VETERNÁ POŠTA - ODPOVEDE NA VAŠE PODNETY III.

Mesto Stupava spustilo túto informačnú iniciatívu, aby ste sa mohli anonymne podeliť o svoje názory, otázky či obavy týkajúce sa zámeru výstavby veterného parku v katastri mesta. Schránky Veternej pošty sú do konca septembra k dispozícii na viacerých miestach v Stupave – na Mestskom úrade (podatelňa), v Mestskej knižnici, Mestskom kultúrnom a informačnom centre, na 1. poschodí Zdravotného strediska a v Ekocentre.

Z doručených podnetov priebežne pripravujeme odpovede, aby ste mali všetky potrebné informácie a mohli si vytvoriť vlastný názor na túto dôležitú tému. Všetky doposiaľ spracované otázky a dlhšie vyjadrenia zverejňujeme v samostatnej sekcii tu: /zverejnovanie/veterny-park-stupava-projektovy-zamer/veterna-posta-odpovede/

Rozsah výstavby a dopad na životné prostredie

„Plánovaná výstavba veterného parku v okolí Stupavy predstavuje zásah takého rozsahu, že negatívne ovplyvní nielen samotné mesto a priľahlé obce (Zohor, Lozorno, Marianka), ale aj západnú časť Bratislavy (Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Bory). Turbíny s výškou-nad 200 metrov sa bežne nestavajú v tesnej blízkosti husto osídlených oblastí, čo vyvoláva otázky o vhodnosti lokality.“

Podľa zverejneného projektového zámeru sú najbližšie veterné turbíny situované vo vzdialenosti minimálne 2,5 km od obytnej zástavby v Stupave, čo je v rámci európskej aj slovenskej praxe považované za dostatočnú ochrannú vzdialenosť. Výsledné rozhodnutie, či je tento projektový zámer vhodné realizovať na danom území bude vychádzať z komplexného odborného posúdenia všetkých environmentálnych a sociálnych vplyvov - odborníkmi a ministerstvom životného prostredia. Ak EIA preukáže významné negatívne vplyvy bez možnosti účinnej nápravy, zámer môže byť upravený alebo zamietnutý. Každý môže mať iný pohľad na to, ako región môže ovplyvňovať výstavba a to nielen veterného parku. V legislatíve nie sú stanovené jasné a objektívne kritériá. Ministerstvo životného prostredia SR stanovuje rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), kde zadefinuje aké všetky aspekty vplyvov má Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA)  veterného parku Stupava posúdiť.

To, že veterné parky nie sú problémom ani v blízkosti aglomerácií potvrdzuje napríklad veterný park Middelgrunden, ktorý je od centra dánskej Kodane vzdialený len 3–4 km a je tak viditeľný priamo z mesta. Kodaň sa pritom dlhodobo umiestňuje v rebríčku najlepších miest na život. Podobne sú viaceré veterné turbíny aj v nemeckom Hamburgu, a to dokonca v zastavanom území tamojšieho prístavu, približne 2 kilometre od centra mesta.

Vyššia výška moderných veterných turbín je výsledkom technologického vývoja. Vyššie konštrukcie umožňujú zachytiť stabilnejší a silnejší vietor, čím sa zvyšuje efektívnosť výroby elektriny a zároveň znižuje potreba väčšieho počtu zariadení. Cieľom je zabezpečiť vyššiu energetickú účinnosť. Postupne sa už aj u našich susedov v Rakúsku inštalujú tieto novšie - vyššie typy turbín (napríklad v neďalekom Engelharstettene.)

„Nedostatok demokratických mechanizmov

Zásadný problém predstavuje absencia verejného referenda, ktoré by umožnilo obyvateľom vyjadriť sa k zámeru výstavby. V demokratickej spoločnosti by mal byť takýto mechanizmus samozrejmosťou. Obavy z neplatnosti referenda je možné eliminovať znížením kvóra. Namiesto toho sa navrhuje anketa medzi 1000 neinformovanými obyvateľmi, čo pôsobí ako formálny ústupok demokracii.“

Referendum je samozrejme základný nástroj demokracie. Nastavenie kvóra platnosti referenda na 50 % voličov má svoj zmysel - zabezpečiť, aby v otázkach, ktoré si  ho vyžadujú svoju vôľu prejavila aspoň polovica voličov. Mesto nemá kompetencie meniť platnú legislatívu pre referendum.

