Odpovedá Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy.

Prečo potrebujeme veterné elektrárne? Načo sú nám dobré?

Jednoduchá odpoveď:

Áno, Slovensko už dnes vyrába veľa elektriny, ale v najbližších rokoch jej budeme potrebovať oveľa viac.

1. Spotreba elektriny rýchlo rastie.

Do roku 2050 môže Slovensko potrebovať až o 60–70 % viac elektriny než dnes, najmä kvôli elektromobilite, elektrickému vykurovaniu a novému priemyslu.

2. Veterné elektrárne sú lacný a rýchly spôsob, ako túto energiu doplniť.

Palivo je zadarmo, prevádzka je lacná a výstavba je rýchlejšia než pri iných zdrojoch.

3. Výroba z vetra nemá emisie.

Pomáha znižovať znečistenie ovzdušia a pritom nezvyšuje ceny elektriny.

Je to podobné, ako keď si domácnosť prinesie nový spotrebič – potrebujete viac elektriny a hľadáte najlacnejší spôsob, ako ju získať. Veterné turbíny sú takýmto lacným „prírastkom“ pre celú krajinu.

Podľa prieskumov a energetických analýz na Slovensku aj v EÚ väčšina ľudí podporuje obnoviteľné zdroje a veterná energia patrí k najvýhodnejším spôsobom doplnenia výroby.

Veterné elektrárne sú pre Slovensko jednoduchý, lacný a čistý spôsob, ako zabezpečiť dosť elektriny do budúcnosti. Pre obce znamenajú aj stabilnejší rozpočet a menšiu závislosť od dovozu energií.

Zdroje:

Odhadovaný vývoj spotreby elektriny na Slovensku (2024, marec 21). Zdieľané: „Útvar hodnoty za peniaze“ [Status]. Facebook. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1036448265192950&id=100064833575723&set=a.218585613645890

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2019). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (s. 76). https://www.economy.gov.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf

Ministerstvo životného prostredia SR (2025).  Metodika pre rozvoj veternej energetiky SR (pracovná verzia).  Bratislava. [online] Dostupné na: https://minzp.sk/poo/aktuality/envirorezort-zverejnil-pracovny-navrh-metodiky-rozvoj-veternej-energetiky-ramci-plnenia-uloh-vyplyvajucich-z-planu-obnovy.html 

Nemáme dosť energie z jadra?

Slovensko dnes vyrába veľkú časť elektriny v jadrových elektrárňach. Do budúcnosti to však nebude stačiť, pretože spotreba elektriny výrazne porastie. Očakáva sa, že do roku 2050 môžeme potrebovať až o polovicu viac elektriny než dnes – kvôli elektrickému vykurovaniu, elektromobilite a novým priemyselným projektom.

Existujúce jadrové bloky budú naďalej dôležité, ale ich kapacita je obmedzená a nové jadrové elektrárne sa stavajú 12 až 20 rokov. To znamená, že ani keby sme sa pre nové jadro rozhodli dnes, energiu z neho by sme mali až o jednu až dve dekády.

Preto sa Slovensko, rovnako ako ostatné európske krajiny, musí opierať o kombináciu zdrojov – jadro, vodu, vietor a slnko. Veterné elektrárne nebudú jadro nahrádzať, len dopĺňať, aby sme mali dostatok energie v časoch, keď spotreba rastie rýchlejšie, než ju jadro dokáže pokryť.

Jadrová energia zostáva základom, ale na budúcu spotrebu sama stačiť nebude – preto potrebujeme aj veterné a solárne zdroje, ktoré ju dopĺňajú.

