Veterná pošta - odpovede

Podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. zákon o EIA), je Investor veterného parku povinný podať zámer na príslušný orgán (zvyčajne okresný úrad v sídle kraja). Štát následne posudzuje, riadi proces a vydáva záverečné stanovisko.  Dôvod je jednoduchý: investor má záujem projekt zrealizovať a je teda jeho zodpovednosťou preukázať, že negatívne vplyvy budú minimalizované. Všetky jednotlivé správy a prieskumy realizujú nezávislí odborníci. Treba zdôrazniť, že práve investor v prípade EIA pre Stupavu vyhlásil, že sa procesu EIA môžu zúčastniť všetci, ktorý sa prihlásia a osobne si tak overiť každé meranie a pozorovanie. Navyše odborný posudok, či bola EIA spravená dostatočne kvalitne a zohľadnila všetky možné aspekty pri prevádzke parku, robí odborník, ktorého si vyberie Ministerstvo životného prostredia SR.

"Bude mesto požadovať vyššiu odmenu za jednu vrtuľu v prípade, ak budú na výstavbu použité verejné zdroje alebo dotácie?"

V dohode s investorom je klauzula a záväzok investora, že pokiaľ sa na mieste veterného parku nameria vyššia hodnota veternosti, bude mesto dostávať vyššie benefity z každej vrtule.

Rozsah výstavby a dopad na životné prostredie

„Plánovaná výstavba veterného parku v okolí Stupavy predstavuje zásah takého rozsahu, že negatívne ovplyvní nielen samotné mesto a priľahlé obce (Zohor, Lozorno, Marianka), ale aj západnú časť Bratislavy (Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Bory). Turbíny s výškou-nad 200 metrov sa bežne nestavajú v tesnej blízkosti husto osídlených oblastí, čo vyvoláva otázky o vhodnosti lokality.“

Podľa zverejneného projektového zámeru sú najbližšie veterné turbíny situované vo vzdialenosti minimálne 2,5 km od obytnej zástavby v Stupave, čo je v rámci európskej aj slovenskej praxe považované za dostatočnú ochrannú vzdialenosť. Výsledné rozhodnutie, či je tento projektový zámer vhodné realizovať na danom území bude vychádzať z komplexného odborného posúdenia všetkých environmentálnych a sociálnych vplyvov - odborníkmi a ministerstvom životného prostredia. Ak EIA preukáže významné negatívne vplyvy bez možnosti účinnej nápravy, zámer môže byť upravený alebo zamietnutý. Každý môže mať iný pohľad na to, ako región môže ovplyvňovať výstavba a to nielen veterného parku. V legislatíve nie sú stanovené jasné a objektívne kritériá. Ministerstvo životného prostredia SR stanovuje rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), kde zadefinuje aké všetky aspekty vplyvov má Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA)  veterného parku Stupava posúdiť.

To, že veterné parky nie sú problémom ani v blízkosti aglomerácií potvrdzuje napríklad veterný park Middelgrunden, ktorý je od centra dánskej Kodane vzdialený len 3–4 km a je tak viditeľný priamo z mesta. Kodaň sa pritom dlhodobo umiestňuje v rebríčku najlepších miest na život. Podobne sú viaceré veterné turbíny aj v nemeckom Hamburgu, a to dokonca v zastavanom území tamojšieho prístavu, približne 2 kilometre od centra mesta.

Vyššia výška moderných veterných turbín je výsledkom technologického vývoja. Vyššie konštrukcie umožňujú zachytiť stabilnejší a silnejší vietor, čím sa zvyšuje efektívnosť výroby elektriny a zároveň znižuje potreba väčšieho počtu zariadení. Cieľom je zabezpečiť vyššiu energetickú účinnosť. Postupne sa už aj u našich susedov v Rakúsku inštalujú tieto novšie - vyššie typy turbín (napríklad v neďalekom Engelharstettene.)

„Nedostatok demokratických mechanizmov

Zásadný problém predstavuje absencia verejného referenda, ktoré by umožnilo obyvateľom vyjadriť sa k zámeru výstavby. V demokratickej spoločnosti by mal byť takýto mechanizmus samozrejmosťou. Obavy z neplatnosti referenda je možné eliminovať znížením kvóra. Namiesto toho sa navrhuje anketa medzi 1000 neinformovanými obyvateľmi, čo pôsobí ako formálny ústupok demokracii.“

Referendum je samozrejme základný nástroj demokracie. Nastavenie kvóra platnosti referenda na 50 % voličov má svoj zmysel - zabezpečiť, aby v otázkach, ktoré si  ho vyžadujú svoju vôľu prejavila aspoň polovica voličov. Mesto nemá kompetencie meniť platnú legislatívu pre referendum.

Ak by sa aj kvórum pre referendum znížilo, napríklad iba na 20-30 %, bolo by to ešte referendum?  Bol by takýto výsledok záväzný pre väčšinu obyvateľov, ktorí sa z rôznych dôvodov referenda nezúčastnili? Doterajšie skúsenosti s referendami o zámeroch veterných parkoch na Slovensku ukazujú, že ľudia sa ich nezúčastňujú v dostatočnej miere (spravidla okolo 25-35 %).

Reprezentatívny prieskum vie zabezpečiť socio-demografickú reprezentatívnosť zozbieraného názoru. Výsledky ukážu prierezový názor Stupavčanov podľa zastúpenia ich vekovej a vzdelanostnej kategórie na celkovom počte obyvateľov.

„Podozrivý manažment projektu

Projekt riadi firma, ktorej štruktúra pripomína schránkovú spoločnosť. Jej postupy vedú k jedinému cieľu—obohateniu sa na úkor verejného záujmu. Miestne zastupiteľstvo Stupavy ignoruje zásady transparentnosti, pričom primátor sa netají svojou angažovanosťou v prospech výstavby."

Podobne ako v prípade developerských firiem, aj investori v oblasti veterných parkov zakladajú pre každý projekt samostatnú spoločnosť. Takáto spoločnosť prirodzene nemá majetok, kým nezačne výstavbu, ani tržby, kým nezačne vyrábať a predávať elektrinu.

Zakladatelia WSB Invest majú medzinárodné skúsenosti v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Peter Badík je zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Greenway, prevádzkovateľa siete nabíjacích staníc pre elektromobilitu, vrátane prevádzky v zahraničí. Andrej Sršeň má skúsenosti s prípravou a výstavbou veterných parkov vo Fínsku. Ďalší členovia tímu pôsobili v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku aj v Európe.

Rozumieme, že verejná diskusia môže byť emotívna, avšak spochybňovanie odbornej kvalifikácie ľudí, ktorí sa dlhodobo angažujú v oblasti obnoviteľnej energetiky, nie je konštruktívne. Odborné posúdenie projektov patrí do kompetencie týchto expertov a príslušných inštitúcií, pričom mesto zabezpečuje transparentnosť celého povoľovacieho procesu.

„Ekonomická (ne)udržateťnosť

Napriek dotačným schémam sú náklady na výstavbu, údržbu a prevádzku veterných elektrární vysoké. Každá turbína spotrebuje ročne viac než 1300 litrov toxických olejov a mazív. Skúsenosti zo Švédska a Nórska ukazujú, že viaceré parky boli uzavreté ako nerentabilné. Výroba energie je nestála, nárazová a vyžaduje nákladné vyrovnávanie v rozvodových sústavách. Absurdne sa dotuje aj energia, ktorá sa v čase nadprodukcie mení na teplo a vypúšťa do prostredia.“

Skúsenosti zo Švédska a Nórska ukazujú, že veterné elektrárne môžu byť ekonomicky udržateľné a výnosné. V roku 2024 Švédsko zvýšilo svoju kapacitu veterných elektrární o 1015 MW, čím dosiahlo celkovú kapacitu viac ako 17 000 MW.Nórsko prevádzkuje viac ako 5000 MW výkonu z veterných elektrární. Tieto krajiny investovali do moderných technológií a infraštruktúry, ktoré umožňujú efektívnu výrobu a distribúciu veterné energie. Veterná energia je jedným z najlacnejších zdrojov elektriny a jej náklady na výrobu sú konkurencieschopné v porovnaní s inými zdrojmi energie.

Informácie o spotrebe až 1300 litrov toxických olejov a mazív ročne na jednu turbínu nie sú presné. Priemerná spotreba oleja vo veterných turbínach sa pohybuje okolo 80 galónov (približne 300 litrov) ročne na jednu turbínu. Tento olej sa používa na mazanie prevodoviek a transformátorov, pričom sa uprednostňujú syntetické oleje kvôli ich vyššej stabilite a účinnosti pri nižších teplotách.

Je dôležité poznamenať, že spotreba oleja vo veterných turbínach je výrazne nižšia v porovnaní s inými typmi elektrární. Napríklad paroplynové alebo jadrové elektrárne môžu spotrebovať desiatky tisíc litrov oleja ročne. Okrem toho, moderné veterné turbíny sú navrhnuté tak, aby minimalizovali potrebu údržby a spotreby oleja, čím sa znižuje ich environmentálny dopad.

„Preukázaný pokles trhovej hodnoty nehnuteľností

Podľa štúdie dánskych ekonómov publikovanej v žurnále Environmental and Resource Economics:

• Domy v blízkosti veterných turbín zaznamenali významný pokles hodnoty, najmä ak boli vystavené tzv. tieňovému blikaniu (stroboskopický efekt rotujúcich lopatiek).

• Výška turbín hrá zásadnú rolu — čím vyššia turbína, tým výraznejší negatívny dopad na cenu nehnuteľnosti.

• Vplyv sa prejavuje najmä do vzdialenosti 2-3 km, kde sa kombinujú vizuálne, akustické a psychologické faktory.

Dva hlavné faktory poklesu ceny

1. Vizuálne znečistenie a strata výhľadu

Turbíny vysoké 200+ metrov sú dominantným prvkom krajiny. lch prítomnosť narúša estetiku prostredia, čo znižuje atraktivitu bývania.

2.  Zdravotné a psychologické obavy

Infrazvuk, hluk, blikanie a nočné svetlá majú vplyv na kvalitu života. Kupujúci sa týmto lokalitám vyhýbajú, čo znižuje dopyt a tým aj cenu.

Kvantifikácia straty

Hoci presné čísla sa líšia podľa krajiny, typu nehnuteľnosti a vzdialenosti od turbín, niektoré štúdie uvádzajú:

• Pokles hodnoty o 5-20 % v závislosti od blízkosti a výšky turbín.

• Domy vystavené tieňovému blikaniu môžu stratiť dodatočných 5-10 % hodnoty.

• V niektorých prípadoch sa uvádza až 30 % pokles pri kombinácii viacerých negatívnych faktorov.

Dánski autori štúdie navrhujú, aby štát:

• Zohľadnil tieto straty pri plánovaní výstavby veterných parkov.

• Zaviedol kompenzačné mechanizmy pre majiteľov nehnuteľností.

• Vytvoril fond na dorovnanie strát, najmä v prípade, že investor alebo prevádzkovateľ parku zanikne.

Nevieme presne o akú štúdiu ide, takže ťažko na ňu reagovať. Nevieme kto je jej autorom, čo presne uvádza, a či vôbec obsahuje vyššie uvedené. Stačí sa však iba pozrieť na vývoj cien nehnuteľností za hranicou v Dolnom Rakúsku, kde dnes žije aj veľa Slovákov. Ceny nehnuteľností sa tam za posledných 20 rokov, teda v čase kedy už tam fungovali viaceré veterné elektrárne, významným spôsobom zvýšili.

V obci Prellenkirchen, v ktorej katastri je viacero veterných elektrární, ceny pozemkov  vzrástli z približne 20 eur/meter štvorcový pozemku na dnešných 120 eur. Žiaden pokles na 10-15 eur tam teda nenastal.  

Výskumy ukazujú, že vplyv veterných turbín na ceny nehnuteľností naprieč krajinami nie je jednotný. Je spravidla veľmi mierny a obmedzený na najbližšie okolie – a to len v niektorých prípadoch.

• Veľká štúdia z USA analyzovala viac ako 300 miliónov predajov nehnuteľností pri veterných parkoch (1997–2020).
• V okruhu do 1,5 km od turbíny sa v niektorých prípadoch prejavil pokles ceny max. o 8 %, v priemere však len o 1,2 % – najmä pri domoch s priamym výhľadom na väčší počet turbín.
• Pri menších parkoch (do 20 turbín) sa vplyv pohybuje do 1 % alebo žiadny.
• Za hranicou 1,5 km žiadny systematický vplyv nebol preukázaný.

