Verejná diskusia - otázky pre investora
Odpovedá WSB Invest j. s. a.
Pán investor za 5 rokov máte aspoň jedno meranie infrazvuku?
Áno. Akustická štúdia je súčasťou EIA správy o hodnotení, ktorých sme na Slovensku doposiaľ spracovali celkom štyri. Súčasťou akustickej štúdie je meranie hluku veterných elektrární v zahraničí (Nemecko), pričom sme merali hluk pri technologicky podobných modeloch, ako sa plánujú v Stupave. V zahraničí preto, lebo na Slovensku nie je možné takéto merania realizovať – na Slovensku nie sú v prevádzke moderné veterné elektrárne, ktorých výška, výkon, technické riešenie zodpovedajú zvažovaným technológiám. V rámci akustickej štúdie sa kombinujú merania hlučnosti týchto veterných elektrární s hlučnosťou nameranej v záujmovej lokalite projektu a tieto sa následne modelujú pre danú lokalitu. Je to odborný prístup pre ktorý dokonca existuje aj metodické upresnenie Úradu verejného zdravotníctva SR.
WSB a "nasi ludia" sa nas snazia presvedcit svojimi argumentami - ale my, obcania v tom mame jasno - VE nechceme!!! Nepotrebujeme na tento nazor ziadne studie a mame pravo VE odmietnut!
WSB Invest plne rešpektuje, že občania majú svoj názor a právo veterné elektrárne odmietnuť, hoci aj bez diskusie. Tak ako sme už viac krát povedali, mesto a jeho obyvatelia majú povolenie výstavby plne v rukách. Našou snahou je zabezpečiť dáta a štúdie, a pokúsiť sa vytvoriť priestor pre aspoň čiastočne konštruktívnu diskusiu o tomto projektovom zámere. Dnes sa totiž proti tomuto projektu používajú často nepodložené informácie, či vizualizácie, ktoré nezodpovedajú realite.
Z našej strany komunikujeme s mestom a Stupavčanmi od začiatku otvorene. Celý čas postupujeme v súlade s príslušnou legislatívnou a environmentálnymi štandardami. Tieto procesy majú za cieľ jedno jediné - aby akýkoľvek projekt, a to zďaleka nielen veterné elektrárne, nemali zásadný negatívny vplyv na ochranu prírody a bezpečnosť ľudí. Napokon EIA správa o hodnotení podlieha nielen verejnému prerokovaniu, ale aj oponentúre odborníka, ktorého určuje Ministerstvo životného prostredia. Ak je tento proces v poriadku pri diaľniciach, teplárňach, jadrových elektrárňach, letiskách, či výstavbe železníc, prečo by nemal byť dostatočný pri veterných elektrárňach?
WSB sa snaží viesť otvorený dialóg a sprostredkovať fakty, no rozhodnutie o podpore projektu zostáva v rukách mesta Stupava a jeho obyvateľov.
Podla výpočtu z obce Prellenkirchen by mala Stupava dostavat 3.3 miliona EUR rocne od WSB. Preco nam pan primator vyjednal iba 200 tisic EUR?
Nevieme z čoho vychádza suma 3,3 mil. € ročne pre mesto Stupava, takéto číslo sme nezaznamenali ani zo strany starostu obce Prellenkirchen počas stretnutia v Stupave. Ale radi si s autorom otázky prejdeme toto číslo a vysvetlíme našu ponuku tak, ako sme ju vysvetlili aj poslancom a mestu.
Ekonomika navrhovaného projektu predpokladá príspevok mestu vo výške viac ako 250 tis. EUR ročne pri 11 veterných turbínach. To je aktuálna ponuka zo strany investora. Výška príspevku závisí od veľkosti projektu, veternosti lokality, veľkosti turbín. Súčasná ponuka je výsledkom stále prebiehajúcich rokovaní, ktoré však nie sú ukončené.
Prečo si v Rakúsku okolo Viedne nepostavia takéto veterné turbíny? Prečo sa všetko tlačí iba na hranicu so Slovenskom? Viď Petržalka - MČ Slnečnice, pri DNV, a pri Vysokej pri Morave.?
V okolí Viedne a v širšom regióne Dolného Rakúska, ako aj Burgenlandu, je v prevádzke odhadom viac než 800 veterných turbín – Rakúsko eviduje takmer 1 500 veterných turbín v prevádzke. Dôvodom je veternosť tohto regiónu. Naším projektom Veterný park Stupava na slovenskej strane nadväzujeme na toto územie s priaznivými poveternostnými a prírodnými podmienkami.
Tak ako sa nestavajú vodné elektrárne na tokoch s malými prietokmi vody, tak nie je možné stavať veterné elektrárne v regiónoch s nízkou veternosťou. Ak by ste mali záujem o viac informácií, na tejto stránke nájdete presný prehľad veterných parkov v Rakúsku (výška udávaná na úrovni strojovne, k čomu je potrebné pripočítať dĺžku lopatky rotora) - https://www.igwindkraft.at/aktuelles/windrad-karte
Aký je rozpočet investora na budovanie ciest? a aké záväzky poskytuje investor pokiaľ ide renováciu a udržovanie ciest v rámci Stupavy?
