Verejná diskusia - otázky pre Úrad podpredsedu vlády

Odpovedá Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy.

Bude všetko financovať len WSB Invest alebo aj Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy?

Projekt výstavby veterných turbín v Stupave financuje výhradne súkromný investor – spoločnosť WSB Invest. Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku na projekte finančne neparticipuje.

Úlohou úradu je iba koordinačná a metodická podpora v rámci reformy obnoviteľných zdrojov energie – teda zabezpečiť, aby sa všetky projekty posudzovali transparentne, podľa jednotných pravidiel a v súlade so zákonom.

Všetky náklady na prípravu, výstavbu, údržbu aj budúcu likvidáciu turbín nesie investor zo svojich vlastných zdrojov.

Plán obnovy v sekcii Mýty a fakty uvádza, že veterné turbíny majú „len 9 porúch na turbínu ročne“. Pri 11 turbínach to znamená 99 porúch ročne – teda každý 3–4 deň výjazd ťažkej techniky cez Stupavu–Zohor?

Číslo „9 porúch ročne“ neznamená 9 vážnych havárií alebo technických zásahov. Ide o štatistické označenie drobných servisných udalostí, ktoré zahŕňajú bežné automatické zastavenia turbíny (napríklad pri nárazovom vetre, údržbe systému či aktualizácii softvéru).
V drvivej väčšine prípadov sa turbína po niekoľkých minútach sama reštartuje na diaľku – bez potreby fyzického zásahu technikov.

Fyzický výjazd servisného tímu sa vykonáva len niekoľkokrát do roka, najčastejšie 2–4 plánované kontroly ročne. Tieto kontroly sa robia ľahkými servisnými vozidlami, nie ťažkou technikou, a nepredstavujú záťaž pre dopravu v okolí.

V Európe fungujú moderné turbíny ako vysoko spoľahlivé zariadenia – majú dostupnosť viac ako 97 % času v roku. To znamená, že väčšinu roka vyrábajú elektrinu bez prerušenia.

Názor: Slovensko nie je vhodné na výstavbu veterných elektrární.

Tento názor sa často objavuje, ale nie je v súlade s aktuálnymi odbornými meraniami.
Slovensko má viacero oblastí, kde je vietor dostatočne silný a stabilný na efektívnu výrobu elektriny.

Slovensko nemá prímorský vietor ako niektoré severské krajiny – no to neznamená, že tu vietor nefunguje. Práve naopak. Aj susedné Rakúsko leží vo vnútrozemí a dokázalo rozbehnúť veternú energiu vo veľkom – vďaka odhodlaniu, dobrej legislatíve a podpore miestnych komunít. V roku 2022 elektrina vyrobená z vetra tvorila u našich susedov 11,1 % z celkovej spotreby elektriny v krajine.

Na Slovensku existujú oblasti s dostatočne silným a stabilným vetrom – najmä na vyvýšených plochách alebo v otvorených poľnohospodárskych krajinách. Potvrdzuje to aj mapa veterného potenciálu, ktorú používajú energetickí experti. Slovensko síce začína s vetrom neskôr ako niektorí susedia, ale práve preto môže stavať efektívne – s využitím moderných, tichších a výkonnejších technológií.

https://globalwindatlas.info/en/area/Slovak%20Republic

Aj na Slovensku existujú oblasti, kde vietor fúka dostatočne intenzívne počas väčšiny roka. Medzinárodne uznávané mapy veterného potenciálu (napr. Global Wind Atlas) ukazujú, že najvhodnejšie lokality sú najmä na západnom Slovensku – pri hraniciach s Rakúskom, Českou republikou, ale aj vo vybraných častiach Nitrianskeho a Košického kraja.

Aj na základe uvedeného prijala Vláda SR v roku 2019 Integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý uvádza jasnú stratégiu na zvýšenie energetickej bezpečnosti a zníženie závislosť od dovozu plynu, uhlia či jadrového paliva prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie.

Aj preto sa Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo využiť svoj veterný potenciál – vytvoriť tzv. akceleračné zóny a zvýšiť podiel veternej energie na celkovej výrobe elektriny.