Viac k tejto téme a konkrétne zdroje nájdete tu: https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Narušenie krajinného rázu

Výstavba turbín s výškou 210-255 metrov by radikálne zmenila charakter krajiny zo zeleného na technologicko-industriálny. Odborné štúdie odporúčajú minimálnu vzdialenost' 3 km od obývaných oblastí, no slovenská legislatíva ju znížila na 1 km. Vzhľadom na existenciu jadrových a vodných elektrární sa tento zdroj javí ako energeticky nadbytočný.“

Výstavba veterných turbín s výškou 210–255 metrov môže ovplyvniť vizuálny charakter krajiny. Avšak, podľa metodiky Ministerstva životného prostredia SR pre rozvoj veternej energetiky, sa vyhodnocujú vplyvy na krajinný ráz v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Tento proces zahŕňa verejné pripomienkovanie a odborné posúdenie, ktoré zohľadňuje aj ochranu krajinného rázu.

Pokiaľ ide o vzdialenosť veterných turbín od obývaných oblastí, slovenská legislatíva stanovuje minimálnu vzdialenosť 1 km. Táto vzdialenosť bola určená na základe odborných posúdení a zohľadňuje technické, environmentálne a bezpečnostné faktory.

Slovenská republika čelí výzve zabezpečiť dostatočnú výrobu elektrickej energie v súlade s rastúcou spotrebou a klimatickými cieľmi. Podľa Integrovaného národného energetického a klimatického plánu SR sa do roku 2030 plánuje dosiahnuť inštalovaný výkon veterných elektrární vo výške 750 MW. Tento cieľ je súčasťou širšej stratégie dekarbonizácie a energetickej bezpečnosti krajiny.

„Svetelné efekty a psychické dopady

Stroboskopický efekt, odlesky a nočné blikanie červených svetiel majákov narúšajú kvalitu života obyvateľov až do vzdialenosti 2 km. Tieto javy môžu spôsobovať úzkosť, poruchy spánku a ďalšie psychické problémy, najmä pri turbínach nad 200 metrov.“

Každý projekt výstavby veternej elektrárne si v posudzovaní vplyvov vyžaduje aj svetelno-technickú analýzu, ktorá preukáže, či projekt nebude mať negatívne svetelné efekty na okolitú prírodu a ľudí. Prípadné efekty tieňov a stroboskopický efekt veterných elektrární je možné ľahko eliminovať vhodným umiestnením, výsadbou stromov alebo inými opatreniami.

• Stroboskopický efekt alebo tieňové blikanie vzniká len pri špecifických okolnostiach: nízke slnko, silný vietor a okná v osi rotácie – a býva časovo obmedzené na minúty denne, nie hodiny .
• Regulácie hovorí jednoznačne: maximálne 30 minút denne alebo 30 hodín ročne pre obyvateľov v dosahu (tieto regulácie sú v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Írsko, Kanada).

Navrhované projekty musia prejsť svetelno‑technickým hodnotením, ktoré modeluje kývanie tieňa. Ak sa prekračujú limity, využívajú sa opatrenia ako:

• premiestnenie turbíny,
• výsadba stromov,
• dočasná odstávka lopatiek počas kritických dní.

• Odborné štúdie a úrady potvrdzujú, že tieňové bliknutie z veterných turbín nie je zdravotne nebezpečné – frekvencia je veľmi nízka (0,3–1 Hz), nespúšťa epilepsiu a len zriedkavo pôsobí ako nepríjemný podnet.
• Nepríjemné pocity spôsobené vnímaním blikania súvisia najmä s osobným nastavením – nie s reálnou intenzitou javu. Štúdia (Haac a kol., 2022) na viac než 35 000 domácností  ukázala, že nepríjemný pocit z tieňa nesúvisel s tým, koľko minút denne ho človek zažíva, ale skôr s tým, či sa do oblasti prisťahoval až po výstavbe.
• Blikajúci tiež pre zvieratá ani rastliny nepredstavuje reálne riziko – čo potvrdzujú environmentálne posudzovania v mnohých krajinách.

Odporúčame prejsť za hranicu, za rieku Moravu, a porozprávať sa s tamojšími obyvateľmi, prípadne aj Slovákmi v lokalitách veterných parkov žijú, či zažívajú vami popisované negatívne javy. Tamojšie dediny sú omnoho bližšie k veterným elektrárňam, často iba 600-700 metrov, a ani v rakúskych médiách nie sú správy o tom, že by tam bola pandémia takýchto ochorení.

Samozrejme to, či existuje čo i len minimálne riziko tohto charakteru v prípade veterného parku Stupava, posúdi detailne Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA).

Viac k tejto téme na https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Dopad na biodiverzitu

Veterné turbíny vedú k úbytku vtáctva, netopierov, hmyzu a divokej zveri. Podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti je až 75 % územia Slovenska nevhodných pre veterné parky. Narúšanie ekosystémov má ďalekosiahle dôsledky pre poľnohospodárstvo, poľovníctvo a ochranu prírody.“

Tieto všetky vplyv posudzuje nielen v prípade veterných elektrární, ale aj jadrových, paroplynových, či iných Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA). Tú musia pre konkrétnu lokalitu a projektový zámer spracovávať odborníci, ktorí študovali dané odbory.

Zároveň však platí, že ak vedú veterné elektrárne k úbytku živočíchov, asi by dnes nezažívali vo svete taký rozvoj. A aj v krajinách s prísnymi pravidlami na ochranu prírody, medzi aké nepochybne patrí Rakúsko, Švédsko, či Nórsko, by nedovolili výstavbu týchto elektrární.

Viac podrobných informácií k tejto téme nájdete tu: https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Uvoľňovanie toxických látok

Pri prevádzke turbín sa do pôdy a vody uvoľňujú toxické látky ako SF6 či AsfenolA- DPA. Ročne sa z jedného listu vrtule môže uvoľniť 3-6, 5 kg chemikálií. Pri desiatich turbínach to predstavuje vyše 135 kg toxických látok v okolí. Tieto látky sa našli v pôde, vode, rastlinách, živočíchoch i produktoch z oblasti.“

Látka SF₆ sa síce používa ako izolant vo vypínačoch turbín, ale je používaná vo uzavretých systémoch a úniky sú veľmi malé. Hoci ide o veľmi silný skleníkový plyn, nie je známe, že by SF₆ predstavoval toxické riziko pre pôdu, rastliny či zvieratá.

Čo sa týka mikroplastov z lopatiek, ktoré sa vo veľmi malých množstvách uvoľňujú, podobne ako aj z plastového odpadu z domácností, vedecké štúdie nepreukázali, že by sa z rotorových listov uvoľňovali také množstvá chemikálií, ktoré by mohli kontaminovať pôdu, vodu alebo potravinový reťazec.

„Zmeny mikroklímy a hydrologického cyklu

Veterné parky ovplyvňujú prúdenie dažďových oblakov, čím znižujú množstvo zrážok strednej Európe. Víriaci efekt turbín znižuje úrodnosť pôdy až do vzdialenosti 20 km. Mikroseizmické otrasy narúšajú vodonosné vrstvy, čo ovplyvňuje kvalitu podzemných vôd. V okolí parkov dochádza k vysušovaniu pôdy, čo má dopad na poľnohospodárstvo.“

Je dôležité rozlišovať medzi overenými faktami a obavami, ktoré nie sú vedecky potvrdené.  Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že by veterné parky významne znižovali množstvo dažďa v regiónoch ako stredná Európa. Väčšina zmien v klíme je doslova zanedbateľná — oblasť veľmi blízko turbín môže pocítiť mierne odchýlky, nie však širšie okolie a určite nie 20 kilometrové okolie.  

Bežne používané veterné turbíny nemajú ako spôsobiť seizmické otrasy schopné poškodiť vodonosné vrstvy alebo ovplyvniť kvalitu podzemných vôd. Otrasy z pohybu ťažkých nákladných vozidiel po diaľnici sú výrazne silnejšie, to znamená, že by sme nemohli mať ani diaľnice. Vibrácie vznikajúce z prevádzky turbíny sú dobre známe a technicky riešené v technickom návrhu základov veternej elektrárne.  

Viac k tejto téme: https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Vibroakustické vlny a infrazvuk

Veterné turbíny produkujú nízkofrekvenčný hluk, infrazvuk a umelú seizmicitu, ktoré sa šíria pôdou aj vzduchom. Tieto vibrácie môžu poškodzovať stavby, prírodu a zdravie ľudí. Infrazvuk je spájaný s Vibroakustickým ochorením (VAD), ktoré zahŕňa vyčerpanie,depresiu, bolesti hlavy, poruchy koncentrácie a zníženie srdcovej činnosti.“

Zdravotné riziká potvrdené štúdiami

Viac než 24 000 sťažností v Austrálii poukazuje na zdravotné dopady veterných parkov. Štúdie z Physikalisch-Technische Bundesanstalt, Charité Berlin, Inštitútu Roberta Kocha a Niny Pierpoint potvrdzujú, že nízko frekvenčný zvuk ovplyvňuje činnosť mozgu, vyvoláva stres a úzkosť. Odborníci varujú pred podcenením týchto rizík.“

Úrad verejného zdravotníctva SR (UVZ) požaduje v prípadoch veterných elektrární vyšších ako 150 m dodržať minimálny odstup od obývaných území — od júla 2023 platí, že tento odstup môže byť 1 kilometer namiesto pôvodných 3 kilometrov, ak sú splnené podmienky (vrátane hlukovej a vibračnej štúdie).

V súčasnosti neexistujú verejnoprávne potvrdené štúdie, ktoré by jednoznačne dokázali, že veterné turbíny pri vzdialenostiach ≥ 1 km od obývaných domov spôsobujú infrazvukom alebo vibráciami zdravotné poškodenia ako trvalé bolesti hlavy, poruchy koncentrácie či zníženie činnosti srdca. Odborné hodnotenia (napr. od UVZ alebo metodiky EIA) požadujú štúdie, ktoré posúdia hladiny hluku aj vibrácií pri konkrétnom návrhu projektu.

Na webe OZE.gov.sk sa uvádza, že často sa obavy s hlukom, infrazvukom či vibráciami označujú za jednu z neprávd (dezinformácií), keď nepochádzajú z dôveryhodných zdrojov alebo nie sú umiestnené v kontexte konkrétneho projektu a miestnych meraní.

Každý projekt veterného parku podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie (EIA), v ktorom sa vykonávajú detailné akustické a vibračné štúdie pre danú lokalitu, konkrétne vzdialenosti, terén, typ turbín a podmienky prevádzky. Bez výsledkov týchto štúdií nie je možné objektívne tvrdiť, že nízkofrekvenčný hluk alebo vibrácie budú zdravie obyvateľov ohrozovať osobitne pri vzdialenostiach ako 1 km či viac.

Ak sa má viesť seriózna diskusia o veternej energetike, ktorá v desiatkach krajín naopak pomáha prispievať k ochrane životného prostredia a aj zdravia obyvateľov práve cez znižovanie emisií z paroplynových či uhoľných elektrární, mala by sa viesť konkrétne. Nie na základe takto bez kontextu a zdrojov uvedených tvrdení.

Viac k tejto téme: https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Mega projekty v príprave

Na Slovensku sa aktuálne pripravujú projekty výstavby viac ako 6OO veterných turbín s výškou od 200 do 280 metrov. Takéto gigantické konštrukcie zásadne menia charakter krajiny a vyvolávajú otázky o ich vhodnosti v blízkosti obývaných oblastí.“

Na Slovensku, a aj v Stupave, sa chystajú projekty využívajúce najmodernejšie technológie. Rovnako vysoké veterné turbíny napríklad inštalovali minulý rok pri neďalekej rakúskej obci Engelhartstetten. Navyše v Rakúsku sú veterné elektrárne často 600-800 metrov od obce, v prípade Slovenska je to minimálne 1000 metrov, a v prípade zámeru veterného parku Stupava až 2500 metrov od nášho mesta.

To, že veterné parky nie sú problémom ani v blízkosti aglomerácií potvrdzuje napríklad veterný park Middelgrunden, ktorý je od centra dánskej Kodane vzdialený len 3–4 km a je viditeľný priamo z mesta. Kodaň sa pritom dlhodobo umiestňuje v rebríčku najlepších miest na život. Podobne sú viaceré veterné turbíny aj v nemeckom Hamburgu, a to dokonca v zastavanom území tamojšieho prístavu, približne 2 kilometre od centra mesta.  

„Dopad na životné prostredie a biodiverzitu

Veterné parky predstavujú vážnu hrozbu pre biodiverzitu. Podľa štúdie Slovenskej ornitologickej spoločnosti je až 73, 2 % územia Slovenska nevhodných na výstavbu kvôli výskytu vtákov a netopierov. Toxické látky uvoľňované z vrtúľ kontaminujú pôdu, vodu, rastliny aj živočíchy do vzdialenosti 15 km. Výstavba narúša hniezdiace, migrujúce a zimujúce populácie, čo má ďalekosiahle ekologické dôsledky.“

Tieto všetky vplyv posudzuje nielen v prípade veterných elektrární -  Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA). Tú musia pre konkrétnu lokalitu a projektový zámer spracovávať odborníci.