Nepredpokladáme využitie cestnej infraštruktúry centra mesta Stupavy. Napojenie lokality projektu na existujúcu diaľničnú infraštruktúru bude predmetom dopravnej štúdie. Každopádne, akékoľvek cesty, a teda nie len v meste Stupava, ktoré by mohli byť poškodené počas výstavby, musia byť v zmysle platnej legislatívy opravené. Spomínaná dopravná štúdia bude súčasťou projektovej dokumentácie, a teda musí byť v súlade s povoleniami stavebných úradov, kde budú jednoznačne určené podmienky používania verejnej cestnej infraštruktúry a prípadných opráv. Náklady na výstavbu nových prístupových ciest, či prípadné opravy tých existujúcich budú určené v neskoršom štádiu projektovej dokumentácie
Ako investor ručí za úver?
Spolufinancovanie výstavby veterných elektrární prostredníctvom úverov je štandardný spôsob projektového financovania. To znamená, že za poskytnuté úvery sa ručí majetkom – teda projektom veterných elektrární, ako aj budúcimi výnosmi z predaja elektrickej energie. Ide o bežný spôsob financovania a dôvera bánk v tieto záruky jasne ukazuje, že elektrina z vetra, keďže je najlacnejšia, dokáže na trhu konkurovať jadrovým, uhoľným, plynovým elektrárňam. Teda, že aj bez dotácií dokáže investor splácať úver, či plniť svoje záväzky voči mestám a obciam, a vytvárať rezervy napríklad aj na demontáž a likvidáciu projektu po dosiahnutí jeho technologickej životnosti.
Ak by banky nedôverovali veterným elektrárňam, nemali by desaťročia skúseností s projektami v krajinách EÚ. Neboli by ochotné ich financovať a riskovať, že im zostanú nedobytné úvery.
Čo tvorí kapitál investora?
WSB financuje projektovú prípravu všetkých svojich projektov z prostriedkov svojich akcionárov.
Môže investor jednostranne odstúpiť od zmluvy?
Zmluva s mestom bude predmetom ďalších rokovaní, teda ešte nie je žiadna podpísaná. V čase, kedy bude projekt veterných elektrární v prevádzke však investor nemôže jednostranne odstúpiť od zmluvy. Konkrétne zmluvné dojednania budú výsledkom dohody medzi WSB a mestom.
Kto z vlastnikov WSB ma pobyt v Stupave? Pripadne, postavili by si podobný projekt 2 km od svojich rezidencií?
Žiadny z akcionárov WSB nežije v meste Stupava, viacerí však bývajú v Bratislave, takže Stupavu poznajú a vnímajú. Majú tak možnosť každodenného výhľadu na veterné elektrárne len v Rakúsku. Projektový manažér Ján Daniš však v Stupave dlhodobo žije aj s rodinou. A áno, ak by sa v okolí bývania vlastníkov WSB Invest pripravoval veterný park, ktorý by dodržal všetky zákonné náležitosti, pričom EIA by nepreukázala zásadné negatívne vplyvy, nemali by voči pokroku aj v tejto oblasti výhrady.
Ako bude fungovať dodávka elektrickej energie z veterných turbín v prípade, že nebude dostatok vetra, a kto zabezpečí stabilitu dodávok pre obec?
Stabilita dodávok elektriny v Stupave nie je a nebude nijako závislá od výroby, či nevýroby elektriny z veterných elektrární, alebo akejkoľvek elektrárne v jej susedstve.
Veterné elektrárne samozrejme vyrábajú elektrinu, len keď fúka. Teda nie 100% času v roku. Toto však nie je negatívum veterných elektrární, ale ich prirodzená vlastnosť. Navyše, v súčasnosti je možné predpovedať, teda plánovať výrobu elektrickej energie z vetra na 24 až 72 hodín s veľmi vysokou presnosťou. V prípade, že by prevádzka akéhokoľvek projektu veterných elektrární mala spôsobovať v elektrizačnej sústave nestabilitu, nikdy nedostane povolenie na pripojenie.
Za stabilitu sústavy je zodpovedná spoločnosť SEPS a.s., Tá pomerne komplexným spôsobom riadi stabilitu aj cez, zjednodušene povedané, “zapínanie a vypínanie” zdrojov, ktoré vedia pomôcť stabilizovať sústavy. V zahraničí je bežné, že ak je prebytok v sieti, môžu aj tieto veterné elektrárne pomôcť stabilite tým, že ich prevádzkovateľ sústavy vypne, hoci vyrábajú toľko koľko nahlásili a prebytok vznikol v dôsledku iného zdroja elektriny.
Ak sa vyrobí viac elektrickej energie, než obec potrebuje, čo sa s prebytkom stane a kto bude niesť náklady za jeho uloženie alebo predaj?
Zodpovednosť za prebytky, alebo naopak nižšiu výrobu, budeme niesť my ako prevádzkovateľ veternej elektrárne. Projekt veterného parku nebude dodávať elektrinu priamo mestu Stupava, preto nie je na mieste akákoľvek obava z prebytkov, nedostatku, či stability. Veterné elektrárne vyrábajú elektrinu, len keď fúka. Teda nie 100% času v roku. Toto však nie je negatívum veterných elektrární, ale ich prirodzená vlastnosť. Navyše, v súčasnosti je možné predpovedať, teda plánovať výrobu elektrickej energie z vetra na 24 až 72 hodín s veľmi vysokou presnosťou.