Ak by sa aj kvórum pre referendum znížilo, napríklad iba na 20-30 %, bolo by to ešte referendum?  Bol by takýto výsledok záväzný pre väčšinu obyvateľov, ktorí sa z rôznych dôvodov referenda nezúčastnili? Doterajšie skúsenosti s referendami o zámeroch veterných parkoch na Slovensku ukazujú, že ľudia sa ich nezúčastňujú v dostatočnej miere (spravidla okolo 25-35 %).

Reprezentatívny prieskum vie zabezpečiť socio-demografickú reprezentatívnosť zozbieraného názoru. Výsledky ukážu prierezový názor Stupavčanov podľa zastúpenia ich vekovej a vzdelanostnej kategórie na celkovom počte obyvateľov.

„Podozrivý manažment projektu

Projekt riadi firma, ktorej štruktúra pripomína schránkovú spoločnosť. Jej postupy vedú k jedinému cieľu—obohateniu sa na úkor verejného záujmu. Miestne zastupiteľstvo Stupavy ignoruje zásady transparentnosti, pričom primátor sa netají svojou angažovanosťou v prospech výstavby."

Podobne ako v prípade developerských firiem, aj investori v oblasti veterných parkov zakladajú pre každý projekt samostatnú spoločnosť. Takáto spoločnosť prirodzene nemá majetok, kým nezačne výstavbu, ani tržby, kým nezačne vyrábať a predávať elektrinu.

Zakladatelia WSB Invest majú medzinárodné skúsenosti v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Peter Badík je zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Greenway, prevádzkovateľa siete nabíjacích staníc pre elektromobilitu, vrátane prevádzky v zahraničí. Andrej Sršeň má skúsenosti s prípravou a výstavbou veterných parkov vo Fínsku. Ďalší členovia tímu pôsobili v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku aj v Európe.

Rozumieme, že verejná diskusia môže byť emotívna, avšak spochybňovanie odbornej kvalifikácie ľudí, ktorí sa dlhodobo angažujú v oblasti obnoviteľnej energetiky, nie je konštruktívne. Odborné posúdenie projektov patrí do kompetencie týchto expertov a príslušných inštitúcií, pričom mesto zabezpečuje transparentnosť celého povoľovacieho procesu.

„Ekonomická (ne)udržateťnosť

Napriek dotačným schémam sú náklady na výstavbu, údržbu a prevádzku veterných elektrární vysoké. Každá turbína spotrebuje ročne viac než 1300 litrov toxických olejov a mazív. Skúsenosti zo Švédska a Nórska ukazujú, že viaceré parky boli uzavreté ako nerentabilné. Výroba energie je nestála, nárazová a vyžaduje nákladné vyrovnávanie v rozvodových sústavách. Absurdne sa dotuje aj energia, ktorá sa v čase nadprodukcie mení na teplo a vypúšťa do prostredia.“

Skúsenosti zo Švédska a Nórska ukazujú, že veterné elektrárne môžu byť ekonomicky udržateľné a výnosné. V roku 2024 Švédsko zvýšilo svoju kapacitu veterných elektrární o 1015 MW, čím dosiahlo celkovú kapacitu viac ako 17 000 MW.Nórsko prevádzkuje viac ako 5000 MW výkonu z veterných elektrární. Tieto krajiny investovali do moderných technológií a infraštruktúry, ktoré umožňujú efektívnu výrobu a distribúciu veterné energie. Veterná energia je jedným z najlacnejších zdrojov elektriny a jej náklady na výrobu sú konkurencieschopné v porovnaní s inými zdrojmi energie.

Informácie o spotrebe až 1300 litrov toxických olejov a mazív ročne na jednu turbínu nie sú presné. Priemerná spotreba oleja vo veterných turbínach sa pohybuje okolo 80 galónov (približne 300 litrov) ročne na jednu turbínu. Tento olej sa používa na mazanie prevodoviek a transformátorov, pričom sa uprednostňujú syntetické oleje kvôli ich vyššej stabilite a účinnosti pri nižších teplotách.