V rámci odborného posudku k EIA, ktorý vypracováva odborník vybraný Ministerstvom životného prostredia SR, môže uložiť tzv. kompenzačné opatrenia, ktoré napríklad riešia spomínané narušenie hniezdenia. Takéto kompenzačné opatrenia sú známe nielen v súvislosti s výstavbou veterných elektrární, ale aj iných činností, a sú ukladané aj pri výstavbe iných stavieb, ak majú dočasný vplyv na faunu počas výstavby.

Zároveň však platí, že ak vedú veterné elektrárne k úbytku živočíchov, asi by dnes nezažívali vo svete taký rozvoj. A aj v krajinách s prísnymi pravidlami na ochranu prírody, medzi aké nepochybne patrí Rakúsko, Švédsko, či Nórsko, by nedovolili výstavbu týchto elektrární.

„Ekonomická neudržateľnosť a deformácia trhu

Napriek podpore z dotačných schém sú veterné parky často ekonomicky nerentabilné. Príkladom je projekt Seagreen v Škótsku, kde prevádzkovateľ získava vyššie príjmy za nevýrobu elektriny než za jej predaj. Spotrebitelia tam zaplatili 435 miliónov libier za elektrinu, kompenzácie a znižovanie výkonu. Podobne aj projekt Markbygden Ettvo Švédsku, najväčší pozemný veterný park v Európe, čelí bankrotu napriek zmluvám s priemyselnými gigantmi.“

Opak je pravdou a je veľká škoda, že takéto skreslené až klamlivé informácie sa šíria aj v Stupave. V roku 2024 pribudlo v Švédsku až 1015 megawattov (MW) výkonu veterných elektrární, a celkovo tam prevádzkujú viac ako 17 000 MW výkonu veterných elektrární. . Takže je zrejmé, že veterná energia je nielen najlacnejšia, spolu s elektrinou z fotovoltických elektrární, ale aj ekonomicky zaujímavá a návratná. Nevieme sa vyjadriť ku spomínaným konkrétnym projektom, a dôvodom prečo sa ich prevádzkovateľ dostal do spomínanej ekonomickej situácie.

„Nedostatok verejnej kontroly

Proces povoľovania veterných parkov na Slovensku čelí vážnym výhradám z hľadiska transparentnosti a verejnej participácie. Napriek rozsahu zásahu do krajiny a potenciálnym dopadom na kvalitu života obyvateľov sa verejnosť často dozvedá o projektoch až v pokročilých fázach schvaľovania. Referendá, ktoré by umožnili obyvateľom dotknutých oblastí vyjadriť sa k zámeru, sa systematicky obchádzajú — nahrádzané sú anketami na obmedzených vzorkách, bez záruky informovanosti respondentov. Takýto prístup oslabuje legitimitu rozhodnutí a vyvoláva podozrenie zúčelového obchádzania demokratických mechanizmov.“

Opäť ťažko reagovať na konštatovanie “vážnych výhrad k transparentnosti a verejnej participácii” pri povoľovaní veterných parkov na Slovensku. Veterné parky dodržiavajú všetky zákonné povinnosti v rámci povoľovacieho procesu. V rámci neho má verejnosť a samospráva viaceré možnosti vstupu do povoľovania. Vrátane možnosti samosprávy reálne v rámci svojich územno-plánovacích kompetencií zastaviť povoľovanie veterných parkov. Svedčí o tom aj to, že napriek intenzívnej príprave projektov v posledných 2-3 rokoch zatiaľ žiaden nezískal povolenie na výstavbu.

Mesto Stupava všetky realizované aktivity, ako aj odpovedanie na veternú poštu realizuje za účelom verejnej diskusie a práve kvôli transparentnej komunikácii a participácii občanov.

Faktom je, že v prípade väčšiny referend, o ktorých máme vedomosť, nebolo dosiahnuté zákonom požadované kvórum pre ich platnosť. Pritom znamenajú pre samosprávu finančné náklady, personálne vyťaženie, a výsledok vo svojej podstate nemá v takomto prípade oporu v zákone.

„Aký je očakávaný podiel kurtoácie v prvej dekáde prevádzky a kto zaplatí constraint payments? Aké prenosové posilnenia sú podmienené pre ,,netô zero curtailment?“

Odpovedá investor:

Očakávaný podiel kurtoácie a podmienky obmedzenia výroby budú určené v rámci posudzovania EIA. Ak bude potrebné mať prestávky z dôvodu EIA, nesie náklady investor. V prípade technických obmedzení sa náklady znášajú prostredníctvom dodávateľa turbíny. Prenosové posilnenia potrebné pre „net zero curtailment“ budú definované počas prípravy a spolupráce s prevádzkovateľom siete.

„Aká je stratégia flexibility (akumulácia, riadenie dopytu, hybrid so solárom-batériou) a preukázateľné zníženie likálnych systémových nákladov ?“

V zmysle opatrení prenosovej sústavy SR.

„Koľko z CAPEX-OPEX zostane v regióne (lokálne firmy, servis, dane) a koľko odtečie mimo krajiny- dodávateľských reťazcov?“

Odpovedá investor:

V tejto prípravnej fáze prakticky všetky kapitálové výdavky zostávajú v regióne, respektíve na Slovensku. Potrebné podkladové štúdie a prieskumy v terénne, ale aj samotnú Správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA), robia samozrejme slovenské firmy. Spravidla ide o odborníkov z regiónu, keďže to majú blízko a šetria čas oproti projektom na druhej strane Slovenska.

V rámci výstavby významnú časť stavebných prác realizujú lokálni dodávatelia, teda výkopové práce a stavbu základov. Technológie budú dovážane, počítame s technológiami výrobcu z EÚ, takže peniaze zostávajú v európskej ekonomike. Bohužiaľ sa na Slovensku ešte tieto technológie nevyrábajú, v opačnom prípade by sme samozrejme hľadali cestu ako podporiť tunajší priemysel OZE.

"Akým spôsobom bude celý projekt finančne pokrytý?"

Odpovedá investor:

Prípravu projektu financuje spoločnosť WSB j.s.a. z vlastných zdrojov. Pôjde odhadom o niekoľko miliónov eur.  Následne v prípade získania povolení budeme výstavbu financovať z bankového úveru, teda klasickým projektovým financovaním. 

"Kto bude konečným poberateľom výhod?"

Odpovedá investor:

Spoločnosť WSB j.s.a., respektíve akcionári, ktorí sú dohľadateľní aj na našej webovej stránke.

"Do akej hĺbky je plánované ukotvovať základy?"

Základ vrtule je kruh s rozmerom cca 16-18m a hĺbkou 4-5m. V prípade, ak je podložie nestabilné pre spodnú vodu, alebo piesky, posilňuje sa základ mikropilotami.  

"Ako ovplyvnia základy podzemné vody?"

Základy vzhľadom na svoju nízku hĺbku 4-5m neovplyvňujú podzemné vody. Samozrejme súčasťou EIA bude aj hygrogeologický posudok.

"Kto vlastne stojí za spoločnosťou WSB Invest ?"

"Môžete prosím zverejniť viac podrobných info. o investorovi veterného parku, firme WSB Invest? Pôsobí totiž ako malá firma bez dostatočných skúseností s výstavbou veterných parkov."

Odpovedá investor:

Tím WSB Invest sa od  roku 2019 systematicky venuje príprave projektov veterných elektrární na Slovensku. V našom tíme sa spájajú dlhoročné skúsenosti z domáceho aj medzinárodného prostredia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a elektromobility – od vývoja a financovania projektov, cez ich realizáciu až po prevádzku a údržbu.

Všetky prípravné aktivity sú plne financované akcionármi spoločnosti, pričom samotná výstavba bude realizovaná formou projektového financovania v spolupráci s bankovými inštitúciami, čo je štandardný model používaný pri významných infraštruktúrnych projektoch.

 Andrej Sršeň

• Prvé skúsenosti s OZE získal počas prve vlny výstavby solárnych elektrární na Slovensku..
• Bývalý spolumajiteľ spoločnosti, ktorá pripravila a postavila 3 veterné parky vo Fínsku, zároveň spoluzakladateľ asociácie investorov do fínskej veternej energetiky.
• Dnes pôsobí ako CEO spoločnosti Janom Investments, zameranej na investície do obnoviteľných zdrojov a inovácií v rámci energetiky v Európe.

Peter Badík

• Spoluzakladateľ a CEO GreenWay, najväčšieho prevádkovateľa nabíjacej siete pre elektromobily  v strednej a východnej Európe.
• Má skúsenosti s realizáciou veľkých solárnych elektrární na Slovensku (2009–2011).
• Aktívny v európskych priemyselných združeniach (ChargeUp Europe, SEVA), kde presadzuje rozvoj zelenej energetickej infraštruktúry.
• Prepojenie s významnými medzinárodnými investormi (napr. Mirova, Natixis) potvrdzuje jeho schopnosť zabezpečiť kapitál pre veľké energetické projekty.

Patrik Križanský

• Od roku 2005 aktívny v oblasti  prípravy projektov veterných elektrární na Slovensku s plánovanou kapacitou vyše 200 MW.
• Je spoluzakladateľom a riaditeľom Združenia veternej energie Slovenska, ktoré združovalo kľúčových investorov a developerov v odvetví.
• Od roku 2011 vedie Slovenskú asociáciu pre elektromobilitu (SEVA), čím posilňuje prepojenie medzi obnoviteľnými zdrojmi a elektromobilitou.
• Má dlhoročné skúsenosti s riadením projektov a zastupovaním záujmov sektora obnoviteľnej energie na národnej aj európskej úrovni.

Ján Lacko

• Podieľal sa na prvej vlne prípravy veterných elektrární na Slovensku (2009) a tiež na výstavbe fotovoltických projektov.
• Okrem toho takmer 10 rokov pôsobil v strednej a juhovýchodnej Európe, kde pre medzinárodného developera obnoviteľných zdrojov vyhľadával príležitosti a nastavoval stratégie.
• Od roku 2020 sa aktívne venuje príprave nových veterných projektov na Slovensku so svojím tímom.
• Je členom výkonného výboru SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky, kde má na starosti práve agendu veternej energetiky.

"Ako je riešené riziko námrazy_odletu ľadu pri verejných komunikáciách ?"

Veterné elektrárne majú automatizované systémy včasnej kontroly a aj mechanizmy na odstraňovanie námrazy. To znamená, že ak zaznamenajú senzory námrazu veterná elektráreň sa automaticky zastaví a kontrolovanými automatizovanými postupmi začne námrazu odstraňovať.

"Zverejníte mapy rizika podľa IEA Task 19 a podmienky odstávok?"

Bude vyhodnotené v EIA a v podmienkach prípravy projektu.

"Aké sú odstupy bezpečnostných zón pre prípad odtrhu lopatky_kolapsu a ako sú ukotvené v povolení?"

Na Slovensku neexistuje jednotná zákonom stanovená vzdialenosť pre „bezpečnostnú zónu“ pri odtrhnutí lopatky. Používajú sa však odborné metodiky a technické normy podľa typu turbíny a výšky stožiara.

Štatistické riziko odtrhnutia je prakticky blízke 0. Napríklad aj podľa iniciatívy Škótsko proti turbínam na celom svete došlo od roku 2000 do roku 2025 k celkovo 558 odtrhnutiam lopatiek, teda každý rok sa pri 375 000 veterných turbín v prevádzke takéto dačo stane v 21 prípadoch.

Moderné turbíny majú totiž mnoho senzorov, ktoré samozrejme monitorujú aj stabilitu celej strojovne a lopatiek. Ak dochádza k nejakým neštandardným pohybom, automaticky to registrujú, upozorňujú obsluhu, alebo rovno automaticky vypínajú turbínu.

"Počíta sa aj s recykláciou celých základov alebo len častí základov ? Do akej hĺbky?"

Odpovedá investor:

Pri tvorbe recyklačného fondu sa počíta s odstránením celého základu veternej elektrárne.

"Koľko pôdy bude zabratej na prístupové cesty a ďalšiu infraštruktúru ?"

Odpovedá investor:

Na prístupové cesty sa primárne využijú cesty medzi pozemkami, ktoré vlastní mesto Stupava, za ktoré budeme do mestskej kasy platiť nájom. Pri každej veternej elektrární bude odstavná plocha cca 2500m2 ( napríklad cca. 40 * 60 metrov). Nepôjde o nejakú betónovú plochu, ale spevnenú zem, prípadne navezenú makadanom alebo štrkom. 

"Aké stanoviská dali meteorologický a letecký dohľad (radary) a aké sú povinné mitigácie_safeguarding zóny?"

Vyjadrenia týchto orgánov budú  predmetom posudzovania v rámci Správy EIA.