Záverom možno povedať, že Slovensko nie je krajinou bez vetra, ale doteraz ho nevyužívalo naplno. Moderné technológie dnes dokážu efektívne vyrábať elektrinu aj pri miernejších veterných podmienkach, ktoré na Slovensku bežne máme.

Znížia sa nám ceny nehnuteľností? Máme právo nesúhlasiť s projektom, kde my – občania – iba strácame?

Obavy o hodnotu nehnuteľností sú úplne prirodzené. Doterajšie výskumy z viacerých krajín však ukazujú, že vplyv veterných turbín na ceny nehnuteľností nie je jednotný – a ak sa prejaví, býva veľmi mierny a obmedzený len na najbližšie okolie.

Najrozsiahlejšia analýza z USA sledovala vyše 300 miliónov predajov nehnuteľností v okolí veterných parkov (1997–2020). Zistenia:

V okruhu do 1,5 km od turbíny sa v niektorých prípadoch objavil pokles ceny max. o 8 %, v priemere však len o 1,2 %, a to najmä pri domoch s priamym výhľadom na väčší počet turbín. Pri menších parkoch (do 20 turbín) sa vplyv pohyboval do 1 % alebo žiadny. Za hranicou 1,5 km nebol preukázaný žiadny systematický vplyv.

To znamená, že tvrdenie o výraznom poklese cien nehnuteľností nie je podporené dátami. Hodnota domov sa z dlhodobého hľadiska odvíja najmä od:

• dostupnosti služieb,
• verejnej infraštruktúry,
• kvality života v obci,
• dopravného napojenia,

nie od samotnej existencie veterných turbín.

A čo sa týka práva nesúhlasiť s výstavbou:

Áno – každý občan má plné právo vyjadriť svoj nesúhlas, poslať pripomienky alebo otázky v rámci procesu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Tento proces práve preto existuje – aby bol hlas verejnosti vypočutý a aby sa projekt neposudzoval len technicky, ale aj zo spoločenského hľadiska.

Cieľom celého procesu je, aby občania neboli tí, ktorí strácajú, ale aby prípadná výstavba prebehla len vtedy, keď budú splnené všetky environmentálne, bezpečnostné a spoločenské podmienky.

Plán obnovy uvádza, že turbíny nemajú negatívny vplyv na turizmus. Ako však môže byť vzorom Veľká Británia, kde sú turbíny povolené min. 15 km od pobrežia? V Stupave to má byť 2 km od domov — nie je to zavádzanie?

Tieto dve situácie sa nedajú porovnať, pretože ide o dva úplne odlišné typy veterných elektrární.

Vo Veľkej Británii väčšina nových veterných turbín stojí na mori (tzv. offshore). Británia má obrovské morské územie, veľmi silné vetry a dlhé pobrežie – preto tam štát podporuje výstavbu na mori, ktorá je síce drahšia, ale pre krajinu ideálna.

Slovensko nemá more. Pre nás je jedinou možnosťou výstavba na pevnine (tzv. onshore), rovnako ako v Rakúsku, Nemecku, Česku či Poľsku. A práve s týmito krajinami je relevantné porovnávanie.

V týchto krajinách fungujú tisíce turbín vo vzdialenostiach bežne 500–1500 metrov od obcí, pričom doterajšie analýzy nepreukázali negatívny vplyv na turizmus, zdravie či kvalitu života, ak sú dodržané hlukové a environmentálne limity.

Vzdialenosť v Stupave nie je pevne daná „2 km“. Presná poloha a povolená vzdialenosť sa určia až po odbornom procese EIA, ktorý preverí:

• hluk,
• svetelné tiene,
• krajinný vplyv,
• bezpečnostné parametre,
• dopad na rekreáciu a cestovný ruch.

Ak posúdenie ukáže, že v danej vzdialenosti by projekt mal neprijateľné dopady, nemôže byť povolený.

