Vitajte v Stupave

Stupava – mestečko na Záhorí

Stupava patrí, vďaka svojej vynikajúcej polohe a prírodnému a kultúrnemu bohatstvu, medzi najnavštevovanejšie mestá a obce na Záhorí. Leží v bezprostrednej blízkosti prírodných rezervácií, cyklotrás a turistických chodníkov, ktoré v každom ročnom období priťahujú početných turistov a cyklistov. Z východnej strany mesto susedí s pohorím Malých Karpát a turisticky obľúbeným hradom Pajštún. Na západe tečie v malebných oblúkoch hraničná rieka Morava, lemovaná vzácnymi mokraďami a nivnými lúkami.

Prvá písomná zmienka 

Stupava sa po prvý krát písomne spomína v listine z roku 1269. Obsahový rozbor tejto listiny v kontexte so správami v iných listinách z tohto obdobia naznačuje, že ide o falzum. Za spoľahlivejší prvý písomný záznam o Stupave sa považuje listina z roku 1271. Materiálne doklady o osídlení tohto územia sú oveľa staršie, územie je nepretržite osídlené od čias neolitu. Striedali sa tu dobyvatelia a bojovníci s remeselníkmi a roľníkmi, ktorí si tu stavali obydlia a zveľaďovali tento kúsok zeme. 

Kelti, Rimania, aj Slovania

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súčasťou len zadunajská časť Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekoľko vojenských táborov a civilných stavieb.

Pozornosť venovali predovšetkým zabezpečeniu hraničného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Noha rímskeho legionára sem vstúpila už v dobe Octaviana Augusta. Aktivita Rimanov výrazne vzrástla počas tzv. markomanských vojen (160 – 180 n. l.). Vtedy zrejme vznikla veľká pevnosť v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vďaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty. Z pevnosti kontrolovali veľkú časť Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazať vizuálny kontakt (napr. dymovými signálmi) s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70x70 metrov. V strede stála veliteľská budova s 20 miestnosťami a ústredným dvorom – átriom. Pobyt legionárov dokazujú nálezy zbraní, zvyšky krúžkového panciera. „Civilný“ život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. Stanica je v súčasnosti zakonzerovaná a v teréne nieje prezentovaná žiadna časť zachovanej architektúry. Lokalita je od roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. 

Nasledovalo trvalé osídlenie Slovanmi, o čom svedčia i nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6. – 9. storočia. Pohrebisko sa nachádza v mestskej časti Mást. Výskum pohrebiska dokladá nielen úroveň včasnostredovekej materiálnej kultúry a remeselnej úrovne, ale i sociálnu a spoločenskú diferenciáciu spoločnosti. Podľa keramiky a pohrebných obradov je evidentné, že išlo o slovanské populácie bez zásahu staromaďarských prvkov do ich materiálnej kultúry, kontinuálne prežívajúcej aj po príchode Maďarov na stredné Podunajsko.

Lokalita zakonzervovanej Rímskej stanice v Stupave

 

Tradícia džbankárstva 

V minulosti bola Stupava významným mestečkom, okrem poľnohospodárstva a vinohradníctva sa jej obyvatelia venovali aj rôznym remeslám a obchodovaniu. Najväčšiu slávu Stupave prinieslo džbankárstvo, ktorému sa takmer 250 rokov nepretržite a výhradne venovala rodina Putzovcov a priženených Kostkovcov. Rad významných džbankárskych majstrov uzavrel v roku 1951 národný umelec Ferdiš Kostka. Múzeum Ferdiša Kostku, ktoré je v správe Bratislavského samosprávneho kraja, je v súčasnosti pre verejnosť zatvorené a čaká na svoju rekonštrukciu. Tradíciu výroby fajansového riadu uchovávalo v autentickom prostredí pôvodnej džbankárskej dielne. Jej zariadenie, náradie a starobylá horizontálna pec na vypaľovanie keramiky sú unikáty v stredoeurópskom priestore.

 

Ferdiš Kostka         značka                  džbán                   dielňa

 

Obchod a remeslá podporovali významné výročné trhy, ktoré navštevovali predávajúci i kupujúci zo širokého okolia. Úrodnosť polí a záhrad zabezpečovala obživu a sezónne finančné prilepšenie gazdovským rodinám. Darilo sa najmä koreňovej zelenine a zvlášť uhorkám a kapuste, ktoré gazdovia predávali na trhoch v blízkej Viedni a Prešporku. Vo veľkých mestách boli žiadané aj kvalitné jablká a čerešne zo stupavských sadov.

