Otázky o životnom prostredí, klíme a ovzduší

Odpovedá Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy.

Vplyv na kvalitu ovzdušia - aký to bude mať vplyv na ŽP?

Veterné elektrárne neprodukujú žiadne emisie počas prevádzky, neznečisťujú vzduch ani vodu a nezávisia od dovozu surovín. Ich uhlíková stopa je niekoľkonásobne nižšia ako pri výrobe elektriny z plynu či uhlia.

Výstavba prebieha pod prísnym dohľadom – vrátane posudzovania vplyvov na prírodu, vodu, pôdu a živočíchy. Každý veterný park na Slovensku musí prejsť povinným procesom EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), ktorý presne stanovuje, čo je možné a čo nie.

A čo je najdôležitejšie: ak EIA zistí, že projekt v aktuálnej podobe nespĺňa zákonné podmienky alebo by mal neprimerané negatívne vplyvy, investor je povinný projekt upraviť, zmenšiť, preložiť, doplniť o kompenzačné opatrenia – alebo nebude schválený vôbec.

EIA tak slúži ako ochranný mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby projekt nebol realizovaný, pokiaľ by nebolo preukázané, že je bezpečný pre životné prostredie.

Veterné elektrárne sú preto hodnotené ako jeden z najudržateľnejších zdrojov energie – majú nulové emisie, minimálnu spotrebu vody a po realizácii citlivého plánovania aj minimálny trvalý vplyv na krajinu. Pri správnom nastavení podmienok v EIA tak môžu prispieť k ochrane životného prostredia aj klímy.

Zdroje:

Enviroportál.sk Čo je to EIA? https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

Jensen, J., Skelton, K.,(2018). Wind turbine blade recycling: Experiences, challenges and possibilities in a circular economy. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 97, 165–171. https://doi.org/10.1016/j.rser.2018.08.041

Wind Energy Technologies Office (2022). Carbon Rivers Makes Wind Turbine Blade Recycling and Upcycling a Reality With Support From DOE, U.S. Departmernt of Energy. https://perma.cc/2WE8-XWC3

Sceptical Science.  (n.d) How does production of wind turbine components compare with burning fossil fuels? Sceptical Science.  https://skepticalscience.com/comparison-of-wind-turbine-production-with-fossil-fuel-burning.htm

Bošnjaković, M., Hrkać, F., Stoić, M. Hradovi, I. (2024) Environmental Impact of Wind Farms. MDPI. https://www.mdpi.com/2076-3298/11/11/257

Spôsobujú tiene vrtúľ veterných elektrárni stres zvieratám v okolitom prostredí ?

Každý projekt výstavby veternej elektrárne si v posudzovaní vplyvov vyžaduje aj svetelno-technickú analýzu, ktorá preukáže, či projekt nebude mať negatívne svetelné efekty na okolitú prírodu a ľudí. Prípadné efekty tieňov a stroboskopický efekt veterných elektrární je možné ľahko eliminovať vhodným umiestnením, výsadbou stromov alebo inými opatreniami.

Stroboskopický efekt alebo tieňové blikanie vzniká len pri špecifických okolnostiach: nízke slnko, silný vietor a okná v osi rotácie – a býva časovo obmedzené na minúty denne, nie hodiny.

Mitigácia: projekty musia prejsť svetelno‑technickým hodnotením, ktoré modeluje kývanie tieňa. Ak sa prekračujú limity, využívajú sa opatrenia ako: premiestnenie turbíny, výsadba stromov, alebo dočasná odstávka lopatiek počas kritických dní. Blikanie tieňa je reálne sledované a regulované. Väčšina ľudí si ho buď nevšimne, alebo vníma len minimálne.

Je úplne pochopiteľné obávať sa migrény od tieňa, veterné turbíny podľa výskumov nespôsobujú zdravotné riziko a ich blikanie sa dá efektívne korigovať prostredníctvom technických opatrení. Pokiaľ ide o „tieňový efekt“ spôsobený rotujúcimi listami veterných turbín, chýbajú empirické dôkazy, ktoré by určili, či má tento jav vplyv na pohodu zvierat.