Zdroje:

Odhadovaný vývoj spotreby elektriny na Slovensku (2024, marec 21). Zdieľané: „Útvar hodnoty za peniaze“ [Status]. Facebook. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1036448265192950&id=100064833575723&set=a.218585613645890

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2019). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (s. 76). https://www.economy.gov.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf

Ministerstvo životného prostredia SR (2025).  Metodika pre rozvoj veternej energetiky SR (pracovná verzia).  Bratislava. [online] Dostupné na: https://minzp.sk/poo/aktuality/envirorezort-zverejnil-pracovny-navrh-metodiky-rozvoj-veternej-energetiky-ramci-plnenia-uloh-vyplyvajucich-z-planu-obnovy.html 

Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), a.s. (2025) SEPS pristupuje k navýšeniu kapacity pre pripájanie nových a zvýšenie výkonu existujúcich zdrojov. https://www.sepsas.sk/tlacove-spravy/seps-pristupuje-k-navyseniu-kapacity-pre-pripajanie-novych-a-zvysenie-vykonu-existujucich-zdrojov-2/

Na Slovensku je dosť obnoviteľných zdrojov.

Áno, Slovensko má viacero obnoviteľných zdrojov, ale ich kapacita nestačí na pokrytie budúcej spotreby elektriny.

Spotreba elektriny bude výrazne rásť.
Očakáva sa, že do roku 2050 môže narásť o 60–70 %, najmä kvôli elektromobilite, elektrickému vykurovaniu a novému priemyslu.

Terajšie obnoviteľné zdroje už fungujú blízko svojho limitu.
Vodné elektrárne majú obmedzený priestor na ďalší rast, solárne zdroje sú sezónne a veterné na Slovensku zatiaľ takmer nevyužívame.

Bez nových zdrojov by Slovensko muselo elektrinu dovážať.
Ak nezvýšime domácu výrobu, budeme viac závislí od zahraničných trhov a kolísania cien.

Je to podobné ako v domácnosti: aj keď máte sporák, mikrovlnku a rýchlovarnú kanvicu, keď pribudne ďalší spotrebič, elektrika, ktorú ste mali doteraz, už nestačí. Buď pridáte nový zdroj, alebo budete mať výpadky.

Slovensko má obnoviteľné zdroje, ale ich dnešná kapacita nestačí na to, aby sme pokryli rýchlo rastúcu spotrebu elektriny v budúcnosti. Ak k dnešným zdrojom doplníme veternú energiu, regióny získajú stabilnejšiu sieť, viac domácej výroby a menšiu závislosť od dovozu.

Zdroje:

Odhadovaný vývoj spotreby elektriny na Slovensku (2024, marec 21). Zdieľané: „Útvar hodnoty za peniaze“ [Status]. Facebook. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1036448265192950&id=100064833575723&set=a.218585613645890

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2019). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (s. 76). https://www.economy.gov.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf

Potočár, R. Slovensko hlási najnižší podiel OZE v celej EÚ. (2025) Energieportal. https://www.energie-portal.sk/Dokument/obnovitelne-zdroje-podiel-statistika-eu-slovensko-111873.aspx

Chýbajú informácie o nestabilite veternej energie - čo keď nefúka dostatočne?

Áno, vietor nefúka rovnomerne, ale energetická sústava je na tieto výkyvy technicky pripravená.

Veterné elektrárne sú len doplnkom, nie hlavným zdrojom.
Na Slovensku zostáva základom jadrová a vodná energia, ktoré zabezpečujú stabilný výkon počas celého roka.

Keď vietor nefúka, sieť doplní výrobu z iných zdrojov.
Prenosová sústava v reálnom čase vyrovnáva výrobu zo všetkých zdrojov – jadra, vody, soláru aj dovozu.

Výroba vetra sa dá dnes presne predpovedať.
Moderné meteorologické modely umožňujú plánovať výkon hodiny aj dni dopredu, takže nejde o „náhodu“, ale o riadený proces.

Je to podobné ako s domácnosťou, ktorá má solárne panely: keď slnko nesvieti, elektrinu si zoberiete zo siete a nič sa nedeje. Rovnako funguje aj veľká energetika – vždy sa využije kombinácia zdrojov.