Je dôležité poznamenať, že spotreba oleja vo veterných turbínach je výrazne nižšia v porovnaní s inými typmi elektrární. Napríklad paroplynové alebo jadrové elektrárne môžu spotrebovať desiatky tisíc litrov oleja ročne. Okrem toho, moderné veterné turbíny sú navrhnuté tak, aby minimalizovali potrebu údržby a spotreby oleja, čím sa znižuje ich environmentálny dopad.

„Preukázaný pokles trhovej hodnoty nehnuteľností

Podľa štúdie dánskych ekonómov publikovanej v žurnále Environmental and Resource Economics:

• Domy v blízkosti veterných turbín zaznamenali významný pokles hodnoty, najmä ak boli vystavené tzv. tieňovému blikaniu (stroboskopický efekt rotujúcich lopatiek).

• Výška turbín hrá zásadnú rolu — čím vyššia turbína, tým výraznejší negatívny dopad na cenu nehnuteľnosti.

• Vplyv sa prejavuje najmä do vzdialenosti 2-3 km, kde sa kombinujú vizuálne, akustické a psychologické faktory.

Dva hlavné faktory poklesu ceny

1. Vizuálne znečistenie a strata výhľadu

Turbíny vysoké 200+ metrov sú dominantným prvkom krajiny. lch prítomnosť narúša estetiku prostredia, čo znižuje atraktivitu bývania.

2.  Zdravotné a psychologické obavy

Infrazvuk, hluk, blikanie a nočné svetlá majú vplyv na kvalitu života. Kupujúci sa týmto lokalitám vyhýbajú, čo znižuje dopyt a tým aj cenu.

Kvantifikácia straty

Hoci presné čísla sa líšia podľa krajiny, typu nehnuteľnosti a vzdialenosti od turbín, niektoré štúdie uvádzajú:

• Pokles hodnoty o 5-20 % v závislosti od blízkosti a výšky turbín.

• Domy vystavené tieňovému blikaniu môžu stratiť dodatočných 5-10 % hodnoty.

• V niektorých prípadoch sa uvádza až 30 % pokles pri kombinácii viacerých negatívnych faktorov.

Dánski autori štúdie navrhujú, aby štát:

• Zohľadnil tieto straty pri plánovaní výstavby veterných parkov.

• Zaviedol kompenzačné mechanizmy pre majiteľov nehnuteľností.

• Vytvoril fond na dorovnanie strát, najmä v prípade, že investor alebo prevádzkovateľ parku zanikne.

Nevieme presne o akú štúdiu ide, takže ťažko na ňu reagovať. Nevieme kto je jej autorom, čo presne uvádza, a či vôbec obsahuje vyššie uvedené. Stačí sa však iba pozrieť na vývoj cien nehnuteľností za hranicou v Dolnom Rakúsku, kde dnes žije aj veľa Slovákov. Ceny nehnuteľností sa tam za posledných 20 rokov, teda v čase kedy už tam fungovali viaceré veterné elektrárne, významným spôsobom zvýšili.

V obci Prellenkirchen, v ktorej katastri je viacero veterných elektrární, ceny pozemkov  vzrástli z približne 20 eur/meter štvorcový pozemku na dnešných 120 eur. Žiaden pokles na 10-15 eur tam teda nenastal.  

Výskumy ukazujú, že vplyv veterných turbín na ceny nehnuteľností naprieč krajinami nie je jednotný. Je spravidla veľmi mierny a obmedzený na najbližšie okolie – a to len v niektorých prípadoch.

• Veľká štúdia z USA analyzovala viac ako 300 miliónov predajov nehnuteľností pri veterných parkoch (1997–2020).
• V okruhu do 1,5 km od turbíny sa v niektorých prípadoch prejavil pokles ceny max. o 8 %, v priemere však len o 1,2 % – najmä pri domoch s priamym výhľadom na väčší počet turbín.
• Pri menších parkoch (do 20 turbín) sa vplyv pohybuje do 1 % alebo žiadny.
• Za hranicou 1,5 km žiadny systematický vplyv nebol preukázaný.

