.

• je projekt rentabilný a udržateľný aj o 15–30 rokov?

Projekt veterného parku je plánovaný na obdobie minimálne 25 rokov, čo je aj technická životnosť samotnej technológie. Investor počíta pri jeho príprave čisto s komerčnými podmienkami, teda bankovými úvermi a vlastným financovaním, nepočíta s prostriedkami EÚ a ani s inými dotačnými mechanizmami.

• príspevok investora (250 000 € ročne) sa javí ako nedostatočný, z čoho táto suma vychádza

Táto suma vychádza z jednoduchej rovnice, tržby za predaj elektriny mínus investičné náklady a náklady na prevádzku veternej elektrárne. Pre mesto je model pevnej platby výhodný v tom, že aj v rokoch, kedy napríklad klesne cena elektriny, a investor môže krátkodobo dosiahnuť aj stratu, dostane mesto rovnakú platbu. Umožňuje to plánovať pokrytie investícií alebo prevádzkových nákladov mesta bez rizika, že by nastala takáto situácia. Túto sumu zatiaľ považujeme za východiskovú a mesto sa bude snažiť pri ďalších rokovaniach získať čo najvyšší finančný benefit. Napríklad v obci Drahovce, kde SPP plánoval výstavbu veterného parku, bol návrh 10 000 € za jednu turbínu. Ponuka od WSB pre Stupavu je podstatne štedrejšia - 23 030 eur za každú veternú turbínu/ročne.

 

Životnosť a budúcnosť projektu

• čo sa stane po 25 -30 rokoch s veterným parkom, keď doslúži jeho životnosť?

Možností je viacero, v každej z nich však investor demontuje a zlikviduje staré turbíny.

Ak sa obyvatelia Stupavy o 25 rokov rozhodnú súhlasiť s nahradením starých turbín novými, a novou dohodou o finančnom príspevku prevádzkovateľa veterného parku do mestského rozpočtu, nahradí takto demontované veterné elektrárne novými. Tak, ako sa to dnes deje napr. za hranicami s prvými veternými turbínami postavenými v Rakúsku.

Ak obyvatelia Stupavy nebudú súhlasiť s takouto modernizáciou, investor sa zaviaže na úplnú likvidáciu veterných elektrární. Pre tento účel bude tvorený aj rezervný fond.

• obavy z ponechania nerecyklovateľných častí na pozemkoch

Už dnes je približne 90 % materiálov z veternej elektrárne, vrátane betónu, recyklovateľných, respektíve minimálne znovu použiteľných. Dokonca existujú už dnes technológie, ktoré dokážu spracovávať aj významnú časť lopatiek, ktoré boli v minulosti problém. Pri dnešnom vývoji v oblasti recyklácie materiálov, ako aj nedostatku surovín, je viac ako isté, že nie o 25 rokov, ale o 5-10 rokov, bude technologicky možné spracovať 100 % vyslúžilých veterných turbín.

• kto zabezpečí údržbu

Údržbu si zabezpečí investor a prevádzkovateľ. Tá je spravidla pokrytá priamo dodávateľom veterných turbín, alebo ním poverenou certifikovanou spoločnosťou. Je v jeho záujme, aby technológie boli prevádzkované vo vysokom štandarde a nemal tak neplánované náklady na opravy, či finančné straty v prípade potreby ich odstávky.

• kto zabezpečí odstránenie už nefunkčných turbín?

Ako sme už uviedli vyššie, investor sa zaviaže k ich likvidácii, a bude navyše tvoriť fond určený na ich likvidáciu.

 

Bezpečnosť

• obavy z požiarov turbín (na základe fotografií zo zahraničia)

Napríklad aj kritický portál Škótsko proti krúteniu uvádza, že v rokoch 2000 – 2025 došlo k 507 požiarom veterných turbín po celom svete. To znamená, že v priemere dochádza k 20 požiarom za rok, a to je vo svete v prevádzke viac ako 375 000 veterných turbín iba na pevnine. Aj iné zdroje uvádzajú riziko požiaru veternej turbíny na úrovni 0,05 %. Turbíny sú totiž vybavené bleskozvodmi, detektormi dymu a automatickým odstavením, takže k väčšine porúch, pri ktorých by mohol vzniknúť požiar, ani nedôjde.

• riziko havárií či výpadkov elektriny

Veterné elektrárne majú automatické systémy, ktoré dokážu prípadnú poruchu identifikovať a automaticky turbínu odstavia.