V minulosti sa hroby zdobili skôr len jarabinou, machom a šípkami, ale tiež aj jedlom. Na Záhorí to bolo pečivo v tvare žemličiek, niekedy aj malých osmičiek, ktoré predstavovali matku a otca. Okrem uloženia na hrob ho ponúkali aj medzi sebou a často darovali chudobným. Tradícia uctiť si pamiatku zosnulých siaha až do roku 998, kedy opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol 1. novembra od večera vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu.
Dnes si už Dušičky bez sviečok ani nevieme predstaviť. Cintoríny znova ožijú ich horúcim plamienkom a ľudia si budú aspoň na chvíľu opäť trocha bližší.