Zdroje:

Obnoviteľné zdroje energií. Otázky a odpovede. https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Enviroportál.sk. Čo je to EIA?. Enviroportál.sk.https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

EURCAW Ruminants & Equines (2024) Wind turbine effects on Bovine

https://www.eurcaw-ruminants-equines.eu/wp-content/uploads/2024/10/Q2E-Ruminants-Equines-2024-005.pdf

Haac, R., Darlow, R., Kaliski, K., Rand, J. Hoen, B. (2022) In the shadow of wind energy: Predicting community exposure and annoyance to wind turbine shadow flicker in the United States. Energy Research & Social Science. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2214629621005582

Eisenson, M., Elkin, J., Fitch, A., Ard, M., Sittinger, K.,(2024) Lavine, Rebutting 33 False Claims About Solar, Wind, and Electric Vehicles, Sabin Center for Climate Change Law, https://scholarship.law.columbia.edu/sabin_climate_change/217

Vnímajú zvieratá infrazvuk produkovaný veternými elektrárňami? Ovplyvňuje to ich zdravie a život?

Áno, existujú vedecké štúdie, ktoré ukazujú, že niektoré druhy zvierat môžu reagovať na veterné parky zvýšeným stresom, zmenou správania alebo tým, že sa týmto lokalitám vyhýbajú. Ide však o všeobecný vplyv prostredia — kombináciu hluku, vibrácií, pohybu turbín a zmien v krajine. Neexistujú však jasné dôkazy o tom, že by infrazvuk (zvuk pod 20 Hz), ktorý veterné turbíny produkujú v nízkej intenzite, bol hlavnou alebo samostatnou príčinou týchto účinkov.

Doterajší výskum ukazuje, že:

• hlavné efekty na zvieratá sú spojené s celkovým hlukom, zmenami prostredia a vibráciami,
• nie s infrazvukom samotným, ktorý je veľmi slabý a zvyčajne na úrovni prirodzeného pozadia (vietor, more, búrka),
• odborné štúdie, ktoré by skúmali výlučne infrazvuk ako samostatný faktor, sú zatiaľ veľmi obmedzené alebo nepriame.

Inými slovami, výskum potvrdzuje určité vplyvy veterných turbín na niektoré druhy zvierat, ale infrazvuk ako príčina týchto javov preukázaný nebol.

Ako sa zvieratá chránia — úloha EIA

Každý veterný park na Slovensku najprv musí prejsť povinným procesom EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Ide o mimoriadne detailný proces, ktorý slúži aj ako kľúčový nástroj ochrany zvierat.

V rámci EIA sa analyzuje:

• migrácia a správanie živočíchov (vtáky, netopiere, veľké cicavce),
• hniezdiská, zimoviská a biotopy chránených druhov,
• riziko kolízií, vyrušovania, zmeny správania,
• vplyv hluku, vibrácií a prevádzky,
• vhodnosť lokality (citlivé územia sú automaticky vylúčené).

Na základe EIA môže štát:

• projekt zakázať,
• vyžadovať presun turbín mimo citlivých biotopov,
• nariadiť sezónne obmedzenia,
• vyžadovať monitoring a dlhodobé opatrenia,
• alebo povoliť projekt len pri splnení všetkých podmienok ochrany prírody.

Ak sa v procese EIA preukáže, že projekt spĺňa podmienky ochrany zvierat, môže pokračovať. Ak nie — musí sa prepracovať alebo vôbec nebude povolený. EIA je teda kľúčový dôvod, prečo moderné veterné parky nevznikajú v územiach, kde by poškodili živočíchy — a prečo sú dnes výrazne bezpečnejšie než projekty spred 15–20 rokov.