"Ako je zmluvne ošetrené vyraďovanie (finančné depozitum, časový plan, recyklácia lopatiek bez skládkovania) ? Ktorá recyklačná technológia sa použije a kde ?"

Zmluva s mestom Stupava zatiaľ nie je sfinalizovaná a bude doriešená po výsledkoch EIA. Podľa dostupných informácií až 85–90 % hmotnosti veternej turbíny tvoria materiály, ktoré sa dajú recyklovať. Oceľové veže a medené káble sa spracúvajú bežnými technológiami. Aj betónové základy sa dajú rozdrviť a znova použiť v stavebníctve.

Kritici často argumentujú lopatkami, ktoré tvoria 5-10 % materiálu použitého na veternú elektráreň. Tie sú vyrobené z kompozitných materiálov (sklené vlákna a živice), ktoré sú pevné, ale ešte stále nie úplne dokonale recyklovateľné. Už dnes však napríklad spoločnosť Veolia má kapacity v Španielsku na ich recykláciu a využitie v rámci výroby cementu.

Napríklad, projekt Re-Wind (Írsko, USA) dáva turbínovým lopatkám druhý život: mení ich napríklad  cyklistické prístrešky, lávky pre chodcov či dokonca stĺpy verejného osvetlenia. Podobne holandská iniciatíva BladeBridge využíva celé lopatky ako nosné prvky mostných konštrukcií, čím šetrí materiál aj uhlíkovú stopu.

Aj verejné priestory ožívajú vďaka použitým lopatkám. Platforma BladeMade pomáha dizajnérom a mestám premieňať staré lopatky na mestský mobiliár, detské ihriská či uličné doplnky. Z odpadu sa tak stáva viditeľná súčasť každodenného života.

Tento rozvoj nastal za necelých 10-15 rokov vzhľadom na to, že postupne končia staršie veterné turbíny. O 25-30 rokov, kedy budú napríklad dožívať „stupavské“ lopatky, budú pravdepodobne plne recyklovateľné aj samotné lopatky.

"Môže investor uviesť ako plánuje financovať projekt? Koľko z toho bude z ,,dotácií,, a teda našich peňazí? Odkiaľ sú financie na aktuálnu silnú propagandu, výlety a propagačné materiály?"

Celý project financuje spoločnosť WSB j.s.a.. Podľa prezentovaných informácií plánuje v prípade získania potrebných povolení financovať projekt z bankového úveru, ako je to bežné aj pri iných typoch elektrární. Podľa informácií od spoločnosti WSB Invest nepočíta s „dotáciami“.

Investor na svoje náklady uverejnil vybrané články v Stupavských novinách a podľa našich onfomácii realizuje roznášku modrých letákov do schránok. Nie je tajomstvom, že zabzepečil 2x autobus pre informačnú exkurziu do rakúskeho veterného parku Engelhartstetten. 

"Aké sú predpokladané úhyny netopierov, vzácnych až extrémne vzácnych vtákov (druhy, sezóny) a aký kurtočný režim (cut-in) je záväzne nastavený?"

Tieto informcáie vyplynú zo záverov EIA, pozorovaní za účasti ochranárskych združení. Následne sa navrhnú prípadne opatrenia.

"Koľko percent ročnej výroby bude stratených mitigáciou a koľko životov tým bude ušetrených ?"

Tieto informcáie vyplynú zo záberov EIA, pozorovaní za účasti ochranárskych združení. Nasledne sa navrhnú prípadne opatrenia.

"Ako sa vyhne projekt migračným koridorom a biotopom citlivých druhov?"

Tieto informácie vyplynú zo záberov EIA, pozorovaní za účasti ochranárskych združení. Následne sa navrhnú prípadne opatrenia. Projekt je navrhovaný mimo zón a oblastí ochranných pásiem. Ale keďže zvieratá hraniciam takýchto území nerozumejú, bude sa prísne posudzovať, aké živočíchy v lokalite žijú, hniezda, alebo ňou prelietajú. 

"Aké buffer zóny ( ≥500-650 m) budú použité voči kľúčovým biotopom?"

Tieto informácie vyplynú zo záberov EIA, pozorovaní za účasti ochranárskych združení. Následne sa navrhnú prípadne opatrenia.

"Aké modely hluku preukazujú, že žiadny receptor neprekročí 45 dB Lden a nočné limity ?"

Hluk sa meria a vyhodnocuje podľa prísnych noriem a stanovených limitov. Na www.enviroportal.sk je už dnes lahko možné dohladať hlukové štúdie prvých veterných parkov na Slovensku, ktoré sú príprave. V nich zverejnené štúdie presne odkazujú na metodológiu a požadované parametre hodnôt.

"Ako sa bude riešiť AM_tonalita pri stabilnej nočnej atmosfére ?"

Hluk sa meria a vyhodnocuje podľa prísnych noriem a stanovených limitov. Na www.enviroportal.sk je už dnes možné dohladať hlukové štúdie prvých veterných parkov na Slovensku, ktoré sú v príprave. V nich zverejnené štúdie presne odkazujú na metodológiu a požadované parametre hodnôt.

"Aké sú garantované postupy pri sťažnostiach :

• Čas na nápravu
• Sankcie
• Meranie podľa uznávanej motediky AM?"

Tuto otázku je potrebé prensjšie definovať. Jendoznačne bude veterný park pod kontorlou orgánov verejného zdravia a životného prostredia. Vetky stanovené opatrenia  budú verejne hodnotené a prístupné. Metodiky budú a musia vyplývať zo slovenskej legislatívy, rovnako ako aj sankcie za prípadné prekročenie limitov.

"Aké budú limity a mitigácie shadow flicker :

• Max. h.∕rok
• Automatické vypínanie podľa senzora slnka?

Budú mať turbíny ADLS a kedy ?

Ak nie, aký je odhad hodín svietenia za rok a dosah vizuálneho vplyvu ?"

Všetky tieto hodnoty budú modelované a vyhodnotené v rámci procesu EIA. 

"Prečo investor WSB Invest nezverejnil návrhy zmlúv o budúcom nájme pozemkov pod veternými turbínami od majiteľov pozemkov ?"

Investor oslovuje vlastníkov pozemkov, na ktorých eventuálne prichádza do úvahy umiestnenie samotných turbín. Konečné umiestnenie bude však závisieť od výsledkov procesu EIA. Podľa vyjadrení investora nebude mať problém zverejniť zmluvy, ak s nimi budú súhlasiť druhé strany – teda vlastníci pozemkov, ktorí musia zverejnenie zmluvy samozrejme tiež odobriť. 

"V Rakúsku a okolí pri Bratislave sú menšie vrtule ako u nás plánované. Kde presne v Rakúsku stoja vrtule do výšky 200 m a neďaleko obydlia veľkosťou ako Stupava ?"

Obdobné veterné turbíny, dokonca mierne vyššie, postavili a spustili do prevádzky len minulý rok pri rakúskej obci Engelhartstetten, ktorá je len kúsok od hranice so Slovenskom. Tieto turbíny sú vzdialené cca 1,2 kilometra od obce.

Podobne sú viaceré veterné turbíny aj v nemeckom Hamburgu, a to priamo v meste v zastavanom území tamojšieho prístavu, približne 2 kilometre od centra mesta.  To, že veterné parky nie sú problémom ani v blízkosti aglomerácií potvrdzuje napríklad veterný park Middelgrunden, ktorý je od centra dánskej Kodane vzdialený len 3–4 km a je tak viditeľný priamo z mesta. Kodaň sa pritom dlhodobo umiestňuje v rebríčku najlepších miest na život.

"Prečo zástupcovia mesta Stupava dodnes nezverejnili vizualizáciu veterného parku, ktorá by presne ukázala polohu a výšku veterných turbín vo vzťahu k okolitej krajine ?"

Na stránke mesta sú vizualizácie zverejnené v dokumente projektu už dlhšiu dobu.  Presné polohy budú známe až po ukončení procesu EIA, ktorého výsledkom môže byť požiadavka na investora na posunutie veterných turbín v danej lokalite. Vizualizácie sú tiež umiestnené na oplotení Sedliackeho dvora pri MKIC Stupava. 

"Prečo mesto Stupava zatiaľ nezorganizovalo žiadne verejné stretnutie občanov s investorom, resp. verejnú diskusiu občanov mesta o pozitívach veterného parku pre Stupavu?"

Mesto už zorganizoval dve exkurzie s debatou k veternému parku Engelharstetten v Rakúsku. Tieto elektrárne vidno priamo za neďalekým Volkswagenom. Verejná facilitovná diskusia s občanmi sa uskutočnila 14. októbra 2025 v dome kultúry a jej záznam je dostupný online tu. 

"Budete zverejňovať otvorené dáta : hluk (vrátane AM), flicker, kurtoáciu, úhyny fauny a sťažnostné protokoly v takmer reálnom čase ?"

Počas procesu EIA budú všetky tieto údaje verejné. V rámci EIA očakávame aj povinnosť merať hluk, infrazvuk, a iné aspekty vplyvov na životné prostredie a zdravie aj po spustení prevádzky. Tieto pozorovania budú v gescii ochranárskych združení, takže budú úplne verejné.

"Aké štúdie a prieskumy (ekologické, ekonomické, technické,….) už boli realizované pre tento projekt ? Kde sa s nimi môže bežný človek oboznámiť ?"

Investor si pravdepodobne vypracoval základné štúdie, ktoré mu ukázali vhodnosť tejto lokality. Tieto štúdie však nechce logicky zverejňovať aj pre prípadných iných investorov. Všetky z pohľadu verejnosti dôležité štúdie, ako je Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA), a aj údaje z čiastkových monitoringov fauny, a meraní v lokalite, budú v plnej miere dostupné aj pre verejnosť.

"Som absolútne proti veternému parku.

1. Hluk a vybrácie
2. Obrovský záber priestoru, vysokánske hebedo, čo berie priestor
3. Nebezpečenstvo pre vtáky
4. Neekologické"

Ďakujeme za názor. Odporúčame navštíviť priľahlé rakúske obce a spýtať sa tamojších obyvateľov, či to naozaj takto vnímajú a majú problém s vami spomínanými výhradami. Osobná skúsenosť je určite lepšia referencia ako internetové informácie.

"V priestoroch plánovanej výstavby veterných turbín je hniezdisko veľmi vzácneho dravého vtáka Haja červená (Milvus milvus), ktorého populácia vykazuje klesajúci trend.

V blízkosti sa tiež vyskytujú:

Orliak morský (Haliaeetus albicilla) – kriticky ohrozený

Chrapkáč poľný (Crex crex) – celosvetovo ohrozený nočný vták

Krákľa belasá (Coracias garrulus) – takmer vyhynutá

Kaňa močiarna (Circus aeruginosus) – ohrozená

Kaňa sivá (Circus cyaneus) – vzácny dravý vták

Myšiak hôrny (Buteo buteo)

Jastrab krahulec (Accipiter nisus)

Sokol myšiar (Falco tinnunculus)

Bocian biely a príležitostný výskyt bociana čierneho a ďalšie.

Aké je stanovisko ochranárov a ornitológov k tomuto konkrétnemu projektu s ohľadom na tieto vzácne druhy vtákov?"

V prvom rade bude musiť presne zmapovať a zmonitorovať výskyt druhov ornitológ pre účely Správy o hodnotení vplyvov na životného prostredie (EIA). Túto správu, a aj jeho zistenia, bude následne určite vyhodnocovať aj Štátna ochrana prírody, či ochranárske združenia. Na základe toho bude jasné, či projekt z tohto hľadiska je vhodný do tejto lokality.

"Prosím o vyjadrenie mesta k mojim výhradám:

• Stavba je takého rozsahu, že negatívne ovplyvní životné prostredie nielen Stupavy a priľahlých obcí (Zohor, Lozorno, Marianka a i.), ale aj celej západnej časti Bratislavy (Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Bory).
• Veterné turbíny navrhovaných rozmerov (výška nad 200 m) sa nikdy nestavajú v tesnej blízkosti husto osídlených oblastí.
• Nepriaznivý dopad výstavby veterného parku na veľké množstvo obyvateľstva (cca 100 tisíc) a celkom neistý a nikým negarantovaný prínos by si vyžadoval nielen dôkladnú informačnú kampaň s jasným pomenovaním všetkých výhod a nevýhod, ale predovšetkým prevzatie akejkoľvek zodpovednosti za prínosy aj riziká."

Vnímame obavy obyvateľov týkajúce sa vplyvu takéhoto projektu na životné prostredie, kvalitu života a krajinný ráz nielen v Stupave, ale aj v širšom regióne. V tejto súvislosti mesto zdôrazňuje, že zámer výstavby veterného parku prejde prísnym procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý spadá do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. Mesto Stupava bude v rámci tohto procesu postupovať v súlade so zákonom a bude presadzovať, aby sa dôkladne vyhodnotili všetky možné vplyvy na obyvateľstvo, životné prostredie aj krajinu.