V prípade, že by prevádzka akéhokoľvek projektu veterných elektrární mala spôsobovať v elektrizačnej sústave nestabilitu, nikdy nedostane povolenie na pripojenie. Za stabilitu sústavy je zodpovedná spoločnosť SEPS a.s.,Tá pomerne komplexným spôsobom riadi stabilitu aj cez, zjednodušene povedané, “zapínanie a vypínanie” zdrojov, ktoré vedia pomôcť stabilizovať sústavy. V zahraničí je bežné, že ak je prebytok v sieti,môžu aj tieto veterné elektrárne pomôcť stabilite tým, že ich prevádzkovateľ sústavy vypne, hoci vyrábajú toľko koľko nahlásili a prebytok vznikol v dôsledku iného zdroja elektriny. Teda stabilita dodávok elektrickej energie pre mesto Stupava, ako aj pre jej obyvateľov bude zabezpečená.
Koľko parkov momentálne WSB Invest prevádzkuje? Ako bude zabezpečená údržba, keď nemá žiadnych skúsených zamestnancov?
WSB je slovenská spoločnosť, teda nie zastúpenie zahraničnej spoločnosti. Našou snahou je pripraviť a prevádzkovať projekty veterných elektrární práve na Slovensku, keďže tím WSB má bohaté skúsenosti s projektami veterných elektrární, ich prípravou, či prevádzkou v zahraničí (napr. vo Fínsku); no nie pod značkou WSB Invest.
Výstavba a prevádzka veterných elektrární funguje odlišne, ako je to napríklad v prípade fotovoltických elektrární. Veterné elektrárne sú dodávane konkrétnym výrobcom na kľúč, ktorý zabezpečuje aj ich dlhodobý servis a prípadné opravy. Po spustení projektov však vytvoríme vlastný tím technikov, ktorí budú zodpovední za riadenie prevádzky, napr. aj cez vzdialený dispečing. Logicky je v našom záujme, aby veterné elektrárne fungovali bez problémov, v súlade s povoleniami, a vyrábali elektrinu.
Akým spôsobom plánuje investor kompenzovať majiteľom pozemkov v tejto lokalite pokles hodnoty ich majetku?
Nepredpokladáme pokles cien pozemkov, ktoré sa v súčasnosti využívajú prevažne na poľnohospodárske účely. Naopak, význam tejto investície posilní región a ceny pozemkov v okolí môžu vzrásť rýchlejšie, keďže najmä priemyselná výroba, a vo veľkej miere práve automotive, hľadajú lokality, kde si vedia priamo z lokálneho zeleného zdroja zabezpečiť zelenú elektrinu.
Pán Lacko má akú funkciu u investora? Predstaví sa nám aj konateľ Peter Badík? Pán Badík je konateľom u 7 spoločností (napr. jasle), ktoré mali zisk spolu 100 tisíc EUR. Prečo potom WSB Invest?
Ján Lacko je vedúci projektový manažér (Project Development Director) WSB Invest a riadi prípravu projektov spoločnosti, nielen projektu Veterný park Stupava. Pán Peter Badík je akcionárom a zároveň predsedom predstavenstva spoločnosti. Je spoluzakladateľ a CEO GreenWay, najväčšieho prevádzkovateľa nabíjacej siete pre elektromobily v strednej a východnej Európe, s približne 2500 nabíjacími bodmi na Slovensku, v Poľsku, Chorvátsku, Maďarsku a Českej republike. Má skúsenosti s realizáciou veľkých solárnych elektrární na Slovensku (2009–2011). Aktívne pôsobí v európskych priemyselných združeniach (viceprezident ChargeUp Europe, predtým SEVA), kde presadzuje rozvoj zelenej energetickej infraštruktúry. Teda záber jeho aktivít je v sektore energetiky širší.
Aka bude výška štátnych alebo EÚ dotácií na tento projekt VE? Dotácie pochádzajú z našich daní, takže občania majú právo na túto informáciu.
Projekty veterných parkov WSB Invest nie sú a ani nebudú financované zo štátnych, ani európskych dotácií. Všetky naše aktivity sú financované súkromnými zdrojmi. Je to samozrejme verejne dostupná informácia.
Je investor biely kôň?
WSB Invest transparentne od začiatku komunikuje vlastnícku štruktúru.
Je pravda, že schválením zámeru sa mesto zaväzuje zmeniť územný plán so všetkými možnými dôsledkami, a to najmä: a) Na základe zmeneného územného plánu bude smieť tento investor, ale aj iný investor?
Nie, mestom schválený investičný zámer nezakladá automaticky zmenu územného plánu. V zmysle platnej legislatívy to ani nie je možné. Každá zmena územného plánu musí byť riadne, teda zákonným spôsobom schválená mestským zastupiteľstvom, za účasti verejnosti. V prípade, že mesto schváli doplnkové využitie záujmovej lokality pre prevádzku veterných elektrární v územnom pláne, ktokoľvek môže následne požiadať o povolenie výstavby veterných elektrární v tomto území.
Je zisk pre investora na úrovni 150 mil. Mesto Stupava za túto dobu nadobudne cca 6,25 mil. EUR (4%). Ak by sa investor vzdal 20% zisku, tak mesto Stupava mohlo získať 30 mil. EUR. ?
Nevieme z čoho vychádza váš výpočet zisku. Výška zisku bude závisieť v prvom rade od cien elektriny na trhu v budúcnosti. Ak ceny elektriny klesnú, čo je aj prínos veterných elektrární ako najlacnejšieho zdroja, bude ziskovosť projektu klesať. Naša ponuka finančných benefitov pre mesto v zmysle každoročných príspevkov počas celej doby prevádzky projektu vychádza z veľkosti projektu, teda predpokladanej výroby elektrickej energie, pričom berieme do úvahy napr. aj predpokladané náklady na výstavbu, včítane potreby splatenia úverov, prevádzkové náklady, či nájomné za pozemky a pod.