Zdroje: 

Schöll, M. E., Nopp-Mayr, U. (2021) Impact of wind power plants on mammalian and avian wildlife species in shrub- and woodlands. Biological Conservation. Vol. 256. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2021.109037

Łopucki, R., Klich, D., & Gielarek, S. (2017). Do terrestrial animals avoid areas close to turbines in functioning wind farms in agricultural landscapes? Environmental Monitoring and Assessment, 189(7), 343. https://doi.org/10.1007/s10661-017-6018-z

Klich, D., Kawka, J., Łopucki, R., Kulis, Z., Yanuta, G., Budny, M., 2024. The contingent impact of wind farms on game mammal density demonstrated in a large-scale analysis of hunting big data in Poland. Scientific Reports, 14(1), 12239. https://doi.org/10.1038/s41598-024-76999-2

Vplyv na podzemné vody - aký to bude mať vplyv na toky podzemných vôd?

V základoch veterných elektrární sa väčšinou používa železobetón. Všetky zámery veterných projektov, ktoré sa aktuálne prechádzajú posudzovaním vplyvov na životné prostredie, musia prejsť dôkladným environmentálnym posúdením (EIA) – a práve v ňom sa podzemným vodám venuje osobitná pozornosť. Čo všetko sa preveruje?

V rámci hodnotenia vplyvov na životné prostredie sa posudzuje:

• Kde sú v okolí zdroje pitnej vody (napr. súkromné studne, pramene)
• Ako sa voda pohybuje v podzemí, a či by stavba mohla ovplyvniť jej prúdenie
• Aké materiály sa použijú na základy – v prípade turbín ide o štandardný železobetón bez toxických látok
• Či sú navrhnuté ochranné zóny a bezpečné vzdialenosti od citlivých miest

A čo ukazujú analýzy?

• Viaceré štúdie z citlivých oblastí nepreukázali žiadne negatívne vplyvy na podzemné vody.
• Ani súčasné projekty na Slovensku, ktoré sú v procese EIA, nevykazujú riziká pre vodu.
• Chemické a fyzikálne testy podzemnej vody pred a po výstavbe neukazujú žiadne zmeny mimo zákonných limitov.

Ochrana vody je súčasťou každej fázy projektu – od plánovania cez výstavbu až po prevádzku. Ak by hrozilo akékoľvek riziko, projekt nemôže dostať povolenie. Vaša voda je pod kontrolou – aj počas výstavby.

Zdroje:

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Valente, A., Catani, V., Esposito, L., Leone, G., Pagnozzi, M., Fiorillo, F. (2022). Groundwater Resources in a Complex Karst Environment Involved by Wind Power Farm Construction. Sustainability, 14(19), 11975. https://doi.org/10.3390/su141911975

Vplyv na zrážky - ako to bude ovplyvňovať sucho a mikroklímu? Zmenilo sa množstvo a intenzita zrážok? (máte štatistiky?)

Veterné elektrárne nemenia regionálne počasie ani nespôsobujú globálne zmeny klímy. Neprodukujú teplo – iba premiešavajú vzduch, ktorý už v atmosfére je. Preto ich vplyv na mikroklímu patrí medzi najmenšie zo všetkých energetických zdrojov. Vedecké štúdie ukazujú, že veterné turbíny môžu mať mierny, lokálny a prechodný efekt v ich bezprostrednom okolí:

• znižujú rýchlosť vetra za turbínou,
• zvyšujú turbulentné premiešavanie vzduchu, najmä v noci,
• tým môžu spôsobiť veľmi mierne zvýšenie teploty pri zemi v nočných hodinách,
• cez deň býva efekt opačný alebo minimálny.

Tieto zmeny sú malé, lokálne a porovnateľné s tým, čo spôsobí napr. stromoradie, kopec alebo menšie sídlisko.

Doterajšie meteorologické štúdie sa zhodujú, že veterné parky nemajú významný vplyv na množstvo ani intenzitu zrážok. Najväčšia publikovaná analýza (Fiedler et al., 2011) skúmala 62 rokov údajov v blízkosti extrémne veľkého veterného parku v USA, zistila iba približne +1 % zmenu zrážok, čo je lokálny, meteorologicky bezvýznamný efekt.

Pre porovnanie: slovenské veterné parky sú oveľa  menšie, takže očakávaný vplyv je prakticky nulový. Veterné turbíny môžu v bezprostrednom okolí spôsobiť malé, dočasné mikroklimatické zmeny (najmä premiešavanie vzduchu). Nemajú však vplyv na regionálne počasie, sucho, ani na množstvo zrážok. Z pohľadu klímy a hydrológie sú oveľa menej zaťažujúce ako akýkoľvek fosílny zdroj energie.