Obdobné veterné turbíny, dokonca mierne vyššie, postavili a spustili do prevádzky len minulý rok pri rakúskej obci Engelhartstetten rovno za Moravou. Tieto turbíny sú dokonca len cca 1,2 kilometra od obce.

Podobne sú viaceré veterné turbíny aj v nemeckom Hamburgu, a to priamo v meste v zastavanom území tamojšieho prístavu, približne 2 kilometre od centra mesta.  To, že veterné parky nie sú problémom ani v blízkosti aglomerácií potvrdzuje napríklad veterný park Middelgrunden, ktorý je od centra dánskej Kodane vzdialený len 3–4 km a je tak viditeľný priamo z mesta. Kodaň sa pritom dlhodobo umiestňuje v rebríčku najlepších miest na život.

"Všetky uvedené zásady a výhrady sú v tomto prípade úplne vedome ignorované Mestským zastupiteľstvom Stupavy s neskrývanou angažovanosťou primátora v prospech výstavby. Jeho zámer uskutočniť anketu na vzorke až 1000 (!) neinformovaných obyvateľov Stupavy je vrcholným ústupkom demokratickosti celého procesu. Podobného charakteru je aj neochota zvolať verejné zhromaždenie občanov, pretože má obavu, že by sa ho zúčastnili predovšetkým odporcovia výstavby veterných elektrární."

Vnímame kritiku a obavy občanov týkajúce sa zámeru výstavby veterného parku. Chápeme, že ide o citlivú tému, ktorá vyvoláva rôzne názory a emócie v komunite.Práve preto nechceme, aby sa v súčasnej fáze zvyšovalo napätie medzi obyvateľmi, a rozhodli sme sa realizáciu prieskumu verejnej mienky dočasne odložiť. V meste zároveň prebieha petícia za vyhlásenie miestneho referenda a bola odovzdaná aj petícia za zvolanie verejného zhromaždenia občanov. Mesto zároveň zorganizovalo 14. októbra verejnú diskusiu k téme výstavby veterného parku, na ktorej zazneli stanoviská odborníkov aj občanov. Záznam z tejto diskusie je dostupný online a každý si ho môže pozrieť.

"Vysvetlite mi prosím zdroj financií na tento projekt. Jedná sa o klasicky dotačnú schému z EÚ, ktorú aj tak v poslednom rade zaplatí občan z nepriamych daní a zo štátneho rozpočtu? Nestačí že sa zadlžujeme a máme tu konsolidačné opatrenia?Takéto programy by asi nevznikali keby to financovali súkromné osoby ? Rentabilita projektu je otázna a tým aj platby mestu. Ako v prípade rentability investor zaplatí ročný poplatok mestu?"

Odpoveď investora:
Nie je nám známe, aké konkrétne programy máte na mysli, no investície do veterných parkov sú vo svete aj u nás bežne financované súkromnými subjektmi. Tí využívajú vlastné zdroje, prípadne bankové úvery, podobne ako iní podnikatelia či fyzické osoby pri kúpe nehnuteľnosti.

Investor sa zároveň zmluvne zaviaže prispievať mestu Stupava sumou 250 000 eur ročne do mestského rozpočtu, a to bez ohľadu na výšku svojho zisku. V prípade neplnenia tejto povinnosti má mesto možnosť uplatniť si svoje nároky právnou cestou.

"Keď skrachuje investor, kto zaplatí demontáž veterného parku, keď nebude vo fonde dostatok prostriedkov ?"

Od začiatku prevádzky bude prevádzkovateľ veterného parku pravidelne vytvárať finančnú rezervu určenú na budúcu likvidáciu a recykláciu zariadení po ukončení ich životnosti.

Elektrina vyrobená z vetra patrí v súčasnosti k cenovo najstabilnejším a najlacnejším zdrojom energie, preto je riziko, že by projekt nebol schopný dlhodobo fungovať alebo by zbankrotoval, veľmi nízke. Prevádzkovateľ má záujem vyrábať a predávať elektrinu na trhu, čo je jeho hlavný zdroj príjmu, a teda aj motivácia udržiavať projekt v riadnej prevádzke.

"Môžu stupavské noviny vysvetliť, prečo neuverejnili rozhovor so žiadnym starostom tých minimálne štyroch obcí, ktoré nedávno odmietli výstavbu veterného parku firmou WSB Invest? Zaujímali by ma dôvody týchto ich odmietnutí…"

Redakcii Stupavských novín neboli doručené žiadne rozhovory so starostami obcí, ktoré spomínate, ani im takéto rozhovory neboli ponúknuté na zverejnenie. Stupavské noviny si overujú všetky informácie a zdroje, ktoré publikujú na svojich stránkach. 

"Postavila už firma WSB Invest vôbec nejaký veterný park, resp. prevádzkuje už nejaký veterný park ?"

Keďže na Slovensku sa, na rozdiel od okolitých krajín, nepostavil veterný park od roku 2004, nemala kde takýto projekt realizovať. Jej zakladateľ, Andrej Sršeň, však stál ako spolumajiteľ spoločnosti, a aj aktívny manažér projektu, za prípravou a výstavbou troch veterných parkov vo Fínsku, ako aj výstavbou fotovoltických elektrární. Rovnako aj ostatní členovia tímu dlhé roky pôsobia v tejto oblasti, viacerí z nich v zahraničí, keďže na Slovensku štát dlhé roky blokoval výstavbu obnoviteľných zdrojov energie.

"Prečo sa investor Stupavského veterného parku, firma WSB Invest, ešte stale nepredstavila občanom na verejnom stretnutí s obyvateľmi Stupavy?"

"Prečo mesto Stupava zatiaľ nezorganizovalo žiadne verejné stretnutie občanov s investorom, resp. verejnú diskusiu občanov mesta o pozitívach veterného parku pre Stupavu?"

Investor projektu, spoločnosť WSB Invest, sa občanom už viackrát predstavil – okrem dvoch exkurzií organizovaných pre verejnosť a podujatia Veterné raňajky pre seniorov sa zástupca spoločnosti zúčastnil aj verejnej facilitovanej diskusie, ktorá sa uskutočnila 14. októbra 2025 v Dome kultúry v Stupave. Na tomto podujatí zazneli odborné informácie, ako aj otázky a názory obyvateľov. Záznam z diskusie je dostupný online, aby si ho mohol pozrieť každý, kto sa osobne nezúčastnil.

"Aký má zmysel na 30 rokov zanešváriť panorámu Stupavy veternými turbínami, keď sa tým príjmy mesta zvýšia len o biednych 1-1,5%?"

Mesto má opakované príjmy bežného rozpočtu vo výške 15 823 062 eur a z toho idú transfery na školstvo približne 6 893 360 eur, ktoré rozpočtom len pretečú. Po odpočítaní tejto sumy zostáva 8 929 702 eur, ktoré mesto využíva na zabezpečovanie samosprávnych činností. Z týchto prostriedkov sa financuje napríklad: chod mestského úradu a samosprávnych orgánov (poslancov, komisie), činnosť mestskej polície a prevádzku kamerového systému, sociálne služby a opatrovateľskú službu, stavebný úrad a územné plánovanie,  verejnoprospešné služby (údržbu ciest, zelene, verejného osvetlenia), činnosť kultúrnych a športových zariadení, príspevky mestským organizáciám, ako sú VPS a MKIC, verejné osvetlenie. Rozvojové projekty (kapitálové príjmy, finančné operácie), ako sú dotácie z fondov EÚ, pôžičky, predaj majetku, nie sú opakované a pravidelné príjmy. Dotácia je jednorazová a určená na konkrétny projekt a mesto sa spolupodieľa cca 10 %  a viac na spolufinancovaní práve zo svojho rozpočtu. Takže mesto má v skutočnosti 8 929 702 € na všetky činnosti a tu nie je suma štvrť milióna eur ročne zanedbateľná. Za súčasnej situácie, keď príjmy z podielových daní, ktoré dostávame od štátu, stále klesajú (najnovšie -10 % konsolidácia), je zrejmé, že ak si mesto nevytvorí ďalšie vlastné príjmy, budeme mať len na údržbu a na rozvojové projekty neostanú jednoducho peniaze. 

"Akú majú stupavčania garanciu, že v prípade skrachovania projektu veterného parku alebo skončenia jeho životnosti investor WSB Invest naozaj odstráni nedostavaný alebo zostarnutý veterný park a nehodí toto na krk stupavčanom ?"

Prevádzkovateľ veterného parku bude od začiatku výroby elektriny pravidelne vytvárať finančný fond určený na budúcu demontáž, likvidáciu a recykláciu zariadení po ukončení ich životnosti. Tento mechanizmus je štandardnou súčasťou prevádzky podobných projektov v Európe a zabezpečuje, aby sa náklady spojené s odstránením zariadení nepresunuli na mesto ani jeho obyvateľov.

Zároveň je potrebné uviesť, že výroba elektriny z vetra patrí v súčasnosti medzi ekonomicky najstabilnejšie a najlacnejšie zdroje energie, takže riziko krachu projektu je veľmi nízke. Ak by však k akýmkoľvek problémom došlo, povinnosti investora sú zmluvne ošetrené a mesto má v takom prípade právne nástroje na vymáhanie nápravy.

"Prečo firma WSB Invest doteraz nezverejnila žiadnu analýzu ekonomickej návratnosti veterného parku ?"

Odpoveď investora: Ekonomickú analýzu zámerov investori nezverejňujú, nielen v prípade veterných parkov, ale aj napríklad výstavby rezidenčných projektov.

"Ako chce investor financovať výstavbu veterného parku, čiže projekt za cca. 80-100 mil. Eur, keď celé jeho imanie je len okolo 230.000 EUR ?"

Odpoveď investora:
Projekt veterného parku bude financovaný spoločnosťou WSB j.s.a. Podľa predložených informácií plánuje investor, po získaní všetkých potrebných povolení, financovať projekt kombináciou vlastných zdrojov a bankového úveru, čo je bežný postup aj pri iných typoch elektrární. Podobne sa postupuje aj pri rezidenčných alebo iných developerských projektoch – výstavba sa zvyčajne financuje kombináciou vlastného kapitálu a úverov.

V súčasnosti investor zo svojich zdrojov financuje prípravné práce a štúdie. Po získaní povolení a zahájení výstavby bude projekt financovaný kombináciou vlastného kapitálu a bankového financovania, čím sa zabezpečí hladký priebeh realizácie.

"Ako dokáže firma WSB Invest stavať a prevádzkovať veterné parky len s jedným zamestnancom ?"

Odpoveď investora: Spoločnosť WSB Invest v tejto chvíli neprevádzkuje veterný park. Čo sa týka prípravy projektu, keďže jeho príprava si vyžaduje rôzne profesie (ornitológ, biológ, hydrológ, lekár, iné) zabezpečuje si týchto odborníkov externe.

"Ako si obyvatelia priľahlých častí Stupavy majú urobiť obraz o tom, aký vysoký a veľký bude veterný park, keď dodnes nebula zverejnená žiadna jeho presná vizualizácia ?"

Vizualizácie boli zverejnené na stránke mesta Stupava a sú umiestnené na plote Sedliackeho dvora pri MKIC Stupava. 

"Ako mohol pán primátor aj s poslancami odmietnuť referendum o veternom parku s argumentum, že by naň prišli najmä odporcovia veterného parku? To si takto predstavujú demokraciu ?"

Pre platnosť referenda je podstatné splnenie tzv. kvóra účasti (50 % + 1 človek z oprávnených voličov). Toto kvórum bude v Stupave, kde je viac ako 9 500 oprávnených voličov, veľmi ťažké naplniť.  Navyše, dobre vykonaný prieskum verejnej mienky je reprezentatívnejší ako samotné referendum. Prieskumná agentúra musí totiž do vzorky 1000 respondentov premietnuť štruktúru obyvateľov Stupavy z pohľadu veku, pohlavia a ďalších tzv. socio-demografických parametrov. Naopak, k referendu môžu prísť napríklad iba mladí ľudia, ktorí sa vec pozerajú inak. V referende sa spravidla chodia vyjadrovať ľudia, ktorí majú vyhranenejší názor na tému referenda, pretože im na téme viac záleží. To ale neznamená, že jeho výsledok je reprezentatívnejší ako výsledok reprezentatívneho prieskumu.

"Viete o tom, že v prvom slovenskom veternom parku v Cerovej, došlo v roku 2022 k odlomeniu listu rotora, a následne museli byť tri zo štyroch veterných turbín odstavené a dodnes neboli opravené ? A to neboli v prevádzke ani 20 rokov.  Ako chcete zabrániť, aby sa niečo podobné nestalo aj vo veternom parku v Stupave ?"