Pravidelná garantovaná platba umožňuje mestu plánovať svoje výdavky, či budúce investície. My budeme tento príspevok platiť aj v rokoch, kedy napríklad pre nízke ceny elektriny nedosiahneme zisk. Výška a štruktúra finančných benefitov je však predmetom prebiehajúcich rokovaní so zástupcami mesta Stupava.
Úrad podpredsedu na svojom webe uvádza: „Návratnosť investície sa pohybuje v rozmedzí 6 až 10 rokov“. Pri hodnote investície cca 100 mil. EUR a trvanie projektu 25 rokov (pokračovanie)...
Nemáme k dispozícii prepočty, ktoré uvádzate. Naše projekty nepočítajú s takou rýchlou návratnosťou. Odporúčame sa preto obrátiť v tejto veci s dotazmi priamo na Úrad podpredsedu vlády.
Ak bude predpokladaná efektívnosť VE (Load Factor) pod 10%, aká bude rentabilnosť VE bez dotácií? Z tohto pohľadu mám podozrenie na dotačný podvod?
WSB nie je v súčasnosti poberateľom žiadnych štátnych ani európskych dotácií, čo je verejne dostupná informácia. Rovnako neplánujeme využiť investičné dotácie ani do budúcna. Tzv. Load factor veterných elektrární na Slovensku bude okrem zvolenej technológie závisieť aj od veternosti lokality. Číslo pod 10% je však nereálne nízke. Pre ilustráciu, aj také fotovoltické elektrárne na juhu Slovenska majú účinnosť viac ako 14%.
Ako investor ručí za úver?
Spolufinancovanie výstavby veterných elektrární cez úvery je bežná forma projektového financovania. To znamená, že za poskytnuté úvery sa ručí majetkom – teda projektom veterných elektrární, ako aj budúcimi výnosmi z predaja elektrickej energie.
Čo je cieľom tohto projektu? Nemá Slovensko dostatok elektrickej energie? Táto investícia mi príde tak zbytočná ako výstavba novej atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Slovensko už po roku 2030 nebude mať dostatok vlastnej vyrobenej elektriny, a začneme ju dovážať. Aj analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, čo je analytická jednotka Ministerstva financií SR potvrdzuje, že aj keď sa postaví plánovaný nový jadrový blok, Slovensko bude potrebovať 8000 megawattov výkonu veterných elektrární. Dnes je v prevádzke 5 megawattov. Veterný park Stupava počíta s 66 megawatmi.
Rovnako aj Slovenská akadémia vied vypočítala, že nám iba nový jadrový zdroj nebude stačiť pokryť predpokladaný nárast spotreby elektriny. Napríklad priemysel musí kvôli ochrane ovzdušia a prírody pre ďalšie generácie našich detí a vnúčat prejsť zo spaľovania uhlia a plynu na elektrinu. Tento rastúci dopyt po elektrine nedokáže Slovensko pokryť len novým jadrovým zdrojom, ktorý navyše nebude v prevádzke skôr ako po roku 2040-2045.
Aké podklady má investor pripravené pre proces EIA? Aké pozorovania ohľadne ochrany prírody už boli uskutočnené? Ktoré rizikové faktory ohrozenia prírody boli identifikované?
Proces EIA bol spustený v predchádzajúcich dňoch, ako sme už skôr verejne avizovali. Je to dôležitý krok nie len pre investora, ale najmä pre obyvateľov. Výsledok tohto procesu poskytne detailnú informáciu o projekte a predpokladaných vplyvoch na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Tento proces je riadený zákonom, je verejný a teda obyvatelia môžu počas neho zasielať pripomienky buď priamo, alebo prostredníctvom mesta.
Ministerstvo životného prostredia v najbližších týždňoch určí rozsah hodnotenia, ktorý presne určí, aké monitoringy priamo v lokalite, či odborné posudky a analýzy je potrebné realizovať. Následne sa spustí viac ako jednoročná práca na príprave týchto podkladov pre vypracovanie EIA správy o hodnotení, ktorej závery budú prerokované s verejnosťou. Tento proces umožní identifikovať možné ohrozenia či dopady na prírodu v lokalite plánovaného veterného parku.
Aké projekty investor doteraz realizoval a aké má skúsenosti s podobnými projektami ?
Naša spoločnosť WSB Invest je slovenská spoločnosť bez zahraničnej účasti. Pod značkou WSB sme preto nerealizovali žiadne projekty veterných elektrární v zahraničí. Avšak v našom tíme sa spájajú dlhoročné skúsenosti z domáceho aj medzinárodného prostredia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, konkrétne aj veterných parkov, a elektromobility – od prípravy a financovania projektov, cez ich realizáciu, až po ich prevádzku. Jeden z akcionárov našej spoločnosti realizoval a prevádzkoval veterné elektrárne vo Fínsku s obdobnými parametrami, ako sú plánované na Slovensku.
Proces EIA - bude realizovaný aj hydrogeologický prieskum v rámci procesu EIA?
V prebiehajúcom procese EIA ešte nebol Ministerstvom životného prostredia SR určený tzv. rozsah hodnotenia, ktorý presne špecifikuje, aké štúdie, monitoringy, či analýzy bude potrebné vypracovať. Vzhľadom k naším iným projektom na Slovensku však predpokladáme, že v rámci procesu EIA bude spracovaný hydrogeologický posudok. Podrobný hydrogeologický prieskum bude spracovaný v neskoršej fáze spracovania projektovej dokumentácie.