Zdroje:

Fiedler, B.H., Bukovsky M.S. (2011), The effect of a giant wind farm on precipitation in a regional climate model. Environmental Research Letters 6 (4): 045101. doi:10.1088/1748-9326/6/4/045101

Wang, C. and Prinn, R. G.: Potential climatic impacts and reliability of very large-scale wind farms, Atmos. Chem. Phys., 10, 2053–2061, https://doi.org/10.5194/acp-10-2053-2010, 2010.

Keith, D. W., DeCarolis, J. F., Denkenberger, D. C., Lenschow, D. H., Malyshev, S. L., & Rasch, P. J. (2004). The influence of large-scale wind power on global climate. Proceedings of the National Academy of Sciences, 101(46), 16115–16120. https://doi.org/10.1073/pnas.0406930101

Miller, L. M., & Keith, D. W. (2018). Climatic impacts of wind power. Joule, 2(12), 2618–2632. https://doi.org/10.1016/j.joule.2018.09.009

Kaffine, D.T. (2019) Microclimate effects of wind farms on local crop yields. Journal of Environmental Economics and management. https://spot.colorado.edu/~daka9342/WindCrops.pdf

Aký to bude mať vplyv na okolitú zver - včely, vysoká zver?

Včely a opeľovače

Doterajšie vedecké štúdie – vrátane detailného výskumu z Poľska (Kajzer-Bonk et al., 2022) – nepreukázali, že by veterné turbíny škodili včelám alebo iným opeľovačom. Včely nereagujú na turbíny stresom ani zmenami správania a neexistuje mechanizmus, ktorým by hluk, vibrácie či infrazvuk narušoval ich orientáciu. Včely sa totiž riadia úplne inými signálmi: feromónmi, polarizáciou svetla, magnetickým poľom Zeme a vizuálnymi orientačnými bodmi. Zároveň výskum ukazuje, že okolie turbín môže byť pre včely dokonca prospešné. Keďže turbíny stoja najčastejšie uprostred veľkých monokultúrnych polí, ich okolie vytvára malé „ostrovčeky biodiverzity“ – nenarušené, nepesticidované, s pestrou vegetáciou a dostupnou potravou. Tieto miesta hostia vyššiu druhovú pestrosť rastlín aj opeľovačov než okolité polia a často dokonca aj viac včiel než bežné lúky.

Inými slovami, veterné elektrárne nie sú pre včely hrozbou. Naopak, v intenzívne využívanej krajine môžu pomáhať opeľovačom tým, že poskytujú stabilné mikrohabitaty s dobrou potravnou ponukou.

Vysoká zver a iné cicavce

Veterné parky môžu ovplyvniť správanie alebo rozloženie zveri, no vedecké štúdie sa zhodujú v dvoch kľúčových zisteniach:

1. Najväčší vplyv má samotná výstavba – nie prevádzka.
Počas stavby môže zver dočasne ustúpiť z okolia. Po skončení prác sa však – ak krajina zostane nenarušená – zver vráti, podobne ako sa prispôsobila cestám, železniciam či elektrickým vedeniam.

2. Presun zveri nie je trvalý a väčšina cicavcov si na turbíny zvyká.
Výskumy z USA aj Poľska ukazujú, že:

• srnčia zver a diviaky môžu mať mierne nižšiu početnosť priamo pri turbínach,
• zajace, líšky, jazvece či kunovité šelmy nevykazujú žiadne negatívne reakcie,
• zver neprejavuje paniku, turbíny si nepletie s predátormi a ignoruje ich pohyb.

Z dlhodobého hľadiska je rozhodujúce, ako je projekt navrhnutý – nie to, že tam turbíny stoja.

