Verejná diskusia - Otázky o ráze krajiny a nehnuteľnostiach

Odpovedá Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy.

Obava: Viditeľnosť turbín - projekt pokazí scenériu

Veterné turbíny síce menia vizuálny obraz krajiny, no výskumy aj skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že nejde o zničenie scenérie ani o dlhodobý pokles atraktivity územia pre obyvateľov či návštevníkov.

Jednoduché fakty

• Umiestnenie turbín nie je náhodné – vychádza z odborných analýz krajinného rázu a vždy prechádza posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), vrátane realistických vizualizácií z konkrétnych pohľadov.
• Väčšina analýz preukázala minimálny až žiadny negatívny vplyv veterných fariem na miestny turizmus.
• Štúdia zo Spojeného kráľovstva (2020) ukázala, že 75 – 90 % turistov má k veterným farmám neutrálny až pozitívny postoj a počet návštevníkov v sledovaných oblastiach dlhodobo rástol, napriek pribúdajúcim turbínam.
• Írsky národný orgán pre cestovný ruch Fáilte Ireland zistil, že pre 48 % návštevníkov nemali veterné farmy žiadny vplyv, 32 % ich vnímalo pozitívne a len 21 % negatívne.
• Psychologické experimenty, ktoré merali skutočné emočné reakcie ľudí (vrátane fyziologických reakcií tela), ukazujú, že veterné turbíny nevyvolávajú silnejšie ani negatívnejšie emócie než iné bežné technické stavby v krajine (napr. elektrické vedenia či elektrárne) a sú vnímané podobne neutrálne ako kostoly.
• Na Slovensku sú projekty veterných parkov plánované mimo hlavných turisticky významných oblastí, práve s cieľom chrániť rekreačný a krajinný potenciál území.

Analógia z bežného života
Podobne ako diaľnice, mosty či elektrické vedenia – spočiatku sú nové prvky v krajine vnímané intenzívne a emocionálne, no časom sa stanú jej bežnou súčasťou a prestanú byť dominantným prvkom vnímania.

Opora v dôveryhodných skúsenostiach
Dlhodobá prax z Rakúska, Nemecka, Spojeného kráľovstva či Írska ukazuje, že obavy zo „zničenia krajiny“ alebo odlivu turistov sa vo väčšine prípadov nepotvrdili. Výskumy zároveň naznačujú, že vnímanie vizuálneho vplyvu turbín je silne ovplyvnené očakávaniami a postojmi – nie samotnou prítomnosťou turbín. V mnohých regiónoch sa veterné parky stali prirodzenou súčasťou modernej, funkčnej krajiny bez negatívnych dopadov na miestnu ekonomiku a cestovný ruch.

Zhrnutie

Veterné turbíny predstavujú viditeľnú, no zvládnuteľnú zmenu krajiny, ktorá pri citlivom plánovaní nepoškodzuje scenériu ani turizmus – a výskumy ukazujú, že emočne pôsobia podobne ako iné bežné prvky modernej krajiny.

Zdroje:

Enviroportál.sk. Čo je to EIA?. Enviroportál.sk.https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Maehr, A. M., Watts, G. R., Pheasant, R. J., & Horoshenkov, K. V. (2015).
Emotional response to images of wind turbines: A psychophysiological study of their visual impact on the landscape. Landscape and Urban Planning, 142, 71–79.
https://doi.org/10.1016/j.landurbplan.2015.05.002

Mordue, T., Moss, O., & Johnston, L. (2020). The impacts of onshore-windfarms on a UK rural tourism landscape: objective evidence, local opposition, and national politics. Journal of Sustainable Tourism, 28(11), 1882–1904. https://doi.org/10.1080/09669582.2020.1769110

Fáilte Ireland Visitor Attitudes Survey (2012). Visitors Attitudes on the Enviroment. Wind Farms. https://www.failteireland.ie/FailteIreland/media/WebsiteStructure/Documents/3_Research_Insights/4_Visitor_Insights/WindFarm-VAS-(FINAL)-(2).pdf?ext=.pdf

Silva, L., Delicado, A., (2017) Wind farms and rural tourism: A Portuguese case study of residents’ and visitors’ perceptions and attitudes. Moravian Geographical Reports. https://bit.ly/3IpGz2y

Nie sú turbíny príliš vysoké? Veď v Rakúsku nie sú také vysoké.

Moderné veterné turbíny sú vyššie než kedysi, no ich výška je dnes štandardom v celej Európe – vrátane Rakúska – a súvisí s vyššou účinnosťou, nie s „prehnanosťou“ projektu.

Jednoduché fakty:

• Výška veterných turbín sa v Európe systematicky zvyšuje už viac ako 20 rokov, pretože vo väčších výškach je vietor silnejší a stabilnejší.
• Kým staršie veterné parky v Rakúsku (budované najmä pred rokom 2010) majú turbíny vysoké približne 120–150 m, novšie rakúske projekty už bežne dosahujú 200–240 m (celková výška po špičku listu).
• Rovnaký trend vidíme v Nemecku, Česku, Francúzsku či Holandsku, kde sú dnes výšky 200+ m štandardom pre nové onshore projekty.
• Vyššie turbíny znamenajú, že na rovnaký výkon stačí menej zariadení, čo znižuje počet stožiarov v krajine aj celkový zásah do územia.
• Rotory s priemerom väčším ako 180 metrov (na pevnine aj na mori) dnes tvoria väčšinu – v roku 2024 predstavujú 58,6 % globálneho podielu (v porovnaní so 42,9 % v roku 2023). Tento trend je jednoznačne poháňaný najmä inštaláciou mimoriadne veľkých rotorov na pevnine v Číne.

Prečo sú turbíny dnes vyššie než v minulosti?