Čo s vrtuľami, ktoré sa nebudú dať recyklovať?
Veterné elektrárne sú vyrábané z materiálov, ktoré sú mimoriadne cenné. Aj preto sa za posledné desaťročia recyklácia veterných elektrární dostala na úroveň, ktorú nedosahujú ani mnohé bežné produkty, s ktorými sa stretávame v každodennom živote.
Až 85–90 % hmotnosti veternej turbíny tvoria materiály, ktoré vieme dobre recyklovať. Oceľové veže a medené káble sa v rámci recyklácie spracúvajú bežnými technológiami. Aj betónové základy sa dajú rozdrviť a znova použiť v stavebníctve.
Kritici často argumentujú lopatkami, ktoré tvoria 5-10 % materiálu použitého na veternú elektráreň. Tie sú vyrobené z kompozitných materiálov (sklené vlákna a živice), ktoré sú pevné, ale ešte stále nie úplne dokonale recyklovateľné. Projekt Re-Wind (Írsko, USA) však staré lopatky využíva na cyklistické prístrešky, lávky pre chodcov či dokonca stĺpy verejného osvetlenia. Podobne holandská iniciatíva BladeBridge využíva celé lopatky ako nosné prvky mostných konštrukcií, čím šetrí materiál aj uhlíkovú stopu. Platforma BladeMade pomáha dizajnérom a mestám premieňať staré lopatky na mestský mobiliár, detské ihriská či uličné doplnky. Siemens Gamesa zase predstavil RecyclableBlade — prvú lopatku, ktorú možno po skončení životnosti plne rozobrať a recyklovať. Spoločnosť Veolia zasa testuje spracovanie lopatiek ako palivo v cementárňach, čím sa využijú na výrobu energie.
Má recyklačný fond inflačnú doložku?
Recyklačný fond sa začne tvoriť momentom výstavby, resp. uvedenia projektu do prevádzky. Príspevky do fondu budú tvorené v takej výške, aby zabezpečili porytie budúcich nákladov na demontáž a prípadnú recykláciu veterných turbín, včítane železobetónových základov. Inflačná doložka je jedným z mechanizmov, ako regulovať výšku týchto príspevkov.
Kto zabezpečí odstránenie základov?
Za odstránenie železobetónových základov je po skončení prevádzky veterných elektrární zodpovedný investor, teda naša spoločnosť.
Čo je pod zemou - vizualizácia?
Predpokladáme, že otázka smeruje k vizualizácii základov veterných turbín. Nižšie uvádzame príklad takéhoto základu, ktorý bude zakrytý zeminou.
Aká je priemerná rýchlosť vetra vo výške 150 metrov?
Pre potvrdenie ročnej priemernej rýchlosti vetra je potrebné realizovať meteorologické merania priamo v záujmovej lokalite. Verejne dostupné databázy (napr. Global Wind Atlas) uvádzajú pre lokalitu Stupava číslo približne 7,3 m/s.
Chýbajúce informácie o finančnej kondícii investora - prečo sa mesto nespojí s SPP? Čím bude investor garantovať banke svoje investície?
Výstavba projektu veterných elektrární je financovaná cez tzv. projektové financovanie, pričom väčšinu finančných prostriedkov poskytne formou úveru banka. Ručenie za úvery bude teda budúcimi výnosmi v podobe predaja elektrickej energie, ako aj samotným majetkom – veterným parkom. Aj z tohto dôvodu je dôležité, aby príprava veterného parku bola realizovaná odborne, či už po stránke prípadných dopadov na životné prostredie, alebo po stránke technologickej. Žiadna banka neposkytne pre takýto projekt financovanie, pokiaľ by projekt nebol dostatočne kvalitne pripravený.
Neohrozí veterný park fotovoltaiku?
Výroba elektrickej energie z vetra nemá žiadny vplyv na prevádzku existujúcich fotovoltických elektrární, ani tých na strechách domov. Naopak obidva zdroje, teda veterné elektrárne a fotovoltické elektrárne, sa veľmi dobre dopĺňajú.
Koľko investor preinvestoval zdrojov na projekty veterných turbín, keď tvrdí, že doteraz investoval z vlastných zdrojov ?
Objem vynaložených nákladov na prípravu našich projektov verejne nekomentujeme.
Aký bude inštalovaný výkon - aká je efektivita v Rakúsku?
Navrhovaný počet veterných turbín v predmetnej lokalite je maximálne 11 kusov. Toto číslo vzišlo zo vzájomných rokovaní s jednotlivými komisiami mesta Stupavy a je súčasťou predloženej EIA informácie o navrhovanej činnosti. Inštalovaný výkon jednej veternej turbíny navrhujeme v rozmedzí 6 až 7 MW.
Podľa verejne dostupných informácií je účinnosť veterných elektrární v Rakúsku (údaj z roku 2022) na úrovni 26,3%.
https://iea-wind.org/wp-content/uploads/2024/01/Austria_2022.pdf
Kto je za tým - vláda alebo EÚ (kvóty)?
Za masívnou výstavbou veterných elektrární vo svete je fakt, že ide o najlacnejšiu elektrinu. Veterná energetike je prínosom pre spoločnosť z ekonomického aj sociálneho hľadiska, keďže elektrina z vetra znižuje ceny pre domácností a firmy. Ale samozrejme rovnako dôležitý je aj ich prínos k ochrane životného prostredia, najmä cez znižovanie skleníkových plynov vznikajúcich pri výrobe elektriny z uhlia a plynu, ktoré spôsobujú otepľovanie a zmenu klímy. Dôsledky zmeny klímy už pociťujeme aj na Slovensku vo forme silných prívalových dažďov spôsobujúcich lokálne povodne.