Kľúčová úloha procesu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie)

Každý veterný park na Slovensku musí prejsť prísnym procesom EIA, ktorý zahŕňa:

• hodnotenie vplyvu na všetky skupiny živočíchov, vrátane vtáctva, cicavcov a opeľovačov,
• mapovanie migračných trás, zimovísk, jadrových zón a lovných revírov,
• povinnosť modelovať rušenie, fragmentáciu biotopov a rizikové správanie zveri,
• návrh opatrení – posun lokalizácie, ochranné pásma, obmedzenie stavby v citlivých obdobiach, vegetačné clony a ďalšie.

Ak EIA zistí, že je riziko vysoké, projekt sa musí prepracovať, čo je bežná prax v celej EÚ. Až po splnení všetkých podmienok môže byť projekt povolený.

Zdroje:

Pustkowiak, S., Banaszak-Cibicka, W., Mielczarek, Ł.E. et al. The association of windmills with conservation of pollinating insects and wild plants in homogeneous farmland of western Poland. Environ Sci Pollut Res 25, 6273–6284 (2018). https://doi.org/10.1007/s11356-017-0864-7

Łopucki, R., Klich, D., & Gielarek, S. (2017). Do terrestrial animals avoid areas close to turbines in functioning wind farms in agricultural landscapes? Environmental Monitoring and Assessment, 189(7), 343. https://doi.org/10.1007/s10661-017-6018-z

Klich, D., Kawka, J., Łopucki, R., Kulis, Z., Yanuta, G., Budny, M., 2024. The contingent impact of wind farms on game mammal density demonstrated in a large-scale analysis of hunting bag data in Poland. Scientific Reports, 14(1), 12239. https://doi.org/10.1038/s41598-024-76999-2

Northwest National Laboratory. (n.d.). Terrestrial mammals. Tethys. https://tethys.pnnl.gov/receptor/terrestrial-mammals

Tolvanen, A., Routavaara, H., Jokikokko, M., & Rana, P. (2023). How far are birds, bats, and terrestrial mammals displaced from onshore wind power development? – A systematic review. Biological Conservation, 288, 110382. https://doi.org/10.1016/j.biocon.2023.110382

Wind Europe. (2017). Mainstreaming energy and climate policies into nature conservation. The role of wind energy in wildlife conservation. Wind Europe. https://windeurope.org/wp-content/uploads/files/policy/topics/sustainability/WindEurope-Paper-on-the-role-of-wind-energy-in-wildlife-conservation.pdf#:~:text=Wind%20energy%20can%20be%20developed,effect%20on%20Natura2000%20areas%2C%20the

Čo budú môcť poľnohospodári pestovať (keďže z dôvodu ochrany vtáctva nebudú môcť pestovať atraktívne potraviny? 

Veterné turbíny neobmedzujú poľnohospodársku výrobu – pôdu nezaberajú plošne.

Hoci sa môže zdať, že veterný park má veľkú rozlohu, skutočný fyzický záber pôdy je minimálny – približne 3–5 % územia.

• Jedna turbína zaberá približne 0,3 až 0,5 ha.
• 95–97 % plochy ostáva plne využiteľných na pestovanie alebo pasenie.
• Poľnohospodárske stroje môžu jazdiť až k samotnému základu turbíny.
• Káble sú vedené pod zemou, takže pole zostáva funkčným poľom.

Veterné parky nevytvárajú žiadnu zónu zákazu pestovania plodín. Neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by zakazovalo pestovanie „atraktívnych potravín“ (napr. obilniny, olejniny, kukurica, ovocie).

Pestovať sa môže presne to isté, čo doteraz.

Ochrana vtáctva neznamená zákaz pestovania – znamená len lepšie plánovanie

Vtáctvo sa chráni najmä tým, že:

• turbíny sa nestavajú na migračných trasách,
• neumiestňujú sa v blízkosti kolónií alebo hniezdisk,
• počas EIA sa hodnotí riziko pre konkrétne druhy,
• projekt sa prípadne posunie o niekoľko sto metrov tam, kde riziko nie je.

Výsledok:
Nie je potrebné obmedzovať pestovanie plodín, ale optimalizovať umiestnenie turbín tak, aby nezasahovali citlivé biotopy.