Viac k tejto téme a konkrétne zdroje nájdete tu: https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Narušenie krajinného rázu

Výstavba turbín s výškou 210-255 metrov by radikálne zmenila charakter krajiny zo zeleného na technologicko-industriálny. Odborné štúdie odporúčajú minimálnu vzdialenost' 3 km od obývaných oblastí, no slovenská legislatíva ju znížila na 1 km. Vzhľadom na existenciu jadrových a vodných elektrární sa tento zdroj javí ako energeticky nadbytočný.“

Výstavba veterných turbín s výškou 210–255 metrov môže ovplyvniť vizuálny charakter krajiny. Avšak, podľa metodiky Ministerstva životného prostredia SR pre rozvoj veternej energetiky, sa vyhodnocujú vplyvy na krajinný ráz v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Tento proces zahŕňa verejné pripomienkovanie a odborné posúdenie, ktoré zohľadňuje aj ochranu krajinného rázu.

Pokiaľ ide o vzdialenosť veterných turbín od obývaných oblastí, slovenská legislatíva stanovuje minimálnu vzdialenosť 1 km. Táto vzdialenosť bola určená na základe odborných posúdení a zohľadňuje technické, environmentálne a bezpečnostné faktory.

Slovenská republika čelí výzve zabezpečiť dostatočnú výrobu elektrickej energie v súlade s rastúcou spotrebou a klimatickými cieľmi. Podľa Integrovaného národného energetického a klimatického plánu SR sa do roku 2030 plánuje dosiahnuť inštalovaný výkon veterných elektrární vo výške 750 MW. Tento cieľ je súčasťou širšej stratégie dekarbonizácie a energetickej bezpečnosti krajiny.

„Svetelné efekty a psychické dopady

Stroboskopický efekt, odlesky a nočné blikanie červených svetiel majákov narúšajú kvalitu života obyvateľov až do vzdialenosti 2 km. Tieto javy môžu spôsobovať úzkosť, poruchy spánku a ďalšie psychické problémy, najmä pri turbínach nad 200 metrov.“

Každý projekt výstavby veternej elektrárne si v posudzovaní vplyvov vyžaduje aj svetelno-technickú analýzu, ktorá preukáže, či projekt nebude mať negatívne svetelné efekty na okolitú prírodu a ľudí. Prípadné efekty tieňov a stroboskopický efekt veterných elektrární je možné ľahko eliminovať vhodným umiestnením, výsadbou stromov alebo inými opatreniami.

• Stroboskopický efekt alebo tieňové blikanie vzniká len pri špecifických okolnostiach: nízke slnko, silný vietor a okná v osi rotácie – a býva časovo obmedzené na minúty denne, nie hodiny .
• Regulácie hovorí jednoznačne: maximálne 30 minút denne alebo 30 hodín ročne pre obyvateľov v dosahu (tieto regulácie sú v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Írsko, Kanada).

Navrhované projekty musia prejsť svetelno‑technickým hodnotením, ktoré modeluje kývanie tieňa. Ak sa prekračujú limity, využívajú sa opatrenia ako:

• premiestnenie turbíny,
• výsadba stromov,
• dočasná odstávka lopatiek počas kritických dní.

• Odborné štúdie a úrady potvrdzujú, že tieňové bliknutie z veterných turbín nie je zdravotne nebezpečné – frekvencia je veľmi nízka (0,3–1 Hz), nespúšťa epilepsiu a len zriedkavo pôsobí ako nepríjemný podnet.
• Nepríjemné pocity spôsobené vnímaním blikania súvisia najmä s osobným nastavením – nie s reálnou intenzitou javu. Štúdia (Haac a kol., 2022) na viac než 35 000 domácností  ukázala, že nepríjemný pocit z tieňa nesúvisel s tým, koľko minút denne ho človek zažíva, ale skôr s tým, či sa do oblasti prisťahoval až po výstavbe.
• Blikajúci tiež pre zvieratá ani rastliny nepredstavuje reálne riziko – čo potvrdzujú environmentálne posudzovania v mnohých krajinách.

Odporúčame prejsť za hranicu, za rieku Moravu, a porozprávať sa s tamojšími obyvateľmi, prípadne aj Slovákmi v lokalitách veterných parkov žijú, či zažívajú vami popisované negatívne javy. Tamojšie dediny sú omnoho bližšie k veterným elektrárňam, často iba 600-700 metrov, a ani v rakúskych médiách nie sú správy o tom, že by tam bola pandémia takýchto ochorení.

Samozrejme to, či existuje čo i len minimálne riziko tohto charakteru v prípade veterného parku Stupava, posúdi detailne Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA).