Kedy budú žiadať o pripojenie k sieti? Čo ak ich odmietnu?
V súčasnosti projekt nemá k dispozícii technické podmienky pripojenia do elektrizačnej sústavy. Načasovanie riešenia tejto otázky bude závisieť od viacerých faktorov.
Kto platí EIA?
Náklady na celý proces EIA znáša v zmysle platnej legislatívy navrhovateľ, teda v tomto prípade naša spoločnosť.
Sú turbíny zlodeji dažďa?
Nie, turbíny nie sú zlodeji dažďa. Na túto výhradu je ťažké reagovať, pretože už na prvý pohľad ide o nezmysel. V Rakúsku vyrábajú viac ako polovicu elektriny vo vodných elektrárňach, pričom majú v prevádzke aj viac ako 1400 veterných elektrární. A žiadne štúdie, ani hlasy od našich susedov, nehovoria o tom, že by mali kvôli veterným elektrárňam menej dažďa, a teda aj vody v riekach.
Prebehne náhradná výsadba stromov? Ako to zabezpečia?
Náhradná výsadba stromov je jedným z možných kompenzačných opatrení, ktoré jasne vyplynie buď z procesu EIA, alebo z neskoršej dohody s mestom. Vykonateľnosť tohto opatrenia bude preto závisieť od jeho špecifikácie a rozsahu.
Aké boli dôvody zamietnutia v Drahovciach, Borský Mikuláš, atď. - prečo neprebehla diskusia so starostami týchto obcí?
Naša spoločnosť nemá v príprave projekty v obci Drahovce, či Borský Miluláš. Odporúčame sa s týmto dotazom obrátiť priamo na tieto samosprávy,
Aká je cena pri odkupovaní pozemkov - je cena adekvátna?
Naša spoločnosť má primárne záujem o dlhodobý prenájom časti pozemkov, nie o ich odkúpenie. V každom prípade, komerčné podmienky s vlastníkom pozemku sú predmetom jednaní.
Keď je projekt tak výhodný - prečo investor ponúka peniaze?
Navrhovaný projekt veterných elektrární je plánovaná ako súkromná investícia. Ako pri každej inej obchodnej prevádzky má mesto zo zákona príjem z dane z nehnuteľnosti. Vzhľadom na zákonom limitovanú výšku tejto dane je pravidlom všade inde v Európe ponúknuť mestu, či obci pravidelný finančný príspevok počas celej doby prevádzky veterného parku. My tento finančný príspevok vnímame ako spoločensky zodpovedný prístup, keďže umožní mestu zlepšiť služby poskytované práve svojím obyvateľom, ktorý v Stupave žijú. Chceme byť vaším dobrým susedom.
Je 50 mil. koncová suma? Stihne sa to splniť do 30 rokov?
Nie, nie je to konečná suma. Náklady na prípravu a najmä výstavbu veterného parku v Stupave môžu prekročiť aj 100 mil. EUR. Táto suma bude závisieť najmä od počtu a typu veterných turbín. Investovaná suma musí byť splatená pred koncom technologickej životnosti veterných elektrární.
Ako často sa udržiavajú turbíny - kto platí opravy?
Plán údržby a servisu veterných turbín určuje vždy dodávateľ veterných elektrární tak, aby bolo zabezpečené ich bezchybné fungovanie. Náklady na prevádzku znáša prevádzkovateľ, teda v tomto prípade naša spoločnosť.
Bude lacnejšia energia pre Stupavu?
V súčasnosti prebiehajú rokovania s mestom Stupava o priamych finančných príspevkov do rozpočtu mesta počas celeJ doby prevádzky projektu, teda do 30 rokov. Súčasťou týchto diskusií bola aj možnosť zvýhodnenej ceny elektriny pre odberné miesta mesta. Rokovania ohľadom benefitov pre mesto Stupava ešte neboli ukončené.
Čo je WSB za firmu - konkrétne referencie na stavby.
Naša spoločnosť WSB Invest je slovenská spoločnosť bez zahraničnej účasti. Pod značkou WSB sme preto nerealizovali žiadne projekty veterných elektrární v zahraničí. Avšak v našom tíme sa spájajú dlhoročné skúsenosti z domáceho aj medzinárodného prostredia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a elektromobility – od prípravy a financovania projektov, cez ich realizáciu, až po ich prevádzku. Jeden z akcionárov našej spoločnosti realizoval a prevádzkoval veterné elektrárne vo Fínsku s obdobnými parametrami, ako sú plánované na Slovensku.
Boli komunikované iba pozitíva - aké sú riziká v každej dotknutej oblasti!
Pokiaľ sa pýtate na prípadné dopady na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, tieto budú neskôr podrobne vyhodnotené v správe o hodnotení v rámci zákonného posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA).
Bolo oslovené SHMU alebo niekto iný relevantný - zatiaľ?
Pokiaľ sa pýtate na veternosť, táto musí byť potvrdená dlhodobým meraním priamo v záujmovej lokalite meteorologickou stanicou. Údaje SHMÚ nie sú pre takúto analýzu veternosti dostatočné, keďže sú získavané v malej výške. Môžu sa však použiť ako doplnková databáza.