Nie je to teda zavádzanie, ale porovnanie dvoch odlišných modelov krajín:

UK = more → offshore turbíny 15 km od pobrežia

Slovensko = pevnina → onshore turbíny s odstupom podľa hluku, nie podľa kilometrov

Kľúčové je, že aj na Slovensku bude o vzdialenosti rozhodovať odborné posúdenie v rámci procesu EIA.

A naši „priatelia z Rakúska“ si nedajú poradiť, prečo je lepšia atómová energia od veternej? Prečo ideme smerom, ktorý nepotrebujeme?! Slovensko je energeticky sebestačná krajina!

Slovensko má vďaka jadrovým elektrárňam dnes veľkú výhodu – patríme medzi energeticky sebestačné krajiny. No toto sebestačné postavenie nebude stačiť v budúcnosti, pretože naša spotreba elektriny v najbližších desaťročiach výrazne porastie.

Dôvody sú jasné:

• prechod na elektromobilitu,
• čisté vykurovanie domov (tepelné čerpadlá),
• nové priemyselné investície,
• digitalizácia a dátové centrá.

Odhady hovoria, že do roku 2050 sa spotreba elektriny môže takmer zdvojnásobiť – z dnešných približne 27 TWh na až 45 TWh ročne. To je viac, ako dokáže jadro samo pokryť.

Preto Slovensko potrebuje aj obnoviteľné zdroje energie, aby sme:

• mali dostatok elektriny aj v roku 2030, 2040, 2050,
• nemuseli zvyšovať dovoz palív zo zahraničia,
• a boli pripravení na modernú ekonomiku, ktorá bude od elektriny závislá ešte viac než dnes.

Kde sa nachádzame dnes?

Slovensko má záväzok, že v roku 2030 budeme mať 32 % energie z obnoviteľných zdrojov.
Dnes máme zhruba 17 %. Sme teda v polovici cesty a ak nechceme stratiť tempo s Európou, musíme pridávať nové obnoviteľné zdroje.

Prečo vietor, keď máme jadro?

Pretože jadro a vietor sa navzájom dopĺňajú:

• Jadrové palivo dovážame, veterná energia využíva zdroj, ktorý máme doma a je zadarmo – vietor.
• Jadrový blok trvá postaviť 10–15 rokov, veterné turbíny viete postaviť za 1–2 roky.
• Veterné a solárne zdroje pomáhajú pokryť špičky dopytu, keď jadro vyrába menej alebo keď prebieha odstávka.

Podľa SEPS možno už dnes do sústavy pripojiť až 917 MW nových veterných a solárnych zdrojov. To je obrovská príležitosť.

Záver:

Slovensko dnes ešte vyzerá, že má „dosť elektriny“. Ale o 10–20 rokov to tak nebude.

Ak chceme zostať sebestační, odolní a pripravení na budúcnosť, potrebujeme popri jadre aj čisté, domáce a rýchlo dostupné zdroje energie – a vietor je jedným z nich.

Nejde o nahradenie jadra, ale o posilnenie energetickej bezpečnosti Slovenska.

Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy na svojom webe uvádza: „Návratnosť investície sa pohybuje v rozmedzí 6 až 10 rokov“. Pri hodnote investície cca 100 mil. EUR a trvaní projektu 25 rokov – čo to konkrétne znamená?

Údaj o návratnosti investície v rozmedzí 6 až 10 rokov je všeobecným orientačným ekonomickým ukazovateľom pre veterné elektrárne ako technologický typ – nehovorí o konkrétnom projekte v Stupave.
V praxi to znamená, že investícia do výstavby veterných turbín sa investorovi vráti približne po 6 až 10 rokoch prevádzky, vďaka predaju vyrobenej elektrickej energie.

V prípade projektu v Stupave ide o súkromnú investíciu spoločnosti WSB Invest, ktorá nesie všetky náklady aj riziká projektu. Štát ani mesto Stupava na projekte finančne neparticipujú.

Uvedený odhad návratnosti neznamená, že by po tomto období investor prestal mať náklady alebo zisk – turbíny budú ďalej fungovať a vyrábať elektrinu počas celej prevádzky (zvyčajne 20–25 rokov), pričom výnosy po tomto období predstavujú bežný podnikateľský zisk za prevádzku zariadení.