Kresťanské sakrálne stavby

Medzi významné sakrálne pamiatky Stupavy patrí Kostol sv. Štefana, pôvodne renesančný chrám z prvej polovice 17. storočia, postavený pravdepodobne na mieste staršieho kostola. V rokoch 1764 – 1767 prešiel významnou prestavbou, počas ktorej bol rozšírený o bočné lode a kaplnky. Nad vstupom sa nachádza socha patróna sv. Štefana kráľa, po stranách doplnená o sochy Nepoškvrnenej Panny Márie a sv. Ladislava. Pod kostolom sa ukrýva krypta z roku 1707.

Ďalšou pozoruhodnou stavbou je Kostol sv. Šebastiána, ranobarokový chrám postavený v roku 1701 vo vtedajšej obci Mást, ktorý bol v roku 1749 upravený a rozšírený. Nad portálom sa zachoval aliančný erb Pavla Pálffyho a Márie Khuenovej, hlavný oltár pochádza z roku 1743 a priečelie zdobia sochy sv. Šebastiána a sv. Rocha z roku 1906. Pod kostolom sa nachádza Kaplnka Panny Márie Lourdskej z rovnakého roku.

Tretím významným sakrálnym objektom je Kalvária, ktorej pôvod tvorili tri drevené kríže s postavami Krista a dvoch lotrov. Po požiari mesta v roku 1709 zostal nepoškodený len prostredný kríž s Kristom, čo miestni považovali za zázrak. Na pamiatku tejto udalosti bola v rokoch 1709 – 1713 postavená ranobaroková Kaplnka Krista Trpiteľa, ktorú dnes dopĺňa murované ohradenie s pilierovými kaplnkami jednotlivých zastavení.

Židovská komunita v Stupave 

Židovská obec v Stupave patrí medzi najstaršie na území dnešného Slovenska; jej počiatky siahajú do 17. storočia a komunita zohrala dôležitú úlohu v hospodárskom a kultúrnom živote mesta. Dominantou historickej židovskej prítomnosti je synagóga z roku 1803 — jeden z mála zachovaných deväť-klenbových typov synagóg na Slovensku, čo jej dáva výnimočný architektonický a kultúrno-historický význam. Od roku 2006 sa záchrane a revitalizácii stupavskej synagógy venuje nezisková organizácia JEWROPE. Vďaka nej je dnes synagóga hodnotným priestorom, príležitostne využívaným na kultúrne a spoločenské podujatia.

Stupavský židovský cintorín patrí k najväčším a najvzácnejším na Slovensku, nachádza sa medzi ulicami Pri Borníku a Debnáreň. Jeho história siaha až do 17. storočia a ukrýva stovky náhrobkov s unikátnou výtvarnou a historickou hodnotou. Reliéfne zdobené náhrobky nesú prevažne hebrejské nápisy, no nájdeme tu aj nemecké texty. Cintorín je pietnym miestom s osobitou atmosférou, kde odpočívajú významné osobnosti židovskej komunity.

Židovská komunita patrila medzi najpočetnejšie komunity na Záhorí, svoj vrchol dosiahla v prvej polovici 19. storočia (r. 1828, cca 819 členov, približne štvrtina obyvateľov mesta), no v 20. storočí, najmä počas druhej svetovej vojny, bola komunita výrazne zdecimovaná.

Z jej radov vyšli nielen šikovní obchodníci, ale aj rešpektovaní učenci a významné osobnosti. Patrí medzi ne svetoznámy divadelný režisér Max Reinhardt a riaditeľ viacerých európskych divadiel Angelo Neumann.

Stupavský kaštieľ a jeho park 

História Stupavy je nerozlučne spätá s popredným šľachtickým rodom Pálffyovcov, jeho členovia takmer tri storočia určovali jej rozvoj. Vo zveľaďovaní mestečka, stupavského kaštieľa a parku pokračovali Károlyiovci.

Podľa písomných prameňov stál v 16. storočí na mieste dnešného kaštieľa rozlohou menší panský dom. V tomto čase boli jeho súčasťou aj ovocné záhrady, jedna sa nachádzala pri panskom mlyne (dnes nefunkčný umelý vodopád), druhá pri dnes už neexistujúcom pivovare. Pri prestavbe panského domu na renesančný kaštieľ v polovici 17. storočia, prešla reprezentačnou úpravou určite aj záhrada, ale jej podobu nepoznáme. Zachovalo sa však meno zatiaľ najstaršieho známeho panského záhradníka, v roku 1670 ním bol Filip Kaser.

Pohľad na Stupavský kaštieľ z Hlavnej ulice, v pozadí kostol sv. Štefana.