Ako ste prišli na sumu 250 000€? Bude tam inflačná doložka?
Prezentovaná suma 253.000 EUR ročne, ako príspevok mestu Stupava odzrkadľuje prebiehajúce rokovania, pričom táto suma indexáciu neobsahuje. Na stole je samozrejme aj možnosť ročnej indexácie finančných príspevkov, no tieto by v prvom roku museli začínať na nižšej sume. Výška, či štruktúra finančných benefitov vždy závisí od veľkosti projektu, resp. predpokladanej výroby elektrickej energie.
Je možnosť, aby elektrina vyrobená turbínami bola dodávaná obyvateľom Stupavy prostredníctvom energetického spoločenstva obyvateľov?
Možnosť vstúpiť do energetického spoločenstva nevylučujeme. Môže to byť predmetom ďalších rokovaní so zástupcami mesta.
Bude tvorený fond opráv?
Áno, fond opráv bude tvorený.
Kto bude demontovať a recyklovať turbíny po konci ich životnosti?
Za demontáž, či následnú recykláciu komponentov veterného parku je zodpovedný jeho prevádzkovateľ, teda v tomto prípade naša spoločnosť.
Ako sa budú riešiť pozemky pod turbínami - aký bude právny vzťah k pozemkom - bude zapísaná ťarcha na LV?
Naša spoločnosť má záujem o dlhodobý prenájom časti pozemkov pre umiestnenie veterných elektrární, ako aj pre prístupové cesty. Zápis vecného bremena v prípade stavieb je vecou dohody s konkrétnym vlastníkom pozemku.
Oplatí sa to? Aký bude celkový výnos?
Ak je investor ochotný vložiť do projektu vlastné peniaze, a banky sú ochotné mu požičať ďalšie peniaze, je zrejmé, že veterné elektrárne dokážu splatiť tieto financie a zarobiť aj nejakú mieru zisku.
Potreba veterných elektrární - potrebujeme to? v Európe krachujú a my ich ideme stavať
Veterné elektrárne v Európe nekrachujú, naopak v príprave sú tisícky ďalších. Aj Čína, ktorá v minulosti stavala najmä jadrové, uhoľné a plynové elektrárne, pripravuje projekty s výkonom zodpovedajúcich 130-tim jadrovým elektrárňam. Prečo? Pretože veterné elektrárne vyrábajú najlacnejšiu elektrinu, a teda pomáhajú znižovať účty za elektrinu pre domácnosti a firmy.
A Slovensko potrebuje nielen lacnú elektrinu, ale už po roku 2035 aj nové zdroj elektriny. Slovenská akadémia vied, ale aj ďalšie analytické inštitúcie, predpokladajú, že už v roku 2035 budeme spotrebovávať o tretinu viac elektriny ako dnes. Tento nárast nedokážeme bez veterných elektrární pokryť a budeme musieť elektrinu dovážať, platiť za ňu iným krajinám, ktoré budú mať z peňazí zo Slovenska benefity – dane, pracovné miesta atď..
Trasovanie káblov - ako sa bude stavať?
Prepojovacia kabeláž bude vedená pozdĺž vnútorných prístupových ciest v zemi. Nepredpokladá sa budovanie nových vzdušných vedení.
Koľko km budú turbíny od obydlí - ako je to u nás, resp. v Rakúsku?
Konečné rozmiestnenie veterných elektrární bude závisieť o výsledkov procesu EIA, ako aj od dohody s mestom. Žiadna veterná turbína však nebude umiestnená bližšie ako 1 km od najbližšieho obydlia, čí sa s rezervou dodržia hygienické limity pre hlučnosť. V Rakúsku začala výstavba prvých veterných elektrární pred viac 20 rokmi. Aj preto môžete vidieť ešte dnes staršie stroje bližšie k obciam, ako je spomínaných 1 km.
Obava z nehôd - aká je odolnosť turbín voči veternej smršti?
Veterná turbína je z povahy svojej konštrukcie odolná voči vysokým rýchlostiam vetra. Z bezpečnostných dôvodov sa napr. zastavuje točenie lopatiek pri rýchlosti približne 25 m/s (90 km/h). Moderné veterné turbíny ustoja vietor približne 180 km/h, v nárazoch až 250 km/h.
Čo ak investor skrachuje alebo projekt bude nevýhodný? Plánuje transparentný účet a fond na likvidáciu v turbín)?
Pokiaľ bude projekt uvedený do prevádzky, a teda bude zabezpečené jeho financovanie, nie je dôvod predpokladať, že by došlo k jeho predčasnému ukončeniu. Fond na demontáž a následnú recykláciu komponentov veterného parku však bude tvorený.
Kde budú premávať pri výstavbe stavebné stroje?
Prístupovú cestu do predmetnej lokality určí dopravná štúdia, ktorá ako súčasť projektovej dokumentácie musí byť schválená stavebným úrad. Určite nie je reálny prejazd stavebných mechanizmov cez mesto Stupava.
Ak sa nevyrobí dostatok energie - budú sa krátiť peniaze pre mesto?
Nie, nebudú. Navrhovaný mechanizmus pravidelných ročných príspevkov mestu nezávisí od množstva vyrobenej elektrickej energie v danom roku. Mestu to umožní počítať s týmto príjmom po dobu 25-30 rokov, a napríklad ho využiť na spolufinancovanie grantov, alebo splácanie rádovo väčšieho úveru na investície, ktoré mesto potrebuje.