Viac k tejto téme na https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Dopad na biodiverzitu

Veterné turbíny vedú k úbytku vtáctva, netopierov, hmyzu a divokej zveri. Podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti je až 75 % územia Slovenska nevhodných pre veterné parky. Narúšanie ekosystémov má ďalekosiahle dôsledky pre poľnohospodárstvo, poľovníctvo a ochranu prírody.“

Tieto všetky vplyv posudzuje nielen v prípade veterných elektrární, ale aj jadrových, paroplynových, či iných Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA). Tú musia pre konkrétnu lokalitu a projektový zámer spracovávať odborníci, ktorí študovali dané odbory.

Zároveň však platí, že ak vedú veterné elektrárne k úbytku živočíchov, asi by dnes nezažívali vo svete taký rozvoj. A aj v krajinách s prísnymi pravidlami na ochranu prírody, medzi aké nepochybne patrí Rakúsko, Švédsko, či Nórsko, by nedovolili výstavbu týchto elektrární.

Viac podrobných informácií k tejto téme nájdete tu: https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Uvoľňovanie toxických látok

Pri prevádzke turbín sa do pôdy a vody uvoľňujú toxické látky ako SF6 či AsfenolA- DPA. Ročne sa z jedného listu vrtule môže uvoľniť 3-6, 5 kg chemikálií. Pri desiatich turbínach to predstavuje vyše 135 kg toxických látok v okolí. Tieto látky sa našli v pôde, vode, rastlinách, živočíchoch i produktoch z oblasti.“

Látka SF₆ sa síce používa ako izolant vo vypínačoch turbín, ale je používaná vo uzavretých systémoch a úniky sú veľmi malé. Hoci ide o veľmi silný skleníkový plyn, nie je známe, že by SF₆ predstavoval toxické riziko pre pôdu, rastliny či zvieratá.

Čo sa týka mikroplastov z lopatiek, ktoré sa vo veľmi malých množstvách uvoľňujú, podobne ako aj z plastového odpadu z domácností, vedecké štúdie nepreukázali, že by sa z rotorových listov uvoľňovali také množstvá chemikálií, ktoré by mohli kontaminovať pôdu, vodu alebo potravinový reťazec.

„Zmeny mikroklímy a hydrologického cyklu

Veterné parky ovplyvňujú prúdenie dažďových oblakov, čím znižujú množstvo zrážok strednej Európe. Víriaci efekt turbín znižuje úrodnosť pôdy až do vzdialenosti 20 km. Mikroseizmické otrasy narúšajú vodonosné vrstvy, čo ovplyvňuje kvalitu podzemných vôd. V okolí parkov dochádza k vysušovaniu pôdy, čo má dopad na poľnohospodárstvo.“

Je dôležité rozlišovať medzi overenými faktami a obavami, ktoré nie sú vedecky potvrdené.  Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že by veterné parky významne znižovali množstvo dažďa v regiónoch ako stredná Európa. Väčšina zmien v klíme je doslova zanedbateľná — oblasť veľmi blízko turbín môže pocítiť mierne odchýlky, nie však širšie okolie a určite nie 20 kilometrové okolie.  

Bežne používané veterné turbíny nemajú ako spôsobiť seizmické otrasy schopné poškodiť vodonosné vrstvy alebo ovplyvniť kvalitu podzemných vôd. Otrasy z pohybu ťažkých nákladných vozidiel po diaľnici sú výrazne silnejšie, to znamená, že by sme nemohli mať ani diaľnice. Vibrácie vznikajúce z prevádzky turbíny sú dobre známe a technicky riešené v technickom návrhu základov veternej elektrárne.  

Viac k tejto téme: https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Vibroakustické vlny a infrazvuk

Veterné turbíny produkujú nízkofrekvenčný hluk, infrazvuk a umelú seizmicitu, ktoré sa šíria pôdou aj vzduchom. Tieto vibrácie môžu poškodzovať stavby, prírodu a zdravie ľudí. Infrazvuk je spájaný s Vibroakustickým ochorením (VAD), ktoré zahŕňa vyčerpanie, depresiu, bolesti hlavy, poruchy koncentrácie a zníženie srdcovej činnosti.“

Zdravotné riziká potvrdené štúdiami

Viac než 24 000 sťažností v Austrálii poukazuje na zdravotné dopady veterných parkov. Štúdie z Physikalisch-Technische Bundesanstalt, Charité Berlin, Inštitútu Roberta Kocha a Niny Pierpoint potvrdzujú, že nízko frekvenčný zvuk ovplyvňuje činnosť mozgu, vyvoláva stres a úzkosť. Odborníci varujú pred podcenením týchto rizík.“

Úrad verejného zdravotníctva SR (UVZ) požaduje v prípadoch veterných elektrární vyšších ako 150 m dodržať minimálny odstup od obývaných území — od júla 2023 platí, že tento odstup môže byť 1 kilometer namiesto pôvodných 3 kilometrov, ak sú splnené podmienky (vrátane hlukovej a vibračnej štúdie).