Odpoveď investora: Projekt Cerová bol spustený pred 20 rokmi, technológie sa odvtedy pohli míľovými krokmi vpred. Dnes, sú súčasťou riadiacich systémov rôzne senzory, ktoré vedia evidovať hroziace mechanické uvoľnenie, respektíve poruchu elektrárne, a rovno ju aj odstaviť.

"Prečo pán primátor a poslanci vybrali za investora veterného parku firmu, ktorá má iba jedného zamestnanca, veľmi malé imanie a začala podnikať v tejto oblasti len pred pár rokmi a doteraz žiadny veterný park nepostavila ?"

"Čo presvedčilo pána primátora a poslancov vybrať za investora veterného parku malú a málo známu firmu, keď iné obce rokujú o výstavbe veterného parku s energetickými gigantami, ako napr. S firmou SPP?"

Mesto nehľadalo investora pre výstavbu veterného parku. Projektová spoločnosť WSB Invest oslovila mesto sama so svojou víziou a predložila konkrétnu ponuku, ktorou sa mesto začalo zaoberať.

Postupný rozvoj spoločnosti je v oblasti zelených elektrární bežný. Aj mnohé fotovoltické alebo veterné projekty začínali so základným tímom, často len jedným zamestnancom, pričom v prípravnej fáze využívajú externé odborné kapacity (zoológov, ornitológov, geológov, hydrológov a ďalších), pretože ide o rozsiahle štúdie a monitoringy potrebné pre povolenia. Tím sa následne rozširuje, až keď projekt získa potrebné povolenia a začína sa samotná výstavba.

"Prečo mesto Stupava neusporiadalo súťaž na investora veterného parku, aby v konkurenčnom prostredí mohla byť vysúťažená vyššia platba pre mesto ?"

Opäť opakujeme, že mesto nehľadalo investora pre výstavbu veterného parku. Tieže nemáme možnosti ako robiť súťaž na investora do veterného parku. Nemáme pripravení projekt, a nie sme ani vlastníkmi pozemkov, na ktorých prichádza do úvahy veterný park. Takže sme nemali investorom čo ponúknuť. Ak by sme chceli projekt pripraviť, museli by sme len do prípravy investovať viac ako milión eur.

"Ako chcú pán primátor a poslanci zabezpečiť objektivitu a nestrannosť prieskumu verejnej mienky ? Ako sa vôbec dá odkontrolovať výber respondentov a to, či agentúra ich odpovede neskresľuje ?"

Mesto vybralo renomovanú prieskumnú agentúru a verí, že prieskum bude urobený dobre, tak aby odrážal prierezový názor opýtaných. Napriek tomu sme sa rozhodli prieskum verejnej mienky naterz odložiť. Uvedomujeme si,  že ide o citlivú tému, ktorá vyvoláva rôzne názory a emócie v komunite. Práve preto nechceme, aby sa v súčasnej fáze zvyšovalo napätie medzi obyvateľmi. V meste zároveň prebieha petícia za vyhlásenie miestneho referenda a bola odovzdaná aj petícia za zvolanie verejného zhromaždenia občanov.

"Vysvetlite prosím občanom Stupavy, prečo Stupavské noviny uverejňujú výhradne články v prospech veterného parku? Veď podľa štatútu majú poskytovať objektívne a vyvážené spravodajstvo. Prečo to teda nerobia ?"

V Stupavských novinách si zakladáme na tom, aby informácie, ktoré publikujeme boli z overených zdrojov. Zverejňujeme názory podložené skúsenosťami, odbornosťou, a backgroundom respondentov. Aj preto v rámci príspevkov dávame priestor odborníkom, ktorý sa venujú jednotlivým oblastiam ochrany životného prostredia, či iných aspektov projektov veterných parkov. O možnosti výstavby veterného parku sme informovali v novembrových /2024 Stupavských novinách. Obyvatelia Stupavy sa začali polarizovať až po aktivitách skupín, ktoré z témy majú v pláne vyťažiť politické body. Myslíme si, že pre rozhodovanie obyvateľov je dôležité mať objektívne informácie od odborníkov, subjektívne názory od laikov už dnes majú možnosť čítať na sociálnych sieťach a z letákov, ktoré distribuujú v Stupave.

"Má firma WSB Invest povolenie na podnikanie v energetike od ÚRSO?"

Ak spoločnosť WSB Invest nebude mať hociktoré z nevyhnutných povolení, či certifikátov, nedostane napríklad povolenie na pripojenie veterného parku. Bez povolení nevedia začať projekt stavať a už určite nie prevádzkovať.

Bude Stupava dostávať sľubované peniaze za veterné turbíny (údajných 253.330 EUR ročne) aj vtedy, keď turbíny budú mať nizky výkon, budú pokazené alebo odstavené ? Alebo je to len ideálna suma, ktorú by mesto dostávalo len pri plnej prevádzke všetkých 11 turbín ?

Áno, investor sa zaviaže k tomu v zmluve, a ak by meškal alebo neplatil vôbec, môže ho mesto žalovať a teoreticky sa dostať až k vlastníctvu samotného veterného parku. Pre mesto je pevne stanovená platba istejšia ako podiel na zisku. Samotná veterná elektráreň môže byť nejaký čas z pohľadu zisku na nule alebo mierne v strate, ako píšete. Stáva sa to napríklad prvé roky, kedy spláca projekt hlavnú časť istiny z úveru z banky, alebo napríklad ak by cena elektriny klesla pod nejakú úroveň. Toto je podnikateľské riziko, ktoré je investor pripravený znášať.

"Má vôbec investor WSB Invest zabezpečené nájomné práva k pozemkom pod veternými turbínami? Aký má zmysel meniť územný plan obce, keď potom majitelia pozemkov v príslušnej lokalite môžu odmietnuť investorovi prenájom pozemkov? Prečo investor WSB Invest dodnes nezverejnil informáciu  o výške nájomného, ktoré plánuje ponúknuť majiteľom za nájom pozemkov pod veternými turbínami ?"

Keďže je to dvojstranná dohoda, pravdepodobne bude potrebné na zverejnenie týchto informácií aj súhlas vlastníkov pozemkov s ktorými sa investor dohodne. Nevieme o tom, že by už v tejto fáze mal podpísané zmluvy. Totiž poloha veterných elektrární sa môže ešte mierne meniť, v závislosti od výsledkov procesu EIA.

"Môže firma WSB Invest vysvetliť, z akých dôvodov boli jej projekty veterných parkov zamietnuté obecnými zastupiteľstvami v minimálne štyroch obciach Záhoria ?"

Spoločnosť WSB Invest uvádza, že nepovažuje za korektné vysvetľovať a interpretovať rozhodnutia iných strán, a už vôbec nie starostov či poslancov zastupiteľstiev.

"Prečo mesto Stupava doteraz nezriadilo na svojej webstránke žiadnu podstránku, kde by sa bez cenzúry zverejňovali názory občanov na veterný park (aj negatívne) a podrobné informácie o veternom parku ?"

Mesto zriadilo veternú poštu a jej proces je identický s diskusiou. Na verejnej stránke však mesto zodpovedá za kvalitu a morálnosť zverejnených príspevkov. Niektoré príspevky aj vo veternej pošte by nespĺňali kritériá kultivovanej a konštruktívnej diskusie, ktorú ako mesto považujeme za základ.  

"Vysvetlite prosím, prečo Stupavské noviny doposiaľ oslovovali na interview len takých ľudí, ktorí myšlienku veterného parku podporujú ?"

Odpovedá redakcia Stupavských novín:  V Stupavských novinách si zakladáme na tom, aby boli názory podložené aj skúsenosťami, odbornosťou, a backgroundom respondentov. Aj preto v rámci príspevkov dávame priestor odborníkom, ktorí sa venujú jednotlivým oblastiam ochrany životného prostredia, či iných aspektov projektov veterných parkov. Pamflety a konšpiračné správy nebudeme publikovať. Do redakčnej pošty sme dostali príspevky, ktoré útočili na obsah novín, primátora mesta. Keď sme autorov vyzvali na diskusiu, nemali záujem. Žiadali zverejnenie svojich príspevkov v celom rozsahu, bez možnosti komunikácie, otázok a odpovedí. Nikto sa neprihlásil, že by mal záujem priniesť overené fakty proti výstavbe veterného parku. Myslíme si, že pre rozhodovanie obyvateľov je dôležité mať objektívne informácie od odborníkov, subjektívne názory od laikov už dnes majú možnosť čítať na sociálnych sieťach a z letákov, ktoré distribuujú v Stupave.

"Ako sa zhoduje tento projekt s tým, že táto lokalita je významnou súčasťou európskeho systému Natura 2000 a Ramsar?"

Vplyv plánovaného veterného parku na životné prostredie bude podrobne vyhodnotený v procese EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Tento proces je štandardným mechanizmom, ktorý sa používa pri všetkých podobných projektoch, vrátane veterných elektrární, najmä ak sa nachádzajú v blízkosti chránených území.

Konkrétne lúky a oblasť pri skládke odpadov Zohor, kde sa projekt plánuje, nepatria do systémov Natura 2000 ani Ramsar, a preto nie sú zahrnuté medzi chránené lokality týchto európskych systémov.

"Ako bude zaručené, že bude odpovedané na všetky anonymné otázky a nie iba na tie menej nepohodlné ?"

Snažíme sa odpovedať na všetky otázky zaslané prostredníctvom veterné pošty, a to podľa časových a kapacitných možností. Nemáme na tieto odpovede vyhradené externé kapacity, preto musíme odpovede sklbiť s bežnou agendou mesta a podľa typu otázky ich konzultovať  s investorom, či odborníkmi. Mesto si vyhradzuje nereagovať  na invektívy či nevhodné útoky, ale všetky relevantné otázky, vrátane tých nepohodlných či kontroverzných, sú predmetom diskusie. Našou zásadou je otvorená komunikácia a snaha, aby boli všetky stanoviská a informácie dostupné občanom.

"Vzhľadom na to, že prevažná väčšina ľudí, s ktorými prichádzam do styku, je proti výstavbe veterných turbín a v podstate to pretláčajú iba zástupcovia mesta (s výdatnou pomocou investora a štátnych orgánov), rád by som poznal osobné vyjadrenia a motivácie jednotlivých podporovateľov (poslancov a zástupcov mesta) veterných turbín. Zatiaľ to totiž vyzerá na viac osobné motivácie, ako na motivácie v prospech spoločenstva."

Pohľad na to, čo je „prevažná“ väčšina ľudí, ako aj na to „kto pretláča výstavbu“ týchto zdrojov ekologickej a lacnej elektriny, je veľmi subjektívny. Preto nebudeme ani komentovať tieto konštatácie.

Faktom je, že vedenie každého mesta má zodpovednosť za to zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky nielen na základnú prevádzku mesta (čistenie ulíc, zvoz odpadu, svietenie, odhŕňanie snehu, úpravu zelene, prevádzku školok/škôl) ale aj na investície do rozvoja. Dovolíme si tvrdiť, že príjem 250 000 eur ročne z tohto projektu bude najväčší pravidelný príjem mesta Stupava od jedného subjektu – napríklad v porovnaní s miestnymi daňami, ktoré platia iné firmy za pozemky/budovy a podobne. Okrem prínosu pre rozvoj regiónov vo forme zatraktívnenia lokality aj pre investorov hľadajúcich pre svoje prevádzky zelené zdroje elektriny, je práve toto jeden z hlavných dôvodov prečo obce a mestá v zahraničí tieto projekty vítajú. Samozrejme kontrolujú podmienky, za akých sú veterné parky vybudované, ale radi majú aj tento finančný benefit.

"Výstavbu manažuje firma, ktorej podobnosť s takmer schránkovou spoločnosťou je určite len náhodná. Zato všetky jej postupy sú úplne logické a vedú – ako vždy – len k jedinému cieľu: vlastnému obohateniu sa na úkor verejného záujmu."

Mesto nehľadalo investora pre výstavbu veterného parku. Projektová spoločnosť WSB Invest oslovila mesto sama so svojou víziou a predložila konkrétnu ponuku, ktorou sa mesto začalo zaoberať. 

Odpovedá investor: Podobne ako firmy, ktoré stavajú bytové domy, aj investori v oblasti veterných parkov zakladajú na každý veterný park osobitnú spoločnosť. Tá samozrejme nemá majetok kým nepostaví v danej lokalite veterné turbíny, a nemá ani tržby, kým nezačne elektrinu vyrábať a predávať. Zakladatelia spoločnosti WSB Invest však majú medzinárodné skúsenosti z oblasti obnoviteľných zdrojov energie, respektíve sú spoluzakladatelia aj medzinárodne úspešných slovenských firiem, napríklad v oblasti elektromobility.  