Stabilitu siete zabezpečuje prenosová sústava, nie jedna konkrétna veterná farma. Elektrizačná sústava na Slovensku (SEPS) je technicky pripravená kombinovať rôzne zdroje energie. V reálnom čase upravuje, koľko energie ide do siete z jadrových elektrární, vodných elektrární a solárnych a veterných zdrojov. Aj keď vietor na chvíľu slabne, sústava uvoľní kapacitu z iných zdrojov. Podľa slovenského prevádzkovateľa prenosovej sústavy SEPS sa stabilita siete vždy zabezpečuje kombináciou zdrojov, nie jednou technológiou. Európske analýzy potvrdzujú, že veterná energia je spoľahlivo integrovateľná, ak sa kombinuje s jadrom, vodou, slnkom a batériami.

Keď vietor nefúka, systém jednoducho zapojí iné zdroje – preto výkyvy vetra neohrozujú stabilitu elektriny.

Zdroje:

Kaduchová, K., Lenhard, R., & Nemec, P. (2022). Premeny energie v energetike (s. 107). Žilinská univerzita v Žiline. https://ket.uniza.sk/images/pdf/FINAL%20Premeny%20energie%20v%20energetike_ISBN%20(1).pdf

SEPS. (2025). SEPS pristupuje k navýšeniu kapacity pre pripájanie nových a zvýšenie výkonu existujúcich zdrojov. Slovenská elektrizačná a prenosová sústava. https://www.sepsas.sk/tlacove-spravy/seps-pristupuje-k-navyseniu-kapacity-pre-pripajanie-novych-a-zvysenie-vykonu-existujucich-zdrojov-2/

Andrej Horváth. (2025) Energetická sústava prechádza zásadnou transformáciou pod tlakom zelenej energie. Odborník vysvetľuje jej výzvy. TA3. https://www.ta3.com/relacia/1022053/energeticka-sustava-prechadza-zasadnou-transformaciou-pod-tlakom-zelenej-energie-odbornik-vysvetluje-jej-vyzvy

Ako sa bude energia skladovať, ak jej bude nadbytok?

Áno, môžu nastať chvíle, keď obnoviteľné zdroje vyrobia viac elektriny než spotrebujeme, ale slovenská sieť má pripravené technológie aj infraštruktúru, ktoré tieto prebytky bezpečne uložia alebo využijú.

Prebytočná energia sa uloží do batérií alebo premení na vodík.
SEPS počíta s veľkými batériovými úložiskami a elektrolyzérmi, ktoré premenia elektrinu na vodík v čase vysokého prebytku.

Časť prebytkov sa vyvezie do zahraničia cez prepojené vedenia.
Slovensko má posilnené cezhraničné profily, takže nadbytočná energia môže odísť tam, kde je práve potrebná.

Sieť je modernizovaná tak, aby zvládala vysoký podiel OZE.
Investície do moderných elektrických staníc, transformátorov a riadenia napätia zabezpečujú stabilitu aj pri veľkých výkyvoch výroby.

Keď bude viac elektriny, ako spotrebujeme, uloží sa do:

• veľkých batérií,
• alebo sa hneď využije tam, kde to dáva zmysel.

Prebytočná elektrina sa uloží, premení alebo vyvezie — preto nikdy nepríde nazmar.

Je to podobné ako s domácou solárnou batériou: keď panely vyrobia viac, ako miniete, batéria to uloží a zvyšok odtečie do siete. Slovensko funguje rovnako, len vo veľkom.

Prebytočná elektrina sa uloží, premení alebo vyvezie — preto nikdy nepríde nazmar.

V regiónoch to znamená, že vyšší podiel obnoviteľných zdrojov neznamená riziko výpadkov: modernizovaná sieť a úložiská zabezpečia stabilnú dodávku aj v časoch, keď slnko alebo vietor vyrobia viac energie.