 

Nasledovnú barokovú úpravu kaštieľskej záhrady z polovice  18. storočia zachytil situačný plán uložený v pálffyovskom archíve. Renesančné obranné vodné priekopy okolo kaštieľa boli prebudované na okrasné záhrady s dvomi vodometmi. Priestor východne od kaštieľa, v miestach dnešného jazierka, upravili na pravidelne ohraničené okrasné kvetinové záhony vo francúzskom štýle. Súčasťou kaštieľskej barokovej záhrady bola aj jazdiareň, dva menšie skleníky, mlyn a byty pre panského záhradníka, lesníka a stolára. Po vlastníckej zmene stupavského veľkostatku v roku 1867 dal nový majiteľ gróf Alojz Károlyi upraviť nielen kaštieľ, ale aj panskú záhradu v jeho blízkosti. V druhej polovici 19. storočia bola záhrada premenená v anglickom štýle na krajinársky park. Bažinatú vodnú plochu východne od kaštieľa upravili na jazierko s kamennou obrubou brehov a umelým ostrovčekom.

Celková parková plocha bola výrazne rozšírená a doplnená novými nepôvodnými drevinami. V parku vznikli citlivo komponované malebné priehľady, poskytujúce harmonické zoskupenia a solitéry rôznorodých drevín, kombinované s trávnatými plochami. Udržiavané parkové prostredie voľne prechádzalo až do lesných porastov v okolí Pajštúnskeho hradu, kde bola s veľkým finančným nákladom zriadená a udržiavaná zvernica. V priestore parku sa v prvej polovici 20. storočia nachádzali viaceré hospodárske objekty – pivovar, debnáreň, práčovňa a mlyn, ktorý sa ako jediný z nich zachoval dodnes. Cez park pretekali dva potoky a napájali umelé jazierka. Pri futbalovom štadióne sa na vyvýšenom mieste zachovalo torzo altánku s prístupovou cestou pôvodne lemovanou alejou pagaštana konského.

 

Staré barokové skleníky v tomto čase pravdepodobne už neexistovali. Gróf Károlyi dal koncom 19. storočia vybudovať nový trojdielny vykurovaný skleník s kotolňou. Slúžil na pestovanie kvetov, priesad a na prezimovanie tropických kvetín.  Od roku 2022 je sklenník čiastočne zrekonštruovaný a prístupný verejnosti. Revitalizácia Malého parku a rekonštrukcia historických objektov bola podporená z programu Interreg AT-SK a zahŕňala stabilizáciu oceľovej konštrukcie skleníkov a obnovu domu záhradníka podľa historických fotografií. Projekt bol ocenený za príkladnú obnovu historických skleníkov a Krupičkovho domu v Stupave. Dnes je zázemím pre Ekocentrum Stupava. 

Zrekonštruovaný dom panského záhradníka Krupičku je dnes zázemím pre Ekocentrum Stupava

 

Historický skleník je jedinečne zachovanou pamiatkou svojho druhu na Slovensku. Tvorí ho liatinová konštrukcia uložená na opornom múre a murovanej podeste, presklená lomená plocha je orientovaná smerom na juh. Konštrukciu vypĺňali sklené platne obdĺžnikového tvaru, súčasťou liatinovej konštrukcie boli vstupné dvere a vetracie vyklápacie okienka.

Podľa svedectva historických fotografií a pohľadníc v skleníku prezimovávali v objemných drevených kvetináčoch palmy. Teplotu v skleníku regulovali panskí záhradníci zvinovacími zatieňovacími rohožami a drevenými doskami uloženými zvonku na presklenej ploche. V letnom období cudzokrajnými palmami skrášľovali okraje chodníkov medzi východným krídlom kaštieľa a jazierkom.

Posledným panským záhradníkom v službách grófa Ľudovíta Károlyiho bol Jozef Krupička (1874 – 1948), syn hlavného záhradníka kniežaťa Pálffyho v Malackách. Na jeseň v roku 1927 usporiadal v skleníkoch trojdňovú výstavu ovocia a zeleniny. Podľa správy v novinách bola vystavená zelenina všetkých druhov v prekvapujúcej akosti a kvety, medzi inými aj krásne mohutné palmy, begónie a orchidey, ktoré tvorili rámec celej výstavy. Najkrajšia bola vraj ovocinárska expozícia, ktorú dopĺňala ukážka spracovaného a konzervovaného ovocia a zeleniny. Výstavu si v tom čase s veľkým záujmom prezrelo asi 2000 návštevníkov.

Konštrukcia historického skleníka v Malom parku v Stupave

 

Stupavský park so vzácnymi drevinami patrí medzi najkrajšie v Bratislavskom kraji, jedným z najobdivovanejších stromov sú mohutné platany západné. Napriek necitlivým stavebným zásahom v uplynulom polstoročí a nedostatočnej údržbe, je park nositeľom vzácnych kultúrno-historických hodnôt. Do zoznamu kultúrnych pamiatok bol spolu s kaštieľom zapísaný v roku 1963, v súčasnosti je národnou kultúrnou pamiatkou, evidovanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. 

Súčasťou rozsiahleho stupavského parku je aj Pivovarský rybník