V súčasnosti neexistujú verejnoprávne potvrdené štúdie, ktoré by jednoznačne dokázali, že veterné turbíny pri vzdialenostiach ≥ 1 km od obývaných domov spôsobujú infrazvukom alebo vibráciami zdravotné poškodenia ako trvalé bolesti hlavy, poruchy koncentrácie či zníženie činnosti srdca. Odborné hodnotenia (napr. od UVZ alebo metodiky EIA) požadujú štúdie, ktoré posúdia hladiny hluku aj vibrácií pri konkrétnom návrhu projektu.

Na webe OZE.gov.sk sa uvádza, že často sa obavy s hlukom, infrazvukom či vibráciami označujú za jednu z neprávd (dezinformácií), keď nepochádzajú z dôveryhodných zdrojov alebo nie sú umiestnené v kontexte konkrétneho projektu a miestnych meraní.

Každý projekt veterného parku podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie (EIA), v ktorom sa vykonávajú detailné akustické a vibračné štúdie pre danú lokalitu, konkrétne vzdialenosti, terén, typ turbín a podmienky prevádzky. Bez výsledkov týchto štúdií nie je možné objektívne tvrdiť, že nízkofrekvenčný hluk alebo vibrácie budú zdravie obyvateľov ohrozovať osobitne pri vzdialenostiach ako 1 km či viac.

Ak sa má viesť seriózna diskusia o veternej energetike, ktorá v desiatkach krajín naopak pomáha prispievať k ochrane životného prostredia a aj zdravia obyvateľov práve cez znižovanie emisií z paroplynových či uhoľných elektrární, mala by sa viesť konkrétne. Nie na základe takto bez kontextu a zdrojov uvedených tvrdení.

Viac k tejto téme: https://oze.gov.sk/otazky-a-odpovede/?csrt=9810461496215168029

„Mega projekty v príprave

Na Slovensku sa aktuálne pripravujú projekty výstavby viac ako 6OO veterných turbín s výškou od 200 do 280 metrov. Takéto gigantické konštrukcie zásadne menia charakter krajiny a vyvolávajú otázky o ich vhodnosti v blízkosti obývaných oblastí.“

Na Slovensku, a aj v Stupave, sa chystajú projekty využívajúce najmodernejšie technológie. Rovnako vysoké veterné turbíny napríklad inštalovali minulý rok pri neďalekej rakúskej obci Engelhartstetten. Navyše v Rakúsku sú veterné elektrárne často 600-800 metrov od obce, v prípade Slovenska je to minimálne 1000 metrov, a v prípade zámeru veterného parku Stupava až 2500 metrov od nášho mesta.

To, že veterné parky nie sú problémom ani v blízkosti aglomerácií potvrdzuje napríklad veterný park Middelgrunden, ktorý je od centra dánskej Kodane vzdialený len 3–4 km a je viditeľný priamo z mesta. Kodaň sa pritom dlhodobo umiestňuje v rebríčku najlepších miest na život. Podobne sú viaceré veterné turbíny aj v nemeckom Hamburgu, a to dokonca v zastavanom území tamojšieho prístavu, približne 2 kilometre od centra mesta.  

„Dopad na životné prostredie a biodiverzitu

Veterné parky predstavujú vážnu hrozbu pre biodiverzitu. Podľa štúdie Slovenskej ornitologickej spoločnosti je až 73, 2 % územia Slovenska nevhodných na výstavbu kvôli výskytu vtákov a netopierov. Toxické látky uvoľňované z vrtúľ kontaminujú pôdu, vodu, rastliny aj živočíchy do vzdialenosti 15 km. Výstavba narúša hniezdiace, migrujúce a zimujúce populácie, čo má ďalekosiahle ekologické dôsledky.“

Tieto všetky vplyv posudzuje nielen v prípade veterných elektrární -  Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA). Tú musia pre konkrétnu lokalitu a projektový zámer spracovávať odborníci.