Zdroje:

Slovenská a elektrizačná a prenosová sústava. Odpoveď na otázky od Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Slovenská a elektrizačná a prenosová sústava. (2025) Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na roky 2024 – 2033. SEPS. https://www.sepsas.sk/verejna-konzultacia/verejna-konzultacia-k-dokumentu-desatrocny-plan-rozvoja-prenosovej-sustavy-na-roky-2026-az-2035/

Andrej Horváth. (2025) Energetická sústava prechádza zásadnou transformáciou pod tlakom zelenej energie. Odborník vysvetľuje jej výzvy. TA3. https://www.ta3.com/relacia/1022053/energeticka-sustava-prechadza-zasadnou-transformaciou-pod-tlakom-zelenej-energie-odbornik-vysvetluje-jej-vyzvy

Prečo staviame veterné elektrárne, keď vo Švédsku ich rušia?

Vo Švédsku sa veterné elektrárne nerušia — krajina ich má toľko, že má prebytok elektriny a niektoré nové projekty sú dočasne pozastavené pre nízke ceny alebo iné lokálne dôvody.

Švédsko má jeden z najväčších podielov vetra v Európe.
Vietor tam tvorí približne štvrtinu výroby elektriny a kapacita dosahuje viac než 16 000 MW.
Problémom nie je nedôvera, ale to, že vetra majú už veľmi veľa.

Ceny elektriny vo Švédsku padajú na nulu alebo do mínusu.
Kvôli obrovskému množstvu lacnej zelenej energie sa stáva, že elektrina je takmer zadarmo.
To odrádza investorov od ďalších projektov — ide o trhový efekt, nie o rušenie veterných elektrární.

Viaceré projekty boli zastavené z dôvodov, ktoré nesúvisia s technológiou.
Patria sem armádne obmedzenia, lokálne veto obcí, územné plánovanie alebo oneskorené priemyselné investície.
Toto je úplne bežné aj pri jadre, solároch či vodných elektrárňach.

Zdroj: Databáza Švédskej energetickej agentúry (2025).

Keď v Švédsku „napršalo“ veľa veternej energie, nádrž je plná a voda preteká — preto ďalšiu nádrž nestavajú hneď. Slovensko má naopak nádrž takmer prázdnu, preto ju potrebujeme doplniť.

Švédsko veterné elektrárne neruší — má ich toľko, že má prebytok lacnej energie; Slovensko je však v úplne opačnej situácii a veterné zdroje ešte len potrebuje budovať.

Zdroje:

Bloomberg. (2024) Sweden’s Free Green Power Is Crippling Its Wind Industry. Bloomberg. https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-06/sweden-s-free-green-power-is-crippling-its-wind-industry?sref=dPy1M3MZ&embedded-checkout=true

Databáza Švédskej energetickej agentúry. (2025) https://pxexternal.energimyndigheten.se/pxweb/en/Energimyndighetens_statistikdatabas/Energimyndighetens_statistikdatabas__Officiell_energistatistik__Vindkraftsstatistik/EN0105_1.px/table/tableViewLayout2/

Ako sa porovnáva cena elektriny z vetra a z jadra?

Cena elektriny z rôznych zdrojov sa porovnáva pomocou jednotnej a medzinárodne uznávanej metódy, takže výsledky sú porovnateľné a férové.

·  Na porovnávanie sa používa metóda LCOE (Levelized Cost of Energy).
Je to jednotný spôsob, ako spočítať, koľko v priemere stojí 1 megawatthodina elektriny počas celej životnosti elektrárne.

·  Do výpočtu sa započítavajú všetky náklady počas celého života elektrárne.
LCOE zahŕňa:
– investičné náklady (výstavba),
– prevádzku a údržbu,
– palivo (ak sa používa),
– financovanie,
– dĺžku životnosti a množstvo vyrobenej elektriny.

·  Keď sa všetky tieto náklady vydelia celkovým množstvom vyrobenej elektriny, dostaneme porovnateľnú cenu v €/MWh.
Preto vieme férovo porovnať vietor, jadro, plyn, uhlie aj solár — aj keď fungujú úplne odlišne.