"Prečo sa stále hovorí o pevne stanovených platbách obci a nehovorí sa o minimálnych platbách a percentuálnych platbách zo zisku? Kde je zohľadnenie inflácie ?"

Odpovedá investor: Pre mesto je pevne stanovená platba istejšia ako podiel na zisku. Samotná veterná elektráreň môže byť nejaký čas z pohľadu zisku na nule alebo mierne v strate. Stáva sa to napríklad prvé roky, kedy spláca projekt hlavnú časť istiny z úveru z banky, alebo napríklad ak by cena elektriny klesla pod nejakú úroveň.

Toto je podnikateľské riziko, ktoré je investor pripravený znášať. Otázne je, či je toto riziko pripravené znášať aj mesto, a teda aj obyvatelia Stupavy. Aká by bola reakcia, ak by 2-3 roky po sebe mesto nemalo ponúkaných viac ako 250 000 eur ročne. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že pre mestá a obce je fixná platba zaujímavejšia, dokážu dopredu počítať s týmito peniazmi v rámci investičných zámerov, alebo financovania služieb obyvateľom. 

"Ako bude zabezpečené, že projekt bude skutočne realizovať spoločnosť,  s ktorou podpíše zastúpenie mesta zmluvu? Čo ak spoločnosť po zmene územného plánu zanikne a projektu sa ujme iná spoločnosť, ktorá nebude mať žiadnu právnu povinnosť čokoľvek mestu Stupava pravidelne platiť?"

Odpovedá investor: Postúpenie záväzkov WSB Invest voči mestu bude tak isto, ako aj postúpenie práv na prípravu a následne realizáciu projektu, pevnou súčasťou zmluvy s mestom. Akýkoľvek nástupca, ktorý by od WSB Invest prevzal rozpracovaný projekt, by musel prevziať aj tieto záväzky. Opakujeme ale, že našim zámerom je projekt nielen postaviť, ale aj prevádzkovať. Naši zakladatelia dlhé roky pôsobia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, nie sú len „investor-developer“.

"Aké kompenzácie (ročné platby domácnostiam v dosahu, obecné fondy) a mechanizmy indexácie ponúkate vzhľadom na možné poklesy cien nehnuteľností ?"

Odpovedá investor: V rámci spolupráce sa benefity rozdeľujú na priame platby mestu Stupava a platby za prenájom vlastníkom pôdy. Veterný park tak môže byť významným partnerom mesta pri finančnej podpore  do rozvoja mesta.  Pripravujeme aj možnosť, aby mesto mohlo odoberať elektrinu vyrobenú vo veternom parku za výhodných podmienok. Téma poklesu ceny nehnuteľností je z pohľadu vplyvu veterného parku je diskutabilná. Zjednodušene to znamená, že ceny nehnuteľností budú veľmi pravdepodobne rásť nielen v Stupave, ale aj v celom regióne.  Stačí sa pozrieť do priľahlých pohraničných oblastí, kde za obdobie 20 rokov, čo sú v prevádzke veterné elektrárne, ceny nehnuteľností vzrástli aj šesť- až sedem-násobne. 

"Zaujíma ma, ako sa pri veterných parkoch v Rakúsku dohodli poľovníci. Čo sa stalo so zverou a či Stupavský veterný park odplaší všetku zver ? A či sú lúky tam, kde má byť park so zverou, alebo kde je tam zver a aká ? Proste, ako sa to robí a čo sa deje s poľovnými revírmi v Rakúsku? Aký dopad to bude mať na stupavských poľovníkov ? Budú mať čo loviť aj pri veternom parku ?"

"Som proti, výhoda pre poľovníkov, nemusia strieľať zver, žiadna nebude, ani vtáctvo."

Skúsenosti nielen z Rakúska, ale z celého sveta ukazujú, že zver sa z oblastí veterných elektrární sťahuje dočasne, a to počas výstavby, následne sa vracia späť. To sú skúsenosti z desaťročí prevádzky veterných elektrární, aj u našich susedov za Moravou. Príroda si cestu vždy nájde, v rozhovore v Stupavských novinách starosta obce Prellenkirchen ako príklad uviedol, že za rok poľovníci v tamojších revíroch (ktorých súčasťou sú aj veterné parky) ulovia viac ako 3000 zajacov.

Rovnako tak aj vysoká zver v období po spustení parku nevníma pomalý pohyb vo výške 150m ako rušivý a vo svojich biotopoch sa aj naďalej nachádza. Vzhľadom na stav a počet vysokej v poľovných revíroch Stupavy, bude táto lokalita veterného parku pravdepodobne bez väčšieho vplyvu na celkový stav vysokej a ostatnej zvery. Presnejšie však dopad na vysokú zver posúdi EIA. 

"Som zásadne proti veterným turbínam v Stupave, resp. v jej blízkosti . Kvôli negatívnym dopadom na životné prostredie. Zľahčujúce proti-argumenty na web-stránke mesta, ,,vyvracajúce,, všetky námietky občanov, neberiem. Roky som mal k priemyslu okolo veterných elektrární dosť blízko na to, aby som si utvoril názor. Dnes už ani na západe nie sú všetci za, lebo skúsenosti hovoria v mnohých prípadoch proti. V neposlednom rade problémom, aj keď nie prvoplánovým, ale neskôr vyvstávajúcim a vážnym je otázka likvidácie  - listy vrtúľ sa nedajú recyklovať."

Odpovedá investor: Vo svete je v prevádzke viac ako 375-tisíc veterných elektrární. To, že ani na západe nie sú všetci za, je vysoko pravdepodobné. Pri každej téme sú ľudia pre a proti. Dôležité je však aj to, čo hovoria odborníci, štúdie vychádzajúce z desiatok rokov skúseností, a tie hovoria opak. Veterné elektrárne, ak sa pripravia projekty v súlade s legislatívou a požiadavkami na ochranu životného prostredia, nespôsobujú v prírode problémy.

Čo sa týka likvidácie, dnes už sa dá recyklovať viac ako 90 % veternej turbíny a existujú už aj technológie na opätovné využitie materiálov použitých na výrobu lopatiek.  

"Nesúhlas s výstavbou veterných elektrární v katastri mesta Stupava

Vyslovujeme svoj nesúhlas s výstavbou veterných elektrární vo vzdialenosti 2,5 km od mesta Stupava z dôvodom zníženia kvality bývania a života v ich okolí, zlého vplyvu na faunu a flóru, znevýhodnenie a znehodnotenie pozemkov s vystavanými nehnuteľnosťami. V Stupave bývame v lokalite v smere na Zohor. Pri nižšej oblačnosti a nočnom kľude je počuť autá idúce po diaľnici aj vlaky jazdiace po železničnej trati v okolí Zohoru. Veterné elektrárne sa majú stavať medzi diaľnicou a železničnou traťou, pri plnej prevádzke budú spôsobovať hlučnosť, ktorú – tak ako diaľnicu – budeme vnímať, čo môže vplývať na zdravie a psychický stav ľudí. Zhoršenie bývania a života v Stupave bude spôsobovať aj vybudovanie prestupnej a servisnej železničnej stanice Bratislava – Západ a do budúcnosti plánovaná diaľnica (diaľničný úsek) popod Karpaty – vedúca krajom Stupavy. Zo Stupavy sa postupom času stane priemyselná zóna s veľmi rušivými prvkami znižujúcimi kvalitu bývania v Stupave. Vybudovanie veterných elektrární je finančne nákladná investícia, o ktorej návratnosti sa neinformuje. Z informácií na internetových sieťach je uvádzaná životnosť týchto veterných turbín 29 rokov (z výpočtu výnosu pre mesto Stupava). V Rakúsku je priemerná životnosť týchto veterných elektrární 15 rokov. Obyvatelia, v katastri ktorých sú veterné elektrárne vystavané, majú po spustení veterných elektrární do prevádzky, v zálohových platbách elektriny uvedenú tzv. WKW – Gründgebuhr – príplatok za prevádzku veterných elektrární. Manžel pracuje v Rakúsku v oblasti energetiky, takže tieto informácie má z overených zdrojov, preto Vaše tvrdenie o lacnej elektrickej energii dostáva vážne trhliny. Takže sa nedá hovoriť o výhodách pre ľudí, resp. o lacnejších energiách. V podstate sa obyvatelia v Rakúsku – a nielen v Rakúsku – musia podieľať danými doplatkami na splatení nákladov na ich vybudovanie, pretože svojou prevádzkou počas životnosti sa nedokážu zaplatiť a uhradiť náklady na ich vybudovanie a prevádzku.

Vzhľadom na to, že sa bude na Slovensku stavať ďalšia jadrová elektráreň (čistá energia), vybudovanie týchto malých energo - zdrojov nedáva zmysel."

Ďakujeme za názor. 
Odpovedná investor: Nevieme z čoho vychádzajú vaše informácie, ale o “splácaní nákladov na veterné elektrárne obyvateľmi priľahlých obcí cez nejaký špecifický poplatok” nemajú informáciu ani starostovia priľahlých obcí.

Ak by si však na seba nedokázali veterné elektrárne zarobiť, asi by ich bez nároku na dotácie nestavali nielen v krajinách EÚ. Ale napríklad ani v krajinách ako je Čína, či India (ktoré do nedávnej minulosti stavali najmä uhoľné a jadrové zdroje) a neboli krajinami s najväčšími prírastkami veterných elektrární.

"Petíciu Nesúhlasím s výstavbou veternej elektrárne v Stupave - Peticie.com podpísalo k dnešnému dňu 1660 ľudí, z toho okolo 700 zo Stupavy a zvyšných 960 z okolia. Ak máte mať „reprezentatívny prieskum“ na vzorke ľudí tak petícia je dôkazom, že 700 nesúhlasí zo Stupavy a 960 z jej okolia. Budú do reprezentatívnej vzorky zahrnutí aj všetci títo občania čo sa o dopad na mesto zaujímajú alebo budú vylúčení z tzv. „reprezentatívneho prieskumu“ . Bude zverejnené kto sa prieskumu konkrétne zúčastnil a aké bolo vyjadrenie každého tohto občana a ako prebieha výber týchto občanov?"

Prieskum verejnej mienky mala realizovať renomovaná prieskumná agentúra na reprezentatívnej vzorke obyvateľov Stupavy, aby výsledky odrážali názory rôznych skupín obyvateľstva – podľa veku, pohlavia, vzdelania aj lokality bydliska.

Momentálne sme sa však rozhodli realizáciu prieskumu odložiť, keďže k danej téme práve prebieha petícia za zvolanie miestneho referenda.

Ak sa prieskum v budúcnosti bude realizovať, zabezpečí ho nezávislá agentúra, ktorá pri výbere respondentov postupuje podľa štandardnej metodiky pre tento typ prieskumov. Výber účastníkov prebieha náhodne, pričom sa zohľadňuje socio-demografické zloženie mesta. Mená respondentov, či ich individuálne odpovede nemôžu byť v zmysle GDPR zverejňované, keďže ide o osobné údaje chránené zákonom – tak ako pri všetkých prieskumoch verejnej mienky.

"Aký prínos bude mať výstavba veternej elektrárne pre obyvateľov Stupavy (iný ako finančný prínos)."

Vyššiu atraktivitu pre tvorbu pracovných miest. Dostupnosť zelenej energie v konkrétnej lokalite je niečo, čo dnes už zohľadňujú aj investori, ktorí chcú otvoriť svoj výrobný závod, alebo prevádzku. To znamená, že v regiónoch, kde majú takúto energiu, skôr príde investor a vytvorí pracovné miesta. Napríklad priemyselný park Bruck na der Leitha, ktorý čerpá elektrinu aj z veterných parkov za Moravou, ohlásil, že v ňom OMV preinvestuje 700 miliónov eur do výroby zeleného vodíka.

"Negatívne dopady na obyvateľov a prírodu z pohľadu zdravia a hodnoty nehnuteľností sa budú riešiť kompenzáciami. Z akých zdrojov budú a kde sú schválené kompenzácie?"

Negatívne dopady na zdravie obyvateľov a na hodnotu nehnuteľností sa zvyčajne riešia dvoma základnými spôsobmi: (1) preventívnymi a nápravnými opatreniami, ktoré sú podmienkou povolení projektu a sú uvedené v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), a (2) finančnou kompenzáciou alebo komunitnými benefitmi od investora – prípadne náhradou škody podľa platných zákonov, ak vznikne preukázateľná ujma. 

Investor / prevádzkovateľ veterného parku je primárnym zdrojom akýchkoľvek preventívnych opatrení, nápravných prác, enviromentálnych skôd alebo finančných platieb. V povoľovacom procese (EIA, stavebné povolenie, podmienky orgánov štátnej správy) môžu byť stanovené záväzky a opatrenia, ktoré investor musí uhradiť alebo realizovať. 