V rámci odborného posudku k EIA, ktorý vypracováva odborník vybraný Ministerstvom životného prostredia SR, môže uložiť tzv. kompenzačné opatrenia, ktoré napríklad riešia spomínané narušenie hniezdenia. Takéto kompenzačné opatrenia sú známe nielen v súvislosti s výstavbou veterných elektrární, ale aj iných činností, a sú ukladané aj pri výstavbe iných stavieb, ak majú dočasný vplyv na faunu počas výstavby.

Zároveň však platí, že ak vedú veterné elektrárne k úbytku živočíchov, asi by dnes nezažívali vo svete taký rozvoj. A aj v krajinách s prísnymi pravidlami na ochranu prírody, medzi aké nepochybne patrí Rakúsko, Švédsko, či Nórsko, by nedovolili výstavbu týchto elektrární.

„Ekonomická neudržateľnosť a deformácia trhu

Napriek podpore z dotačných schém sú veterné parky často ekonomicky nerentabilné. Príkladom je projekt Seagreen v Škótsku, kde prevádzkovateľ získava vyššie príjmy za nevýrobu elektriny než za jej predaj. Spotrebitelia tam zaplatili 435 miliónov libier za elektrinu, kompenzácie a znižovanie výkonu. Podobne aj projekt Markbygden Ett vo Švédsku, najväčší pozemný veterný park v Európe, čelí bankrotu napriek zmluvám s priemyselnými gigantmi.“

Opak je pravdou a je veľká škoda, že takéto skreslené až klamlivé informácie sa šíria aj v Stupave. V roku 2024 pribudlo v Švédsku až 1015 megawattov (MW) výkonu veterných elektrární, a celkovo tam prevádzkujú viac ako 17 000 MW výkonu veterných elektrární. . Takže je zrejmé, že veterná energia je nielen najlacnejšia, spolu s elektrinou z fotovoltických elektrární, ale aj ekonomicky zaujímavá a návratná. Nevieme sa vyjadriť ku spomínaným konkrétnym projektom, a dôvodom prečo sa ich prevádzkovateľ dostal do spomínanej ekonomickej situácie.

„Nedostatok verejnej kontroly

Proces povoľovania veterných parkov na Slovensku čelí vážnym výhradám z hľadiska transparentnosti a verejnej participácie. Napriek rozsahu zásahu do krajiny a potenciálnym dopadom na kvalitu života obyvateľov sa verejnosť často dozvedá o projektoch až v pokročilých fázach schvaľovania. Referendá, ktoré by umožnili obyvateľom dotknutých oblastí vyjadriť sa k zámeru, sa systematicky obchádzajú —nahrádzané sú anketami na obmedzených vzorkách, bez záruky informovanosti respondentov. Takýto prístup oslabuje legitimitu rozhodnutí a vyvoláva podozrenie z účelového obchádzania demokratických mechanizmov.“

Opäť ťažko reagovať na konštatovanie “vážnych výhrad k transparentnosti a verejnej participácii” pri povoľovaní veterných parkov na Slovensku. Veterné parky dodržiavajú všetky zákonné povinnosti v rámci povoľovacieho procesu. V rámci neho má verejnosť a samospráva viaceré možnosti vstupu do povoľovania. Vrátane možnosti samosprávy reálne v rámci svojich územno-plánovacích kompetencií zastaviť povoľovanie veterných parkov. Svedčí o tom aj to, že napriek intenzívnej príprave projektov v posledných 2-3 rokoch zatiaľ žiaden nezískal povolenie na výstavbu.

Mesto Stupava všetky realizované aktivity, ako aj odpovedanie na veternú poštu realizuje za účelom verejnej diskusie a práve kvôli transparentnej komunikácii a participácii občanov.

Faktom je, že v prípade väčšiny referend, o ktorých máme vedomosť, nebolo dosiahnuté zákonom požadované kvórum pre ich platnosť. Pritom znamenajú pre samosprávu finančné náklady, personálne vyťaženie, a výsledok vo svojej podstate nemá v takomto prípade oporu v zákone.