Je to ako keby ste porovnávali cenu dvoch áut nie podľa toho, koľko stáli v obchode, ale podľa toho, koľko vás stoja dokopy (kúpa, servis, palivo, poistky) na jeden najazdený kilometer počas celej životnosti.
Presne to robí LCOE s elektrárňami.

Analýza Lazard Levelized Cost of Energy 2023 potvrdzuje, že vietor (22–69 €/MWh) a solár (22–89 €/MWh) sú dnes najlacnejšie zdroje. Naopak, nové jadro (130–204 €/MWh) aj fosílne palivá (plyn 106–204 €/MWh, uhlie 63–153 €/MWh) patria medzi najdrahšie.

Veterná energia vyrába elektrinu za zlomok ceny novej jadrovej elektrárne.

Cena elektriny z vetra a jadra sa počíta rovnakým spôsobom — pomocou LCOE, ktorý ukazuje, že vietor vyrába elektrinu niekoľkonásobne lacnejšie než nové jadrové bloky.

Lazard. (2023) 2023 Levelized Cost Of Energy+. Lazard. https://www.lazard.com/research-insights/2023-levelized-cost-of-energyplus/

Sú aj modernejšie trendy v energetike? (napríklad Japonsko)

Áno, existujú moderné technológie ako vodík či amoniak, ale tieto riešenia slúžia najmä ako doplnok k obnoviteľným zdrojom, nie ako ich náhrada.

·  Krajiny ako Japonsko skúšajú vodík a amoniak najmä tam, kde veterná a solárna energia nestačí.
Vodík nie je zdroj energie sám o sebe — musí sa vyrobiť z elektriny, najlepšie z obnoviteľných zdrojov.

·  Tieto technológie sú zatiaľ drahé a vo veľkom meradle ešte nefungujú.
IEA aj japonské analytické centrá upozorňujú, že vodík je v roku 2024–2025 stále niekoľkonásobne drahší než bežná elektrina a jeho masové využitie čaká na pokrok v technológiách.

·  Aj Japonsko napriek vodíku zvýši podiel obnoviteľných zdrojov na 40–50 % do roku 2040.
To je jadro jeho stratégie — vodík má pomáhať, nie nahrádzať veternú či solárnu energiu.

Vývoj obnoviteľných zdrojov energie v Japonsku. Zdroj: The International Energy Agency

Vývoj obnoviteľných zdrojov energie v kontexte ostatných zdrojov používaných v Japonsku. Zdroj: The International Energy Agency

Vodík a amoniak nie sú zdroje energie — sú to spôsoby, ako energiu uložiť a preniesť na iné miesto. Aby boli lacné a čisté, musí sa vyrobiť najprv veľké množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorú do vodíka uložíme.

·  Japonský 7. Strategický energetický plán (2025) stanovuje:
– vodík: 3 milióny ton ročne do 2030 → 12 miliónov ton do 2040,
– amoniak: 300 miliónov ton do 2030 → 3 miliardy ton do 2050 (v prepočte na vodík).

·  Odborníci však upozorňujú, že tieto čísla sú „veľmi optimistické“ a bez masívneho rozvoja OZE nebudú fungovať.

·  Aj samotné Japonsko plánuje mať v roku 2040 40–50 % elektriny z obnoviteľných zdrojov, čo potvrdzuje, že moderné technológie sú doplnok, nie alternatíva vetra či slnka.

Vodík a amoniak sú moderné technológie, ale samy osebe energiu nevyrábajú — fungujú len vtedy, keď má krajina dostatok obnoviteľnej energie, ktorú do nich „uloží“.

Zdroje:

International Energy Agency. 2025. Japan. https://www.iea.org/countries/japan/energy-mix#what-is-the-role-of-energy-transformation-in-japan

Walter, J. (2025) Japan’s Seventh Strategic Energy Plan Is Both Unambitious and a Fantasy. EmergyTracker Asia. https://energytracker.asia/japan-seventh-strategic-energy-plan/