Teda: poľnohospodári môžu pestovať úplne rovnaké plodiny ako predtým.

Každý projekt prechádza procesom EIA, ktorý presne hodnotí vplyv na vtáky aj zver

EIA analyzuje:

• hniezdiská a ťahové trasy vtákov,
• zimoviská a lovné zóny dravcov,
• riziko kolízií pre jednotlivé druhy,
• akustické a vizuálne rušenie,
• dostupnosť potravy v danej krajine.

Ak je zistené riziko, projekt sa upraví tak, aby nedochádzalo k negatívnemu vplyvu na vtáctvo, nie aby sa zakázalo pestovanie plodín.
EIA môže odporučiť aj vegetačné pásy, ochranné vzdialenosti či úpravu termínov výstavby – ale nikdy neobmedzuje poľnohospodársku produkciu.

Poľnohospodár má z veterného parku ekonomický benefit – bez straty produkcie

Veterné turbíny umožňujú dvojité využitie pôdy pôda sa ďalej obrába a zároveň majiteľ dostáva prenájom alebo podiel na výnose elektriny. V praxi to znamená: stabilnejší a diverzifikovaný príjem, možnosť investovať do modernizácie farmy a žiadnu stratu pôdy na pestovanie.

Aké plodiny môžu poľnohospodári pestovať?

Všetky, ktoré pestovali doteraz.

Na Slovensku neexistuje žiadny predpis, ktorý by zakazoval pestovanie obilnín, obmedzoval pestovanie kukurice či repky, či vyžadoval špeciálne „neatraktívne“ plodiny pri veterných elektrárňach. Veterné turbíny nemajú žiadny vplyv na to, čo môže alebo nemôže byť vysadené na poli. Poľnohospodár rozhoduje úplne rovnako ako predtým.

Zdroje: 

Archer, C. L., & Jacobson, M. Z. (2003). Spatial and temporal distribution of US winds. Journal of Geophysical Research. https://doi.org/10.1029/2002JD002076

Dai, T., Valanarasu, J. M. J., Zhao, Y., Zheng, S., Sun, Y., Patel, V. M., & Jordaan, S. M. (2024). Land resources for wind energy development requires regionalized characterizations. Environmental Science & Technology, 58(11). https://doi.org/10.1021/acs.est.3c07908

Denholm, P. et al. (2009). Land-use requirements of modern wind power plants in the United States. NREL Report.https://docs.nrel.gov/docs/fy09osti/45834.pd

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Eisenson, M., Elkin, J., Fitch, A., Ard, M., Sittinger, K., Lavine S., April 2024 (revised February 2025). Rebutting 33 False Claims About Solar, Wind, and Electric Vehicles, Sabin Center for Climate Change Law. https://scholarship.law.columbia.edu/sabin_climate_change/217

Lovins, A. B. (2011). Renewable energy’s ‘footprint’ myth. The Electricity Journal, 24(6), 40–42. https://doi.org/10.1016/j.tej.2011.06.005

Hernandez, R. R. et al. (2014). Environmental impacts of utility-scale solar energy. Renewable and Sustainable Energy Reviews. https://doi.org/10.1016/J.RSER.2013.08.041

Jedicke, E. (2017). Pro und kontra Windkraft – der ganzheitliche Blick auf die Kulturlandschaftsdynamik fehlt. Naturschutz und Landschaftsplanung, 49(2), 33–36. ISSN 0940-6808.

Lovins, A. B. (2011). Renewable energy’s ‘footprint’ myth. The Electricity Journal, 24(6), 40–42. https://doi.org/10.1016/j.tej.2011.06.005

Pasqualetti, M. J. (2011). Social barriers to renewable energy landscapes. Geographical Review, 101(2), 201–223. https://doi.org/10.1111/j.1931-0846.2011.00087.x

Migračná trasa vtáctva cez Stupavu - vplyv turbín? A otázka: Stránka MŽP uvádza, že Stupava je nevhodná na veterný park na základe mapy senzitivity vtáctva.