Zdroj: Global Wind Energy Council: Global Wind report 2025.

• Technologický vývoj: väčší rotor zachytí viac energie pri nižších aj stredných rýchlostiach vetra.
• Efektivita krajiny: menej turbín = menej základov, menej prístupových ciest, menší fragmentačný efekt.
• Prispôsobenie miestnym podmienkam: v krajinách s miernejším vetrom (vrátane Slovenska a časti Rakúska) sú vyššie stožiare technicky aj environmentálne výhodnejšie.

Rakúsko ako porovnateľný príklad

• Rakúsko má dnes viac ako 1 400 veterných turbín a patrí medzi krajiny s najdlhšou skúsenosťou s veternou energiou v strednej Európe.
• Nové projekty v spolkových krajinách Dolné Rakúsko a Burgenland už využívajú rovnakú výškovú kategóriu turbín, aká sa navrhuje aj v súčasných projektoch v iných krajinách regiónu.
• Rozdiel vo vnímaní „výšky“ často vzniká preto, že verejnosť porovnáva nové projekty s 15–20 rokov starými rakúskymi parkmi, nie s tými najnovšími.

Opora v dôveryhodných zdrojoch a praxi

• Skúsenosti z Rakúska a Nemecka ukazujú, že vyššie turbíny nevedú k nižšej akceptácii, ak sú správne umiestnené a vysvetlené vopred v plánovacom procese.
• Práve preto sú dnes vizualizácie, hodnotenie krajinného rázu a kumulatívnych vplyvov povinnou súčasťou EIA.

Analógia z bežného života
Podobne ako moderné výťahy, mosty či mobilné siete – sú väčšie než kedysi, ale práve vďaka tomu ich potrebujeme menej a fungujú efektívnejšie.

Jednovetové zhrnutie
Turbíny sú dnes vyššie aj v Rakúsku – nie preto, že by sa „preháňalo“, ale preto, že ide o moderný, efektívny a krajinársky zodpovednejší spôsob výroby čistej energie.

Zdoje:

GWEC. (2025)  Gloval Wind report 2025. https://26973329.fs1.hubspotusercontent-eu1.net/hubfs/26973329/2.%20Reports/Global%20Wind%20Report/GWEC%20Global%20Wind%20Report%202025.pdf?__hstc=45859835.0f92531837a5b69bbe631e2c936b3f15.1745131396375.1745508003689.1747287287400.4&__hssc=45859835.2.1747

Enviroportál.sk. Čo je to EIA?. Enviroportál.sk.https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

Aká je legislatíva ohľadom likvidácie veterných turbín v Rakúsku (AT)?

V Rakúsku je likvidácia a recyklácia veterných turbín zákonnou povinnosťou investora, je finančne zabezpečená už pri povoľovaní projektu a väčšina materiálov sa recykluje alebo opätovne využíva.

Jednoduché fakty

• Povolenie na veternú elektráreň zahŕňa výstavbu, prevádzku aj spätnú demontáž zariadenia. Ak turbína prestane vyrábať elektrinu, musí byť odstránená, zlikvidovaná a pozemok zrekultivovaný.
• Podmienky spätného odstránenia sú súčasťou stavebného povolenia a zároveň upravené v nájomných (pachtových) zmluvách.
• V niektorých spolkových krajinách je povinné, aby investor už na začiatku projektu finančne zabezpečil budúce náklady na likvidáciu, napríklad formou bankovej záruky.
• Výška tejto zábezpeky sa odvíja od reálnych nákladov na úplnú demontáž turbíny, vrátane odstránenia základov a obnovy pozemku; zároveň sa zohľadňujú očakávané príjmy z predaja demontovaných častí.

Ako prebieha demontáž v praxi

• Turbína sa postupne rozoberá pomocou žeriavu.
• Najskôr sa odstránia listy rotora, potom náboj a gondola, následne stožiar.
• Demontuje sa elektroinštalácia, trafostanica, vykopú sa káble a odstránia sa základy.
• Územie sa uvedie do riadneho a bezpečného stavu.

Repowering ako bežná a preferovaná prax

• Často je ekonomicky a environmentálne výhodné starú turbínu odstrániť ešte pred koncom jej technickej životnosti a nahradiť ju novou, výkonnejšou (tzv. repowering).
• Staršie turbíny môžu byť opätovne predané a ďalej používané – existuje funkčný sekundárny trh (napr. juhovýchodná Európa, Afrika).
• Repowering znamená menej turbín s vyšším výkonom a menší zásah do krajiny.

Recyklácia – čo sa deje s materiálmi

• 80 – 90 % hmotnosti turbíny je dnes recyklovateľných.
• Oceľ, meď, hliník a betón sa vracajú do existujúcich recyklačných cyklov.
• Betón zo základov sa drví a využíva napríklad v cestnom staviteľstve.
• Aj rotorové listy z kompozitných materiálov sú riešiteľné – buď energetickým zhodnotením, alebo novými formami materiálovej recyklácie.
• Nakladanie s odpadmi sa riadi jasne stanovenými technickými a environmentálnymi predpismi.

Opora v dôveryhodnej praxi
Dlhoročná prax v Rakúsku a Nemecku ukazuje, že veterné turbíny nezostávajú v krajine „napospas osudu“. Ich odstránenie je plánované, finančne kryté a technicky zvládnuté – na rozdiel od mnohých starších priemyselných záťaží.

V Rakúsku je likvidácia veterných turbín povinná, vopred finančne zabezpečená a spojená s vysokou mierou recyklácie, pričom po skončení prevádzky sa územie vracia do riadneho stavu.Top of FormBottom of Form

Zdroje:

Bundesverband WindEnergie: (2025) Rückbau - alles gut geregelt. https://www.wind-energie.de/themen/anlagentechnik/rueckbau/