Koľko je životnosť turbín a kto zaplatí ich likvidáciu?
Technologická životnosť moderných veterných elektrární, ktoré navrhujeme pre projekt v Stupave je do 30 rokov. Náklady na demontáž a následnú recykláciu komponentov veterného parku znáša jeho prevádzkovateľ, teda v tomto prípade naša spoločnosť. Navyše počas prevádzky sa na tento účel bude vytvárať tzv. recyklačný fond.
Aká je minimálna a maximálna rýchlosť vetra pre efektívne využitie turbín?
To závisí od konkrétneho modelu veternej turbíny. Vo všeobecnosti sa veterná turbína začína točiť pri rýchlosti približne 3,5 m/s, pričom nominálny výkon dosahuje pri rýchlosti 12 m/s. Táto veternosť je vo vzťahu k výške strojovne, teda približne 150 metrov na terénom.
Aký agregát poháňa turbíny?
Veterná turbína, ako elektro-mechanické zariadenie na premenu kinetickej energie vetra na energiu elektrickú je poháňaná vetrom. Ten následne cez sústavu vzájomne prepojených zariadení premieňa elektromotorom na elektrickú energiu.
Chce investor dosiahnuť zmenu územného plánu v danej lokalite?
V zmysle platnej legislatívy je možná výstavba a prevádzka takýchto veterných elektrární len v území, ktoré je na to územným plánom určené. Bez zmeny územného plánu, ktorý zadefinuje doplnkové hospodárske využitie daného územia pre výrobu elektriny z vetra nie je možné získať povolenie na výstavbu. V súčasnosti začal proces EIA, ktorého výsledkom bude stanovisko pre konkrétny projekt. Až následne bude na rozhodnutí mesta, či územný plán zmení, alebo nie.
Aké sú skúsenosti zo zahraničia?
Veterné elektrárne fungujú už dlhé desaťročia nielen v Európe, pričom už len spomínané Rakúsko má 1400 turbín. Ak by mali krajiny s tak prísnou ochranou životného prostredia a zdravia obyvateľov ako Rakúsko, Fínsko, Dánsko, či Švédsko zlé skúsenosti, dávno by ich všetky odstavili z prevádzky. Opak je však pravdou.
Len pre lepšiu predstavu, v roku 2024 až 92,5 % nových kapacít na výrobu elektriny vo svete podľa štatistík Medzinárodnej energetickej agentúry pribudlo vo forme obnoviteľných zdrojov energie. Takmer 100 % z nich tvorili podľa práve fotovoltické a veterné elektrárne. Ak by boli reálne hrozbou, stavali by ich v EÚ, Číne, Indii, ale aj Brazílii, či Kanade?
Ako bude garantované, že mesto dostane peniaze?
V prípade, že mesto projekt podporí, finančné benefity budú riadne zmluvne zakotvené.
Prečo investor navrhuje 2% zo zisku, ak v Rakúsku je 10%?
Naša ponuka nie je naviazaná na zisk, teda sa nevieme vyjadriť k uvedeným číslam. Prezentovaná suma 253.000 EUR ročne, ako príspevok mestu Stupava odzrkadľuje prebiehajúce rokovania. Výška, či štruktúra finančných benefitov vždy závisí od veľkosti projektu, resp. predpokladanej výroby elektrickej energie.
Príjmy pre samosprávu z projektu - je investor ochotný diskutovať o iných formátoch? Percento z výnosov? Zahrnutie aj inflácie?
Prezentovaná suma 253.000 EUR ročne, ako príspevok mestu Stupava odzrkadľuje prebiehajúce rokovania. Výška, či štruktúra finančných benefitov bude samozrejme závisieť od konečnej dohody s mestom.
Aká je návratnosť bez dotácie a za koľko rokov sa financie vrátia?
Návratnosť investície do projektu závisí od mnohých faktorov a v čase sa môže meniť v závislosti napr. od budúcich cien elektrickej energie. Vzhľadom k tomu, že pri našich projektoch nepočítame so žiadnymi dotáciami, takáto návratnosť sa môže pohybovať v rozmedzí 10 až 15 rokov.
Vizualizácia je skreslená, lebo sa robila dronom. Chýba záchytný bod a nevieme skutočnú veľkosť turbín
Vizualizácia bola robená dostupnými modernými metódami tak, aby dávala realistickú perspektívu umiestnenia veterných turbín v lokalite z rôznych pozorovacích bodov a výšok.
Kto bude ručiť za bankový úver investora?
Ručenie za bankové úvery bude budúcimi výnosmi v podobe predaja elektrickej energie, ako aj samotným majetkom – veterným parkom. Aj z tohto dôvodu je dôležité, aby príprava veterného parku bola realizovaná odborne, či už po stránke prípadných dopadov na životné prostredie, alebo po stránke technologickej. Žiadna banka neposkytne pre takýto projekt financovanie, pokiaľ by projekt nebol dostatočne kvalitne pripravený.
Aký bude nájom pre vlastníkov pozemkov, kde budú stáť veterné elektrárne?
Naša spoločnosť má primárne záujem o dlhodobý prenájom časti pozemkov, nie o ich odkúpenie. Komerčné podmienky s vlastníkom pozemku sú predmetom jednaní a závisia aj od plánovaného záberu pozemku samotnou stavbou.
Prečo nemôže investor ponúknuť súčasne so zmenou územného plánu mestu účasť na akciovom programe spoločnosti vo výške aspoň 20 % ?
Uvedená požiadavka nie je ekonomicky udržateľná.