Dňa 18. 11. 2025 publikovalo SOS/BirdLife Slovensko svoje Stanovisko k navrhovanému veternému parku Stupava, v ktorom jednoznačne upozorňuje, že ide o jednu z najrizikovejších lokalít pre vtáctvo na celom Slovensku. Územie Stupavy leží na hlavnej migračnej trase husí a zároveň predstavuje kľúčové zimovisko haje červenej. V okolí sa nachádzajú hniezdiská vzácnych a ohrozených dravcov, ako je haje červená a tmavá, orol kráľovský či bocian čierny, a prítomnosť smetiska výrazne zvyšuje koncentráciu vtáctva v priestore.

SOS/BirdLife Slovensko spolu s Ministerstvom životného prostredia SR preto hodnotia túto lokalitu ako vysoko nevhodnú a z hľadiska ochrany vtáctva neprípustnú. Práve proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) zabezpečuje, že v takýchto územiach sa veterný park nepovolí, pokiaľ riziko pre vtáctvo nie je možné odstrániť alebo výrazne minimalizovať. Reálna ochrana vtáctva teda prebieha práve prostredníctvom tohto odborného procesu, ktorý je navrhnutý tak, aby sa turbíny stavali iba tam, kde je to ekologicky bezpečné.

Zdroje:

FB stránka SOS Birdlife. Dostupná tu: https://www.facebook.com/ornitologicka

Prečo vymieňame trvalé poškodenie životného prostredia za neistý finančný príjem? 

Podľa všetkých dostupných dát – vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) – patria veterné elektrárne medzi najšetrnejšie energetické zdroje, ktoré dnes máme k dispozícii. Ich ekologická stopa je neporovnateľne menšia ako pri uhlí, plyne či iných formách výroby elektriny a nejde o trvalé zásahy do krajiny. Veterné turbíny neznečisťujú vzduch, pôdu ani vodu, nevypúšťajú emisie a po skončení životnosti sa dajú demontovať, pričom územie je možné plne obnoviť — čo pri mnohých iných technológiách nie je možné.

Dôvod, prečo Slovensko rozvíja veternú energiu, nie je finančný príjem, ale energetická bezpečnosť. Odborné analýzy hovoria jasne: do roku 2050 sa spotreba elektriny takmer zdvojnásobí. Prechod na elektromobilitu, čisté vykurovanie a nové priemyselné investície spôsobia, že dopyt po elektrine bude oveľa vyšší než dnes. Ak Slovensko nezačne budovať vlastné obnoviteľné zdroje, budeme čoraz viac závislí od dovozu drahej elektriny alebo od fosílnych palív – čo je rizikové ekologicky aj ekonomicky.

Veterné elektrárne pritom nespôsobujú “trvalé poškodenie prírody”. Pri správnom umiestnení zasahujú do krajiny minimálne a proces EIA zabezpečí, že sa nepostavia tam, kde by ohrozovali vtáctvo, zver či biotopy. Práve EIA je zárukou, že ak by hrozil vážny dopad, projekt sa buď upraví, alebo neschváli. To znamená, že ochrana životného prostredia je zabudovaná priamo v povoľovacom procese.

Finančný prínos pre obce alebo vlastníkov pôdy nie je „kompenzáciou za zničenú krajinu“, ale stabilným vedľajším efektom, ktorý môže pomôcť regiónu rozvíjať infraštruktúru, služby či komunitné projekty. Rozvoj veternej energie však nevzniká preto, aby niekto zarobil — je to reakcia na potrebu čistej, bezpečnej a dostupnej energie, ktorá nezaťažuje krajinu emisiami.

Najväčšiu hrozbu pre životné prostredie dnes nepredstavujú veterné turbíny, ale klimatická kríza. Extrémy počasia, suchá, záplavy či kolaps ekosystémov sú dôsledkom emisií z fosílnych palív — nie veterných elektrární. Ak chceme zachovať prírodu, vodu, pôdu a zdravé prostredie pre ďalšie generácie, musíme významne znížiť emisie, a práve veterná energia je jedným z najčistejších a najúčinnejších spôsobov, ako to dosiahnuť.