Právne nároky podľa občianskeho práva a zákona o zodpovednosti za škodu – ak by došlo k preukázateľnej škode na zdraví alebo majetku, poškodený môže požadovať náhradu škody podľa príslušných ustanovení (napr. zákon o zodpovednosti za škodu). Lehoty a podmienky riešenia nárokov upravujú príslušné právne normy. 

"Ako bol vybraný investor WBS Invest a keďže investícia je súkromná a mesto musí zostať neutrálne a nesme do jej činnosti zasahovať, ako mesto zabezpečí ochranu obyvateľstva pred negatívnymi dopadmi investície?"

Mesto nehľadalo investora pre výstavbu veterného parku. Projektová spoločnosť WSB Invest oslovila mesto sama so svojou víziou a predložila konkrétnu ponuku, ktorou sa mesto začalo zaoberať. 

Mesto Stupava bude samozrejme detailne sledovať celý povoľovací proces a zároveň sa aj aktívne zapájať s požiadavkami na investora. Podobne ako aj pri iných zámeroch, aj pri VtP Stupava bude monitorovať jeho vplyvy aj štátna správa, a samozrejme investor bude musieť aj po spustení parku predkladať štátnym inštitúciám monitoringy a požadované dáta.

"Kto bude zodpovedný za likvidáciu turbín vrátane betónového základu po skončení ich životnosti?"

Táto zodpovednosť je na strane investora, na základe dohody bude tvoriť tzv. Recyklačný fond, kde bude počas prevádzky odkladať peniaze na následnú likvidáciu veterných turbín. 

"Prečo zastupiteľstvo na čele s primátorom mesta Stupavy podporuje výstavbu veternej elektrárne v Stupave?"

Podpora projektu zo strany mesta neznamená automatické schválenie výstavby – ide o zváženie potenciálnych prínosov a možností, ktoré môže projekt priniesť v budúcnosti. Finálne rozhodnutia budú závisieť od výsledkov procesu EIA, od pripomienok verejnosti a od transparentných rokovaní medzi mestom, investorom a obyvateľmi.

Hlavnou motiváciou samospráv pri rozhodovaní o výstavbe veterných turbín – tak ako v mnohých iných krajinách – je nielen ekologický prínos, ale aj stabilný finančný prospech pre mesto. Veterná energia neprodukuje emisie a zároveň umožňuje samospráve získať dlhodobý príjem z prevádzky turbín.

Podľa predbežných rokovaní by po spustení prevádzky mesto Stupava každoročne získavalo 23 030 eur za každú veternú turbínu. Ak by proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) schválil všetkých 11 navrhovaných turbín, predstavovalo by to ročný prínos približne 253 330 eur. Tieto prostriedky by neboli viazané na konkrétny účel. V súčasnosti sa javí ako efektívnejšie vložiť ich do mestského rozpočtu a následne o ich použití rozhodnúť participatívne – priamo spolu s obyvateľmi, podľa aktuálnych potrieb mesta v čase, keď bude park reálne postavený (odhadom o 4–5 rokov).

"Nesúhlas s výstavbou veterného parku v navrhovanej lokalite mesta Stupava medzi Stupavou a Zohorom

Vážené vedenie mesta Stupava, ako obyvatelia mesta Stupava týmto vyjadrujeme svoj zásadný nesúhlas s plánovanou výstavbou veterných turbín v našom katastri, v lokalite medzi Stupavou a Zohorom.

Máme vážne obavy najmä o: Zásah do krajinného rázu a prírodného prostredia v blízkosti CHKO Záhorie a Chráneného areálu Devínske jazero. Negatívne vplyvy na zdravie a kvalitu života obyvateľov – hluk , vibrácie a stroboskopický efekt môžu mať nepriaznivý dopad na zdravie a psychickú pohodu ľudí. Bezpečnosť vtáctva a biodiverzitu – ide o oblasť s výskytom chránených druhov a významných migračných trás. Znehodnotenie nehnuteľností a narušenie prírodného a vidieckeho charakteru územia. Navyše sa obávame , že celý proces nie je dostatočne transparentný a že ekonomické prínosy pre mesto nie sú primerané rizikám, ktoré tento projekt prináša. Žiadame preto vedenie mesta a mestské zastupiteľstvo: aby odmietlo zmenu územného plánu, ktorá by výstavbu veterného parku umožnila a aby sa mesto Stupava a všetci jeho predstavitelia – primátor, poslanci mestského zastupiteľstva jednoznačne postavilo proti zámeru výstavby veterného parku, a to najmä, ale nielen v rámci konania EIA. Mesto Stupava by malo v prvom rade chrániť záujmy svojich obyvateľov a životného prostredia.

Ďakujeme za pochopenie a vaše konanie, ktoré bude vo všetkých krokoch smerovať PROTI výstavbe veterného parku v katastri územia Stupavy!

Nespokojní obyvatelia Stupavy."

Ďakujeme za názor. Chápeme obavy, ktoré sa týkajú ochrany krajinného rázu, vplyvu na zdravie obyvateľov, životné prostredie, biodiverzitu a kvalitu života. Tieto otázky sú legitímne a budú predmetom podrobného posudzovania v rámci procesu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), ktorý je vedený príslušným orgánom štátnej správy.

"Riziká vo vzťahu k prisľúbenému záväzku investora platiť 230 000 €/rok

A. Ak by firma mala platiť Stupave sumu cca 230 tis. EUR , existujú nasledovné riziká s tým súvisiace: 

1. Nemožnosť splniť finančný záväzok Keď firma má takmer nulové tržby, výraznú stratu, negatívny vlastný kapitál, veľmi nízke aktíva v porovnaní s požadovanou sumou (230 000 €/rok), je vysoko pravdepodobné, že firma nebude mať dostatočné finančné zdroje na reálne plnenie tohto záväzku.
2. Riziko bankrotu/insolvencie

Ak záväzok nebude plnený, bude to viesť k pohľadávkam, prípadne súdnemu vymáhaniu, exekúciám atď. Firma s negatívnym vlastným kapitálom a vysokou zadlženosťou je zraniteľná. Môže byť likvidovaná a lebo insolventná, čo znamená, že Stupava môže skončiť medzi veriteľmi, ktorí v prípade konkurzu dostanú len časť, alebo nič.

3. Nedostatočný majetok na vymáhanie
   • Aktíva – 228 255 € , to je suma všetkého majetku , ktorý firma vlastní. Iba ak by všetok tento majetok bol likvidovaný, čo je nepravdepodobné (nie všetko musí byť likvidné, môže byť viazané, zadĺžené, ťažko predateľné)
   •  Pri záväzku 230 000 €/rok, už za 1 rok by potrebovala mať majetok aspoň tej hodnoty, aby mohla pokryť záväzok, a to ešte pred odpočítaním nákladov, daní, prevádzky, právnych poplatkov atď.
   •  Väčšina podnikateľských projektov (turbíny, infraštruktúra) má veľké fixné náklady, dlhodobé záväzky. Pri súčasnom stave firmy, ak by záväzok začal platiť, pravdepodobne by sa dostala do hlbšej finančnej krízy.
4. Právne/kontraktačné riziká
   • Ako je definované v zmluve: či je povinnosť platiť 230 tis. EUR ročne“ pevne zakotvená alebo podmienená určitými splneniami (napr. získanie stavebného povolenia, stavba turbín, začatie prevádzky, výkon turbín). Ak by spoločnosť nestihla štart prevádzky, alebo nebola schopná turbíny spustiť, mohla by tvrdiť, že záväzok sa nestal.
   •  zmluvná pokuta , právne spory: Stupava by si musela vymôcť peniaze súdnou cestou, čo je nákladné, zdĺhavé, a v prípade konkurzu spoločnosti veriteľ (mesto Stupava nemusí byť uspokojený).
5. Riziko prenosu záväzku na iný subjekt/sloboda zmeny vlastníka

Ak by firma zmenila vlastníka, bola predaná, alebo zadlžená, alebo by došlo k zlučovaniu, môže byť ťažšie zabezpečiť výkon jej povinností.

6. Na sľubované peniaze teda investor neposkytuje žiadne finančné, ani právne záruky (ako napr. krytá zmenka, záložné právo, depozit, notárska zápisnica

B. Riziká plynúce z údajov investora na Finstate:

• Finančné: slabý kapitál, vysoká zadlženosť, minimálne tržby
• Prevádzkové: len 1 zamestnanec ® reálne neschopná stavať ani prevádzkovať.
• Právne: forma j.s.a. umožňuje jednoduchú zmenu vlastníkov, riziko „vyprázdnenia firmy“
• Projektové: môže ísť len o „prípravku“ na predaj projektu inému developerovi, bez záruky, že záväzky voči Stupave prejdú na nového vlastníka.

3. Negatíva samotnej veternej elektrárne/veterného parku

• ZATVÁRENIE veterných parkov vo Švédsku, v Nórsku, v západnom Nemecku v dôsledku NERENTABILNOSTI prevádzky. Na Slovensku máme štatistiky, ktoré hovoria, že jadrové elektrárne vyrábajú elektriku 8700 hodín do roka. Fotovoltaika vytvára elektrinu iba 1100 h do roka a Veterná elektráreň iba 2000 h do roka – z čoho jasne vidieť efektivitu/neefektivitu.
• Navyše Slovensko je sebestačné vo výrobe elektrickej energie, ktorú potrebujeme a to vďaka vodným a jadrovým elektrárňam.
• Vo francúzsku rušia parky v dôsledku súdnych rozhodnutí pre ŤAŽKĚ ZDRAVOTNÉ KOMPLIKÁCIE pre ľudí (Vibro akustické ochorenia – migrény, nespavosť, zvýšený tlak), problémy pre zvieratá a prostredie ako také. 
• V EU, kde sú vybudované veterné parky je už dostatok dôkazov o škodlivosti na zdravie obyvateľov, živočíchov a pôdu.
• Najnovšie vedecké dôkazy ohľadne veterných turbín už hovoria o negatívnom vplyve infrazvuku na zdravie človeka až do vzdialenosti 40 km od turbín. Ken Mattson – profesor zo švédskej univerzity v Uppsale vydal už 60 publikácií ohľadne veľmi negatívneho vplyvu infrazvuku z veterných elektrární.
• Vrtula za sekundu opíše 150 m. Zver uteká , do zeme prúdia seizmické otrasy, ktoré narúšajú spodné vody, kde sa posúvajú vodonosné horniny, ktoré spôsobujú odtok spodnej vody z územia.
• Neúmerne veľa sťažností na zhoršenie zdravia a životných podmienok len v jednej krajine.
• Množstvo uvoľňujúcich toxických látok, veľký úbytok vtáctva, hmyzu, zveri.
• Znížená úrodnosť pôdy
• Zníženie cien nehnuteľností v okolitej krajine
• Hustota obyvateľstva Stupavy a okolia s porovnávanými oblasťami v Rakúsku je 5 násobne vyššia. V lokalite Záhoria v okolí Stupavy je hustota cca 360 obyvateľov na kilometer štvorcový a v Rakúsku cca 70 obyvateľov na km².
• Veterné elektrárne spôsobujú nestabilitu rozvodovej elektrickej siete, nakoľko dodávajú energiu nestabilne. Eliminácia tzv. Blackoutou sa rieši tým, že sú nainštalované tzv. vybíjačky – niečo ako obrovský fén, ktorý do priestoru vypúšťa teplý vzduch. (Dokonalý spôsob ako zastaviť oteplovanie atmosféry).

4. VETERNÉ PARKY už ZAMIETLI : V mnohých dedinách na Slovensku :

V Galante, Nových Zámkoch, v Radošovciach, v Bábe, v Gáni, dedine mládeže aj v Moravských Jesenníkoch, Radimove a všetky obce v Tokajskej oblasti... CHRÁNIA SI SVOJU KRAJINU, ZDRAVIE A TURISTICKÝ RUCH."

Ďakujeme za názor. Mesto Stupava berie na vedomie uvedené pripomienky a riziká týkajúce sa finančnej stability investora, právnych záruk a environmentálnych dopadov projektu.
Všetky tieto skutočnosti budú dôsledne posúdené v rámci povoľovacích procesov a pri príprave zmlúv a právnych záruk, ktoré eliminujú riziko nesplnenia záväzkov voči mestu.

"Aký bude pôdorys betónovej základne pre turbínu a ako bude zabezpečené aby pri výstavbe turbín neboli zničené polia a okolitá príroda?"

Odpovedá investor: Základňa by mala mať rozmery cca 30*55 metrov, v tejto chvíli však nie je projekt ešte vo fáze kde by bol takýto detailný projekt spracovaný. Táto základňa bude zasypaná zemou a môžu na nej rásť porasty. Počas výstavby bude musieť stavebník, dodržiavať platné predpisy, čo môžu kontrolovať na to určené štátne orgány dozoru.