Veterné elektrárne teda neznamenajú výmenu prírody za finančný zisk. Sú spôsobom, ako chrániť klímu, zvýšiť energetickú nezávislosť Slovenska a zároveň zachovať krajinu v čo najlepšom stave — dnes aj pre budúcnosť.

Zdroje:

Enviroportál.sk. Čo je to EIA?. Enviroportál.sk.https://www.enviroportal.sk/co-je-eia

Jensen, J., Skelton, K.,(2018). Wind turbine blade recycling: Experiences, challenges and possibilities in a circular economy. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 97, 165–171. https://doi.org/10.1016/j.rser.2018.08.041

Wind Energy Technologies Office (2022). Carbon Rivers Makes Wind Turbine Blade Recycling and Upcycling a Reality With Support From DOE, U.S. Departmernt of Energy. .https://perma.cc/2WE8-XWC3

Sceptical Science.  (n.d) How does production of wind turbine components compare with burning fossil fuels? Sceptical Science.  https://skepticalscience.com/comparison-of-wind-turbine-production-with-fossil-fuel-burning.htm

Bošnjaković, M., Hrkać, F., Stoić, M. Hradovi, I. (2024) Environmental Impact of Wind Farms. MDPI. https://www.mdpi.com/2076-3298/11/11/257

Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), a.s. (2025) SEPS pristupuje k navýšeniu kapacity pre pripájanie nových a zvýšenie výkonu existujúcich zdrojov. https://www.sepsas.sk/tlacove-spravy/seps-pristupuje-k-navyseniu-kapacity-pre-pripajanie-novych-a-zvysenie-vykonu-existujucich-zdrojov-2/

Plán obnovy. (2024). Mýty a fakty o veternej energii. https://www.planobnovy.sk/repowereu/oze/fakty-o-vetre/

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2019). Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (s. 76). https://www.economy.gov.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky. (2022). Príručka pre zakladateľov energetických komunít. https://www.sapi.sk/files/132_FINAL_SAPI_Prirucka.pdf

Odhadovaný vývoj spotreby elektriny na Slovensku (2024, marec 21). Zdieľané: „Útvar hodnoty za peniaze“ [Status]. Facebook. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1036448265192950&id=100064833575723&set=a.218585613645890

Veľká Británia ruší veterné parky v mori kvôli zlému vplyvu na veľryby.

Toto tvrdenie nie je pravdivé a nevyplýva ani z jediného oficiálneho dokumentu vlády Spojeného kráľovstva.

Podľa Digest of UK Energy Statistics (DUKES 2025), ktorý vydalo britské ministerstvo Department for Energy Security and Net Zero, Spojené kráľovstvo neruší offshore veterné parky – naopak, ich kapacita aj výroba rastú. Celková kapacita obnoviteľných zdrojov v roku 2024 vzrástla o 7,3 % (o 4,1 GW), pričom veľkú časť tvorili veterné zdroje. To znamená, že vláda pokračuje v masívnom rozvoji veterných elektrární a žiadne rušenie pre ekologické dôvody.

Dokument uvádza, že:

• kapacita offshore vetra vzrástla o 8,1 %,
• boli dokončené nové projekty (napr. Moray West, Dogger Bank Phase A, NNG),
• offshore vietor je „najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom v UK“,
• nijaké obmedzenia ani rušenie kvôli veľrybám dokument vôbec nespomína.

Ak by Spojené kráľovstvo rušilo veterné projekty, tieto čísla by klesali, no realita je opačná – výroba aj kapacity výrazne rastú.

Úplne jasne: v celom dokumente nie je ani jeden údaj či zmienka o tom, že by veterné parky boli zastavované z ekologických dôvodov.

Ak teda niekto tvrdí, že Británia ruší turbíny „kvôli veľrybám“, ide o dezinformáciu, ktorá je v rozpore s oficiálnymi energetickými štatistikami a trendmi.

Zdroj:

Department for Energy Security and Net Zero. (2025). Digest of UK Energy Statistics (DUKES) 2025: Chapter 6 – Renewable sources of energy. UK Government.
https://assets.publishing.service.gov.uk/media/688a193f6478525675739024/DUKES_2025_Chapter_6.pdf